Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vajdu Lajosa by mali naklonovať, aby sa ušiel každej osade

18.04.2011 (16/2011) Dnes u nás nieto politika, ktorý by vedel dosiahnuť volebný úspech Ľudovíta Gunára (48). Za vajdu osady v Krásnohorskom Podhradí ho zvolilo 85% Rómov.
Vajdu Lajosa by mali naklonovať, aby sa ušiel každej osade
7 fotografií v galérii
Ľudovít Gunár bol zvolený za vajdu na ďalšie štyri roky.
Autor fotografie: Peter Ličák

V Krásnohorskom Podhradí problémy s Rómami nemajú, spolunažívajú tu bez napätia.

Starosta Peter Bollo si spoluprácu s vajdom pochvaľuje.

Ani sa nečudujem. Má charizmu, kultivovaným prejavom strčí do vrecka nejedného poslanca parlamentu. Vie, čo Rómov z osady pod hradom Krásna Hôrka trápi, čím žijú, po čom túžia. A hlavne dobre vie, ako by žiť chceli a reálne aj mohli.

Iná osada

Vajda Lajoš, ako ho v osade i dole v dedine volajú, dostal od osadníkov pomyselné žezlo šéfa osady s osemstopäťdesiatimi Rómami už tretíkrát. Tak ako starostu, aj jeho si Rómovia zvolili na štyri roky. V komunálnych voľbách sa uchádzal o post starostu, ale neuspel, pretože, napodiv, dostal iba 72 hlasov. „Ľudia z osady to videli tak, že pre nich budem užitočnejší a viac pre nich môžem urobiť ako vajda než ako starosta,“ komentuje svoje volebné výsledky otec troch dospelých detí.

870308:gallery:true:true:true

V osade by potrebovali vyriešiť problémy s pozemkami.

Na Šariši, Spiši či Zemplíne už vari niet rómskej osady, do ktorej by ma nebola priviedla novinárska robota. Boli to smutné reportáže. O rómskom chlapcovi, ktorému potkan prehryzol krčnú tepnu. O dievčatku, ktoré na smrť dohrýzol vyhladovaný vlčiak. O štrnásťročnej mamičke, ktorá priviedla na svet dieťa na zhnitom slamníku. Aj o psoch ukradnutých na guláš.

870309:gallery:true:true:true

Vajda Lajoš šéfuje v osade na Gemeri už osem rokov.

Osada so stopäťdesiatimi domami za Krásnohorským Podhradím je už na prvý pohľad iná ako tie ostatné. V tuhých mrazoch po nej nebehajú deti s holými zadkami, je tu viac murovaných domov ako chatrčí, človek sa nemusí báť, že na každom druhom kroku stúpi do výkalov. Ani vás po osade nenaháňajú vyhladnuté psiská, pod nohami sa nemotajú potkany. Isteže, kto ešte nebol v žiadnej rómskej osade, pozná len chodníky miest a vilové štvrte, chytí sa za hlavu i tu. Lenže po návšteve tých iných by citlivejšie povahy dva, tri dni neprehltli ani kúsok jedla. Po prechádzke po krásnohorskej osade to nehrozí.

Dobre nažívajú

Nepochybne veľkú zásluhu má na tom vajda Lajoš. Bol to on, kto pre osadu vydupal kanál i vodovod. Túto vymoženosť nemajú na východnom Slovensku ešte desiatky obcí. A pritom s bývalým starostom si nesadli, každý mal iné videnie sveta. Nový starosta, ktorý prevzal obecný úrad pred dvoma mesiacmi, to vidí inak. „Vajda veľmi uľahčuje prácu obecnému úradu. Vyplní Rómom rôzne tlačivá, poradí, čo im kde vybavia. Ináč by prišlo z osady na obecný úrad denne aj dvadsať-tridsať Rómov. A my by sme nič iné nerobili, iba vybavovali ich záležitosti. Vďaka vajdovi sme od toho ušetrení,“ pochvaľuje si spoluprácu s krásnohorským vajdom starosta Peter Bollo (37).

870310:gallery:true:true:true

„Ozaj ste boli v škole?“ kontroluje vajda najmladšie obyvateľky osady.

Do tretice za vajdu zvolený Ľudovít Gunár už toho mal za osem rokov akurát po krk. „To nemáte chvíľu pokoja, veď je nás tu v osade vyše osemsto. Keď každému treba s niečím pomôcť len dvakrát do roka, už máte na stole deň čo deň zo päť problémov.“ Má na mysli problémy celej osady, ale aj ľudské, ktoré sa ukrývajú v domoch osadníkov. Prvé sa mu vidia akési ľahšie než tie, ktoré trápia tú či onú rodinu. „Keď už mi osada ostala na krku na ďalšie štyri roky, dal som si ciele, ktoré musím splniť. V prvom rade treba vyasfaltovať Cintorínsku ulicu, ktorá k nám vedie z dediny. Po cintorín je ešte ako-tak dobrá, ale tu u nás sa o tom hovoriť nedá. Dole v dedine sú všetky ulice vyasfaltované, preto si myslím, že by sme mali mať asfaltovú cestu aj my Rómovia. Nechceme, aby to zaťažilo obecný rozpočet, preto bol vypracovaný projekt na jej fi nancovanie z eurofondov. Každú chvíľu čakáme, že dostaneme zelenú, aby sa na jar mohlo s opravou cesty začať.“

Bradatým problémom, ktorý trápi osadu, dedinu i obecný úrad, sú nevyrovnané pozemky v osade. Vajda tvrdí, že sú iba pod štyridsiatimi domami, starosta Bollo vraví, že prakticky celá osada je postavená na cudzích pozemkoch, takže ide vlastne o čierne stavby.

870312:gallery:true:true:true

Starosta Peter Bollo si spoluprácu s vajdom pochvaľuje.

„ Vlečie sa to už dobrých pätnásť rokov, ľudia z osady by to už chceli dať do poriadku, kúpiť pozemky, aby mali domy na svojich parcelách. Veď ma aj naši ľudia požiadali, aby som spísal petíciu, ktorá je už na obecnom úrade. Chceme, aby obec dala zamerať pozemky, aby sme vedeli, kto sú ich majitelia. A treba vytýčiť aj niekoľko nových parciel, aby bola rezerva pre mladých. Lebo kde si postavia domy? Keby chceli dole v dedine, iste by to neurobilo dobrotu. To by som nechcel a ani nikto z osady, lebo naše vzťahy s dedinou sú odjakživa veľmi dobré, bezproblémové,“ pochvaľuje si šéf osady. Jeho hodnotenie vzťahov medzi dedinou a osadou odobruje i starosta. „Naša osada je ozaj výnimkou, necítiť tu žiadne napätie. Očividne tu vládne iná kultúra ako v tých ostatných. Veď ste to videli na vlastné oči.“ Iba s tými pozemkami a čiernymi stavbami to Peter Bollo vidí ináč ako vajda. „Osada je de facto celá postavená načierno, stojí na pôde 138 vlastníkov. Aj obecný úrad má záujem, aby sa dali veci do poriadku. Hoci to nebude lacné, zaplatíme zameranie osady, lebo to považujem za prvý krok k náprave. Ale s vlastníkmi pozemkov sa už musia dohodnúť Rómovia, nech im vajda robí prostredníka, veď je rodený diplomat.“

Eurá na chodníky

Vajdu Lajoša trápi aj voda. Osada má síce vlastný vrt na vodovod, ale keď udrie sucho, kohútiky vyschnú. Už sa stalo, že osada bola bez vody dlhých osem mesiacov. „Dedina má výdatný zdroj vody, ktorý by mohol zásobovať i náš vodovod, ale na prepojenie treba asi 50-tisíc eur. Každý dom v osade by dostal vlastný vodomer, ale všetko stojí na jednom pozemku, cez ktorý treba urobiť prípojku. Ministerstvo životného prostredia o tom vie, ale nikto sa k riešeniu a rokovaniu s majiteľom pozemku nemá. Zato každá vláda má plné ústa riešenia cigánskej otázky. Lenže keď my ponúkame riešenia, všetky uši ostávajú hluché, ústa nemé. Akurát ramenami sa pokrčí. Toť vsjo.“

Vajdu spod hradu Krásna Hôrka mrzí aj to, že na riešenie rómskej otázky je dostatok peňazí, len o ne nie je záujem. „Bol som s jednou delegáciou v Bruseli, tam sa eurá pre rómske osady doslova váľajú na chodníku. Lenže tí, ktorí by ich mohli a aj mali zodvihnúť, nemajú záujem. Slovensko využíva európske peniaze na pomoc našej menšine asi tak na jedno, dve percentá. Som z toho zhrozený a znechutený...“

Komunistom nepasovali

Cigánsky vajda je čosi ako otec veľkej rodiny. Má autoritu, čo povie, to platí. Jeho slovo je pre Rómov radou aj zákonom. Preto vajda Lajoš rieši nielen vodu a cestu pre osadu, ale aj manželské škriepky, alkoholizmus, záškoláctvo. „Práve pred chvíľou som jednému takému expertovi vtĺkal do hlavy, že keď sa nevie správať, nech nepije. Dobrý chlapec, ale keď si dá v krčme pár poldecákov, zmláti každého, kto mu príde do cesty. Ešte raz, povedal som mu, a vlastnoručne ťa odvediem na políciu.“

870311:gallery:true:true:true

V Krásnohorskom Podhradí problémy s Rómami nemajú, spolunažívajú tu bez napätia.

S tým si vie rady. Veď je Róm a pozná rómsku náturu. Ale sú veci, na ktoré je aj on krátky. Nezamestnanosť v osade sa zastavila na čísle 96 percent. Nikto v okolí dnes Róma do roboty nezoberie. Aj keby bol vo svojom remesle majstrom sveta. Vajda vie o tom svoje. „V osade žije dvadsať murárov. Dobrých murárov. Keď sa ozvem na inzerát, že mám záujem o robotu, povedia, aby som sa prišiel ukázať. Keď v ďalšej vete poviem, že som Róm, nastane trápne ticho a séria výhovoriek. Že to ešte nie je aktuálne, aby som sa ozval na jar, že miesto je už obsadené, že volám na zlé číslo...“

Kedysi nebolo osady, v ktorej by nemal vajda hlavné slovo. Komunistom sa to nepáčilo, chceli vládnuť neobmedzenou mocou aj v najbiednejších chatrčiach. Ako ukázal čas, väčšiu hlúposť urobiť nemohli. O moc sa nechceli deliť s nikým, ani s cigánskymi vajdami. Vajdu Ľudovíta Gunára z osady v Krásnohorskom Podhradí by mali naklonovať. Aby sa ušiel každej osade. O pár rokov by sme určite mnohé nespoznali.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×