Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kde končia peniaze z európskych fondov na rómske projekty?

27.09.2010 (39/2010) Milióny eur na rómske projekty na Slovensku sa k Rómom často ani nedostanú a skončia vo firmách a v agentúrach.
Kde končia peniaze z európskych fondov na rómske projekty?
4 fotografie v galérii
Rómske osady potrebujú asi niečo iné ako školenia o Zákonníku práce za peniaze...
Autor fotografie: Ivan Pastor

Štátna tajomníčka Lucia Nicholsonová sa so zmluvami na ministerstve práce chystá urobiť poriadok. Pri pohľade na niektoré projekty z predchádzajúceho obdobia cítiť, že Brusel ani netuší, čo sa s peniazmi z európskych fondov na Slovensku deje. Rómske projekty robia hoci aj futbalové kluby, prípadne gemerskí remeselníci, ktorí budú Rómov z osady učiť pracovať na počítačoch. Pritom futbalový klub má so školením Rómov spoločné asi toľko ako Bill Clinton s vodnými pólistami zo Székesfehérváru.

Preveria stovky zmlúv

Od roku 2007 do roku 2013 môže Slovensko čerpať na rómske projekty 200 miliónov eur zo štrukturálnych fondov. Množstvo aktivít je už rozbehnutých, ale niektoré sú prinajmenšom neštandardné. Lucia Nicholsonová (SAS) chce preveriť stovky projektov týkajúcich sa ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Pri podrobnejšom skúmaní sa totiž zdá, že na Rómoch zarobia mnohé firmy, no k samotným občianskym združeniam a Rómom sa veľa peňazí už nedostane.

Na internetovej stránke Fondu sociálneho rozvoja je zoznam rómskych projektov. Vybrali sme si štyri a šli sme sa pozrieť na miesto, kde ich robia.

V Krásnohorskom Podhradí získalo Občianske združenie rómske víly Džajany 278 300 eur (8,4 milióna korún) na projekt Podpora príležitostí na trh práce. Vyškolia 40 ľudí z osady, ktorá má približne 1 300 rómskych obyvateľov. Po kurze by mali vedieť pracovať na počítači, komunikovať a ovládať základy zo Zákonníka práce. Za milióny korún!

Šéfom združenia je miestny Róm Ľudovít Gunár. Zanietený chlapík, ktorý na prvý pohľad vyzerá čistá duša. Hovorí, že väčšina ľudí z tejto osady nerozumie výpočtovej technike a majú problémy vypísať aj bežné formuláre.

Ako sa dostal k projektu? „Za naším občianskym združením prišla firma, že či by sme nechceli kurzy. Boli aktívni, všetko zabezpečili, tak sme to, samozrejme, chceli,“ hovorí Ľudovít Gunár. Tvrdí, že na Rómov idú milióny eur, ktoré sú nesprávne využité, ale s kurzami pre ľudí z jeho osady je spokojný.

Navštevujú ich aj sestry Alica Horvátová a Marcela Žigová. „Sme dve skupiny po desiatich, školia nás od ôsmej do jednej. Jeden týždeň chodíme tri dni, druhý dva dni a druhá skupina opačne,“ hovoria sestry. Kurzy sú v osem kilometrov vzdialenej Rožňave, učí jeden lektor a majú desať počítačov. Projekt potrvá asi deväť mesiacov. Samotné občianske združenie však nemá z projektu nič, rieši ho bratislavská firma Banbury Management založená vlani v októbri, ktorá vyhrala výberové konanie. Konateľom firmy je podnikateľ Tomáš Ircha. Človek, ktorý na trhu vzdelávania pôsobí ako šéf rôznych firiem už štrnásť rokov.

643342:gallery:true:true:true

Tu sídli Združenie gemerských remeselníkov, ktoré vypracovalo projekt na školenie Rómov, aby vedeli robiť na počítačoch.

V neďalekej Krásnohorskej Dlhej Lúke je Združenie gemerských remeselníkov. Začína robiť podobný projekt ako Občianske združenie rómske víly Džajany a získalo naň 282 968 eur. Realizovať ho bude firma Vocational Trainings. Vznikla v marci tohto roka. A konateľ je opäť ten istý Tomáš Ircha. Aj v tomto projekte vyškolia asi štyridsať  Rómov.

Starosta Krásnohorskej Dlhej Lúky však o nijakom projekte nevedel. V dedine má jednu rómsku rodinu, čiže gemerskí remeselníci zrejme budú robiť pre Krásnohorské Podhradie.

Výsledok týchto dvoch projektov? Minie sa vyše 561-tisíc eur (takmer 17 miliónov korún), vyškolia osemdesiat Rómov. Koľkým z nich to naozaj pomôže zamestnať sa, nevie nik.

Rozplynuté v agende

Na prvý projekt kúpili desať počítačov. Ak by na oba kúpili dohromady dvadsať, stálo by to aj s tlačiarňami cca 20-tisíc eur. Kde je zvyšných 541-tisíc eur? Zaplatia prenájom miestnosti, lektora, ale stále ešte zostane možno aj pol milióna eur. Kde tie peniaze miznú?

Konateľ oboch firiem Tomáš Ircha nás prijal vo svojej bratislavskej kancelárii: „Všetci si myslia, koľko peňazí to stojí, ale nik si neuvedomí, že na samotné vzdelávanie Rómov zostane možno polovica, niekedy aj menej,“ hovorí.

Kritériá na čo a ako použiť peniaze sú dané výzvou, ktorú urobilo ministerstvo práce. „Keď získa občianske združenie napríklad 300-tisíc eur, automaticky ide na projektové riadenie 20 percent sumy, čiže 60-tisíc. Je to nevyhnutná byrokracia, množstvo papierov, ktoré treba vypĺňať, a zamestná to plno ľudí okolo. Projektové riadenie vymysleli euroúradníci, aby sa to dalo kontrolovať. Ďalšie peniaze idú na povinnú publicitu, čiže inzeráty, na čo sú tiež kritériá. Ďalej je nákup počítačov, prenájom priestorov, zaplatenie energií, pripojenie na internet, telefón, poistenie, reklamné predmety – lebo každý projekt ich musí mať. Napríklad perá, nálepky. Zrazu zistíte, že z 300-tisíc sa dvesto rozplynie v agende a na samotné niekoľkomesačné vzdelávanie ostane 100-tisíc,“ vysvetľuje Tomáš Ircha.

Podľa neho musí každá firma, ktorá do takýchto aktivít ide, strpieť kedykoľvek audit a previerky z ministerstiev. „Všetko je kontrolované a musí byť zdokladované. Myslím si, že na podvody ani nie je priestor.“

Ircha hovorí, že všetko spočíva v nastavení kritérií, ktoré sa robia nielen v Bruseli, ale aj na slovenských ministerstvách.

Nicholsonová upozorňuje práve na to, že projekty sú väčšinou formálne v poriadku, ale urobené tak, že k Rómom sa dostane zlomok peňazí. Aj preto ich chce prehodnotiť.

Pre pekné oči

Zvláštne je, keď projekt na počítačové kurzy pre Rómov vybavuje Združenie gemerských remeselníkov. Nezdružuje počítačových expertov a v dedine je len jedna rómska rodina. Prečo robia taký projekt práve remeselníci? Pre pekné čierne oči?

Ircha tvrdí, že sa netreba pozerať, kto to robí: „Lebo rómska problematika sa týka nás všetkých a už s ňou musíme niečo urobiť, ak nechceme mať v budúcnosti problémy.“

Otázne je, či 300-tisíc eur na štyridsať vyškolených Rómov je správne riešenie.

O peniaze z fondov by sa mali uchádzať priamo občianske združenia, ale vybavovanie funguje aj takto: ministerstvo vypíše výzvu, aby sa združenia uchádzali o peniaze z Európskeho sociálneho fondu. Lenže združenia často  o výzve ani nevedia. Vedia však o nej agentúry, ktoré píšu projekty, alebo vzdelávacie organizácie či projektoví manažéri. „Hľadajú“ si prácu tým, že sa rozbehnú po Slovensku a hovoria šéfom občianskych združení, že možno  získať peniaze na nejaký projekt. Občianske združenia tak niekedy sú len použité (zneužité) ako nástroj na biznis pre iných, zakrytý za vyškolením pár Rómov.

Tomáš Ircha hovorí, že určite sú aj netransparentné prípady, ale hnevá ho, keď niekto hádže všetkých do jedného vreca.

Futbalisti

Luciu Nicholsonovú zaujali aj dva futbalové kluby. Netvrdí, že urobili niečo zlé, ale je prekvapená, že rómsku otázku riešia práve futbalisti.

643343:gallery:true:true:true

Futbalový klub v Košariskách získal na rómske projekty 306-tisíc eur...

Jeden klub je z Brezovej pod Bradlom, druhý z Košarísk. Oba fungujú ako Občianske združenie a z európskeho sociálneho fondu získali na školenia pre Rómov jeden 294-tisíc a druhý 306-tisíc eur. Prvý projekt má názov Vytvárajme príležitosť pre mladých, druhý Rozvojom zručností k podpore zamestnanosti.

Jeden z klubov „zabezpečuje“ pre Rómov vzdelávanie tak, „aby získali zručnosti v pochopení procesov územia, spracovanie východiskovej situácie ako súčasti prípravy na tvorbu odporúčaní v oblasti identifikácie projektov“. To je veta!

Na prvý pohľad sú to dva samostatné futbalové kluby so svojou štruktúrou. V skutočnosti sú Košariská B mužstvom Brezovej. Dohromady tak získali 600-tisíc eur.

643344:gallery:true:true:true

... a klub v Brezovej pod Bradlom 294-tisíc eur.

V jednom projekte je cieľová skupina dvadsať ľudí a je v ňom zahrnuté aj vydanie dvetisíc publikácií. „Je naozaj zvláštne, aby futbalový klub zabezpečoval vzdelávanie Rómov a vytlačenie publikácie. Druhý klub ´zabezpečil´ kurz pre dvadsaťštyri ľudí a spracovanie príručky právneho rámca podnikania pre päťsto osôb,“ hovorí Lucia Nicholsonová.

Keď sme sa prezidenta jedného klubu pýtali na detaily projektu, dal kontakt na koordinátorku, ktorá o ňom vie viac. Vyžiadala si otázky e-mailom, ale do uzávierky tohto čísla odpovede neposlala. Šéf druhého klubu si zasa pri telefonickom rozhovore nevedel spomenúť, aká firma rieši pre jeho klub program pre Rómov, z jeho odpovedí sa dalo vycítiť, že on na projekte veľmi nerobí. Naznačoval, že ide o program pre Rómov z Brezovej a Košarísk. Na Obecnom úrade v Košariskách nám však povedali, že v obci sú štyria Rómovia – žena na invalidnom dôchodku, jej manžel a ich dve deti.

Aj v tomto prípade bolo jasné, že šlo skôr o aktivitu firiem pracujúcich s fondmi, nie o aktivitu samotných klubov a ich šéfov, ktorí sa zaoberajú skôr futbalom.

Špecialitky

„Nehovorím, že všetky projekty pre Rómov sú zlé. Je veľa dobrých, vďaka štrukturálnym fondom sa v mnohých osadách  urobil obrovský kus práce. Lenže je aj dosť takých, pri ktorých sa vyhadzovali peniaze na nezmysly. Prehodnotíme všetky, aby sme zistili, čo sa dostane skutočne priamo k Rómom. Lebo ďalej touto cestou ísť nechceme. Balík peňazí je len menší a menší a my ho musíme zmysluplne využiť,“ hovorí Nicholsonová.

Na projektoch z peňazí získaných cez ministerstvo práce sa dajú nájsť aj ďalšie „špecialitky“. Napríklad školenie Rómov za 40-tisíc eur, ako si majú založiť svoj podnik, alebo tri analýzy s názvami Analytická štúdia potenciálu územia, Výber cieľovej skupiny cez interview, Identifikácia a charakteristika cieľovej skupiny, ktoré stáli 73 500 eur.

„Nerozumiem, načo dať 73 500 eur na tri analýzy, keď za rovnaké peniaze by sme zaplatili na niekoľko rokov terénneho sociálneho pracovníka alebo komunitného pracovníka,“ zakončila Lucia Nicholsonová.

Za milióny eur tak bude na Slovensku len zopár Rómov, ktorí sa naučia „pracovať“ na počítačoch, budú trochu poznať Zákonník práce a dokážu sa zorientovať na úrade pri vybavovačkách. Väčšina z nich však zostane v takej núdzi a biede ako doteraz. Nepríjemné prebudenie za europeniaze.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×