Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Stano kvôli šetreniu, po návšteve Labudu tvrdá diéta. Keď Stano Dančiak spomínal, všetci sa usmievali

11.08.2018 (32/2018) Z jeho hereckej práce sálala radosť znásobená osobnou charizmou. Stano Dančiak († 75) však v posledných rokoch prešiel cestou plnou osobných útrap.
Stano kvôli šetreniu, po návšteve Labudu tvrdá diéta. Keď Stano Dančiak spomínal, všetci sa usmievali
3 fotografie v galérii
Zrak sa mu postupne zhoršoval.
Autor fotografie: TASR

S jemu vlastným humorom rád spomínal, že sa narodil v rodine policajta a učiteľky v Bratislave počas vojny a vtedy sa veľmi šetrilo. Vraj preto mu rodičia skrátili meno zo Stanislava na Stana.

Jeho cesta k herectvu viedla cez vtedajšiu chýrnu detskú rozhlasovú družinu bratislavského rozhlasu. Ako prvák v základnej škole stvárňoval v divadelnom predstavení zajaca, všimla si ho režisérka z rozhlasu a vyžiadala si ho do spomínanej družiny.

Za mikrofónom sa v tom čase stretol s budúcimi kolegami chýrnych mien, napríklad s Julom Satinským, Ľubom Romanom či bratmi Petrom a Pavlom Mikulíkovcami.

V mnohých rozhovoroch spomínal, že honoráre vo výške jedna či dve koruny si svedomito s maminou podporou odkladal, aby neskôr, hoci bol ešte len dieťa, kúpil domov televízor, porcelánový servis či koberec.

Okrem dramatického umenia veľmi vynikal aj v športe, behával, hrával futbal a hokej, dokonca súťažne. Napriek týmto výrazným talentom vyštudoval na zdravotníckej škole za zubného laboranta.

Jeho bratranec vo Vranove nad Topľou sa totiž venoval práve tomuto povolaniu a rodičia nášho legendárneho herca vraj pri výbere povolania pre svojho syna mysleli na seba, aby, keď im začnú vypadávať zuby, nemuseli cestovať na východ Slovenska.

Stano Dančiak však veľmi dlho biely plášť nenosil. Známa je jeho historka, keď pri oprave protéz, bolo ich asi osemdesiat, umelé zuby označoval obyčajnou ceruzou, nie atramentovou. Nečudo, že pri čistení všetky mená zmizli. Keď došli pacienti, nebolo jasné, ktorá protéza komu patrí. Museli si ich rad-radom skúšať, aby našli tú svoju.

Aktovka plná klobás

Predsa len, začiatkom 60. rokov sa vydal na tú istú cestu ako jeho kamaráti z rozhlasovej družiny a začal študovať na vysokej škole herectvo.

Tu sa zrodilo silné priateľstvo dvoch mužov, ktorých pozná pre ich výrazný herecký komediálny talent niekoľko generácií Slovákov. Hereckým dvojčaťom Stana Dančiaka sa stal nemenej slávny, dnes už tiež nebohý Marián Labuda († 73).

Marián Labuda a Pavol Mikulík boli jeho blízki priatelia a kolegovia. 3 fotografie v galérii Marián Labuda a Pavol Mikulík boli jeho blízki priatelia a kolegovia. Zdroj: TASR

Na prijímacie pohovory prišiel do hlavného mesta z vidieka s veľkou aktovkou plnou klobás a s ešte väčšou nedôverou. Medzi bratislavskými suverénmi sa cítil stratený.

Od prvej chvíle si boli sympatickí a Stano Dančiak sa rozhodol, že svojho mladšieho spolužiaka vycepuje natoľko, aby sa vedel obracať v drsnom veľkomeste.

Spolu študovali, odkrútili si bok po boku vojenčinu a spolu začali účinkovať na doskách Slovenského národného divadla, neskôr pokračovali v Divadle na korze.

Zahrali si spolu v nejednom projekte. Vo filme režiséra Petra Solana Kým sa skončí táto noc (1966) stvárnili dvoch mladých inštalatérov, ktorí vo Vysokých Tatrách v nočnom bare balia dve mladé české úradníčky. Film sa vyznačoval obrovskou autentickosťou, hrali vlastne samých seba, dokonca pili ozajstný koňak namiesto farebnej vody.

Hoci sa Stano Dančiak celé roky o svojom priateľovi vyjadroval veľmi pochvalne, z času na čas vypustil na neho aj kritiku okorenenú humorom. Vraj Marián Labuda bol niekedy tvrdohlavý, náladový, hlavne keď bol hladný, a jeho šetrnosť zvykla prerásť do žgrlošstva.

No vedel byť aj štedrý, keď svojich priateľov pozýval do rodných Hontianskych Nemiec. Stano Dančiak potom musel nejaký ten čas chudnúť.

Marián Labuda dokonca svedčil svojmu priateľovi na svadbe a takmer mu prischla aj nevesta.

Stano Dančiak totiž meškal na svadbu a podľa starých zvyklostí, ak ženích nepríde pred oltár, s nevestou sa musí oženiť svedok, za predpokladu, že je slobodný. Marián Labuda bol preto z neprítomnosti svojho kamaráta poriadne vystresovaný.

Dabing z núdze

Lacný humor ho nikdy nezaujímal. Rád bavil ľudí tým, že si nehorázne vymýšľal. Podľa neho však bolo dôležité, aby tomu, čo si vymyslel, v tej chvíli veril. Alebo aspoň presvedčivo zahral, že tomu naozaj verí. Aj tú najväčšiu absurdnosť vedel divákom podať so smrteľne vážnou tvárou.

Taký bol napríklad v seriáli grotesiek Bud Bindi. Projekt získal niekoľko cien na medzinárodných televíznych festivaloch a predali ho do mnohých krajín vrátane Japonska. Hrával síce v desiatkach filmov, sám sa však vyjadril, že veľa postáv bolo „nič moc“.

Pre tichý dištanc sa totiž ocitol na čiernej listine a keďže musel živiť rodinu, dal sa na dabing. Aj v tejto práci dokázal presne vyjadriť myšlienky, pocity, emócie postavy, patril k absolútnej slovenskej špičke.

Známe sú jeho postavy z detských kreslených filmov, napríklad kocúr Tom zo série Tom a Jerry, najmenší diváci ho poznali z večerníčkov aj ako Jurošíka. Svoj hlas prepožičal inšpektorovi Derrickovi a mimozemšťanovi Alfovi. Práve ryšavý návštevník z vesmíru mu priniesol obrovskú popularitu.

Humor mu síce ostal, ale oveľa trpkejší a neraz úplne úprimne priznal, že sa má nahovno.

Stano Dančiak prišiel pre cukrovku o zrak, podstúpil niekoľko operácií. Prvé problémy, najprv s ľavým okom, sa objavili v roku 2004, keď sa v Chorvátsku na dovolenke potápal.

Okrem cukrovky mu možno slepotu spôsobil aj pád v Shakespearovej hre Búrka, v ktorej stvárnil Trincula. V predstavení bolo veľa krkolomných kúskov, on mal skákať z výšky do vĺn. Dopadnúť mal na matrac v zákulisí, raz to však nevyšlo, skončilo sa to otrasom mozgu.

Takto si ho pamätáme, kým ho nezačali sužovať vážne zdravotné problémy. 3 fotografie v galérii Takto si ho pamätáme, kým ho nezačali sužovať vážne zdravotné problémy. Zdroj: Juraj Velebír

Ako však hovoril, mal to šťastie, že celých dvadsaťštyri hodín mal pri sebe človeka pripraveného pomôcť mu. Bola ním jeho manželka Darina.

Raz mu úplne vážne jeho kamarát Marián Labuda povedal: „Buď k svojej žene dobrý, lebo ak ju ráno nahneváš, celý deň nebudeš nič vidieť.“

Ako nevidiaci naštudoval aj nové postavy, daboval, dokonca navštevoval posilňovňu a v jednom z bratislavských kostolov „čítal“ pri omši zo Svätého písma. Učil sa žiť so svojím hendikepom, angažoval sa v Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska.

Strata zraku zasiahla aj fanúšikov populárneho herca. Keď sa s manželkou prechádzali po ulici, zastavovali ho ľudia, núkali pomoc, vyjadrovali účasť. Dostával listy s kontaktmi na rôznych zázračných liečiteľov.

Pre pribúdajúce zdravotné problémy sa nakoniec úplne utiahol do súkromia a stretával sa len s najbližšími.

Keď sme vo februári toho roku robili rozhovor s jeho dcérou Zuzanou (45), reč sa, samozrejme, zvrtla aj na slávneho otca. Jeho aktuálny stav vyjadrila slovami:

„Poviem to takto, nie všetky dni sú zakvitnuté a tým, že žijeme v strednej Európe, tak poznáme aj ročné obdobia. Dostala som od neho pokoru a v každom období svojho života si človek pokoru vysvetľuje inak. Dnes, keď vidím jeho trpezlivosť, tak som pochopila, čo to tá pokora vlastne je.

Dúfam, že raz dospejem do tohto štádia, lebo vtedy človek neobviňuje okolitý svet a vníma dokonca aj to, čo my nie sme schopní vnímať očami. A keď ho neopúšťa humor a vie sa smiať napriek všetkému, čo má za sebou, tak je to fajn. My sme spolu každý deň, veľa sa smejeme.“

Geniálny herec so zmyslom pre humor odišiel navždy v noci zo soboty 4. augusta na nedeľu 5. augusta v jednej z bratislavských nemocníc.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×