Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Manžel navrhol splniť si dávny sen: spojili umenie s vôňou kávy a v Senci vytvorili oázu pohody

10.08.2018 (31/2018) Občas sa oplatí nebáť sa a pustiť sa do niečoho odvážneho. Mať antikvariát rozhodne nie je podnikanie, z ktorého zbohatnete. Bilickí sa do toho i tak pustili, založili prvý v Senci a neoľutovali ani na sekundu.
Manžel navrhol splniť si dávny sen: spojili umenie s vôňou kávy a v Senci vytvorili oázu pohody
7 fotografií v galérii
Jana a Matej sa nebáli a pustili sa do podnikania so starými knihami.
Autor fotografie: Peter Brenkus

Pred osemnástimi rokmi si manželia Jana a Matej povedali, nastal čas presťahovať sa z hlavného mesta. Rozhodli sa pre neďaleký Senec. A tým sa zmeny v ich živote iba začali. On je telom aj dušou kaderník, no jeho žena sa hľadala.

Odjakživa je to podnikavá žienka, a tak to skúšala s vlastným obchodíkom. V Bratislave mala 10 rokov obchod s čiapkami a klobúkmi, po presťahovaní si podobný otvorila v Senci. Počas krátkeho intermezza, keď sa zo Senca presťahovali do dediny, si otvorila obchod s chovateľskými potrebami.

Späť do mesta

Lenže ťahalo ich to späť do mestečka. „Dôvodov bolo viac, výrazne zavážilo aj to, že obe naše deti chodili do školy v Senci a doprava bola dosť nešikovná,“ hovorí a dodáva, že sa vlastne v dedine trochu nudila.

Dom predali, kúpili si znova byt v Senci. Matej mal vždy kaderníctvo. A aj veľký sen – mať antikvariát. Zatiaľ ho mal uložený niekde v hĺbke duše a čakal na správnu príležitosť.

Jana si po návrate do Senca našla prácu v jednom z hotelov na Slnečných jazerách. Prvýkrát v živote mala šéfa, nebola sama sebe paňou. Práca na recepcii je zaujímavá, no jej to nestačilo. Začala vymýšľať akcie a s požehnaním majiteľov organizovala v hoteli rôzne podujatia nielen pre hostí.

„Boli to pekné roky, no aj tak som cítila, že to nie je celkom ono.“ Práca ju nenapĺňala tak, ako by si predstavovala. A vtedy nastúpil jej manžel.

„Presviedčal som ju, aby sme do toho išli. Ja si splním sen a ona bude mať prácu, aké super! Už roky som zbieral a zachraňoval staré knihy a sníval o tom, že raz budem mať antikvariát s galériou,“ pridáva sa do debaty Matej.

Nedávno sa im podarilo získať regály na knihy z historicky prvého seneckého kníhkupectva. 7 fotografií v galérii Nedávno sa im podarilo získať regály na knihy z historicky prvého seneckého kníhkupectva. Zdroj: Peter Brenkus

Jana však mala obavy. V Senci antikvariát nikdy nebol a nebola si istá, či to ekonomicky utiahnu. Skôr bola presvedčená o tom, že je to ekonomická samovražda :). A tak sa zrodil nápad spojiť predaj kníh s malou kaviarničkou.

Prenajali si opustený priestor, ktorý bol kedysi súčasťou detských jaslí, a prebudovali ho na malú predajňu starých kníh a maličkú, no útulnú kaviareň.

„V začiatkoch nám veľmi pomohol Matúš Zemčík z pezinského antikvariátu Karpatský lovec. Poskytol nám knihy, a dokonca k nám prišiel aj nakupovať. Takáto kolegialita sa nevidí hocikedy,“ prízvukuje Matej.

Život medzi knihami

Už sú to tri roky a za ten pomerne krátky čas sa z ich antikvariátu stalo neobyčajné miesto. Nielen vizuálne, pretože Jana vypustila svoju kreativitu naplno von.

„Raz sa u mňa zastavila mladá senecká spisovateľka Kristína Ježovičová a len tak medzi rečou si povzdychla, že hoci vie, že v meste žije viac spisovateľov, nikoho nepozná. Tak som im zorganizovala stretnutie, na ktoré prišli takmer všetci, čo majú do činenia s písaním a knižkami. Stretli sa viackrát a určite v tom budeme pokračovať.“

Na to nadviazali verejné čítania pre deti i dospelých. Jana skrátka chcela, aby priestor nebol iba skladom kníh, ale aj miestom na stretávanie sa. Niekedy v tom čase sa uvoľnili vedľajšie miestnosti a do nich si Matej preniesol svoje kaderníctvo.

A spoločne začali organizovať výstavy, pri ktorých exponáty plynule prechádzajú z antikvariátu do kaderníctva. A dámy, ktoré sa prídu dať skrášliť, to oceňujú. Veď kde inde majú možnosť zažiť takúto úžasnú vec? „

Aj výstavy boli súčasťou môjho sna, som zberateľ a milovník umenia,“ hovorí Matej.

V kedysi zanedbanej záhrade je teraz príjemné posedenie pre hostí. 7 fotografií v galérii V kedysi zanedbanej záhrade je teraz príjemné posedenie pre hostí. Zdroj: Peter Brenkus

Za krátke obdobie už ponúkli Senčanom a návštevníkom pekné zážitky. Vystavovala u nich Katarína Zemková, Lucia Čarnogurská, Silvia Mišovič, Pavel Filgas.

Ten na počesť výstavy namaľoval obraz so seneckou tematikou. „Zvečnil na ňom staré senecké budovy, aby sa ich podoba zachovala.“

Nateraz posledná výstava, ktorú mohli diváci vidieť počas celého júla, bola prezentácia diel dvoch autoriek – sochárky Jany Brisudovej a maliarky Noémi Kolčákovej Szakállovej.

Bosorky v meste

Tým sa však výpočet aktivít manželov nekončí. K akciám pribudli rôzne tvorivé dielne ručných prác, babince, džezové koncerty, podujatia pre deti.

„Stretávame sa a kto háčkuje, prinesie si rozrobenú vec, niekto pletie, iná vyšíva a kto radšej kreslí, tak sa venuje tomu. Alebo si zavoláme lektorku, ktorá nás niečo nové naučí. Navzájom si pomáhame a najmä – je nám spolu dobre. Na Luciu sme sa vyobliekali do kostýmov a vyrazili do ulíc mesta na pešiu zónu. Niektoré deti sa nás aj báli,“ smeje sa pri spomienke na zimu Jana.

V príjemnom obchodíku si okrem kníh môžete kúpiť rôzne pochutiny, víno, starožitnosti.

„Zatiaľ iba také, čo nie sú úplne vzdialené knihám – fotoaparáty, písacie stroje. A možno časom ponuku rozšírime.“

Dôležité je slovíčko časom. Nateraz sa totiž ledva zmestia do priestorov a ďalším krokom by bolo presťahovanie do niečoho väčšieho.

„Bolo by super mať nejaké skladové priestory. Teraz máme knihy naukladané všade. Doma, v pivnici, v sklade na inom mieste... A vo väčšom by sa dali robiť i väčšie podujatia, no zmena priestorov je zatiaľ hudba budúcnosti,“ hovorí Jana Bilická.

Trochu by bola škoda opustiť tento čarovný priestor. Dvor bývalých jasličiek mal kedysi peknú záhradu, no rokmi spustla. Manželia Bilickí ju zrevitalizovali a celé leto sa dá vonku príjemne posedieť.

Dáte si vynikajúcu kávu latte art s obrázkami, ktoré má na svedomí ich syn Marcel, skvelé domáce limonády, koláčiky a k tomu si môžete vziať knihu a začítať sa.

Deti rady chodia na tvorivé dielne, zakaždým sa niečo nové naučia. 7 fotografií v galérii Deti rady chodia na tvorivé dielne, zakaždým sa niečo nové naučia. Zdroj: Archív J. M.

Návštevy zďaleka

Paradoxne, zo Senca k nim nechodia davy, hoci majú verných zákazníkov aj z radov domácich.

„Vďaka internetu sa o nás dozvedajú ľudia zďaleka a zvedavosť ich k nám privedie.“

Toto mesto nemá tradíciu antikvariátu, je to niečo nové a mnohí dodnes nevedia, že tu také niečo existuje tri roky. Cestu si k nim nájdu najmä študenti, učitelia a zberatelia kníh. Často sa, žiaľ, stretávajú aj so zvláštnym postojom. Stále sú ľudia, ktorí sa k predaju starých kníh stavajú s dešpektom.

Matej hovorí: „Nerozumiem tomu, lebo kniha má vždy svoju hodnotu. Ja osobne by som nedokázal žiadnu knihu zahodiť. My sme radi, ak prídu ľudia, ktorí majú opačný prístup.“

Manželka ho dopĺňa: „Je veľmi milé sledovať zákazníka, ktorý tu celý dojatý objaví knižku, ktorú mal rád v detstve a v normálnom kníhkupectve sa už nedá kúpiť. Rada sledujem ich radosť z objavu. Alebo ak študent nevie zohnať knihu, ktorú potrebuje do školy. Kde inde ju má hľadať? Máme mnoho titulov, ktoré vyšli dávno a reedícií sa nedožili.“

Nedávno som u nich narazila aj na speváčku Tinu. „Objavila som toto úžasné miesto nedávno a okamžite sa stalo mojím obľúbeným,“ nadchýnala sa.

Pýtam sa majiteľov, či k nim zavítali ďalšie známe tváre. „Nedelím našich zákazníkov na známych a neznámych. Každý, kto k nám príde, je vítaný,“ vysvetľuje Jana.

Dostupné pre každého

Knihy vykupujú aj od zákazníkov. Niekto si chce doma urobiť miesto na nové knižky, iný vypratáva rodičovský byt.

„Chvalabohu, je dosť takých, čo nemajú srdce vyhádzať knihy do smetí. Často nám ich darujú zadarmo, teší ich pocit, že ešte niekomu urobia radosť.“

Systém kniha zadarmo funguje aj opačne. Pred kaderníctvom je polica s knihami, odkiaľ si hocikto môže len tak vziať knihu.

Barista Marcel s radosťou obsluhuje hostí a robí skvelú kávu. 7 fotografií v galérii Barista Marcel s radosťou obsluhuje hostí a robí skvelú kávu. Zdroj: Peter Brenkus

„A vieš, čo je úžasné? Že ľudia prídu, vyberú si knižku, prečítajú ju a prinesú späť, aby ju mohol čítať niekto ďalší. Nie je to len o tom, aby sme na všetkom zarobili. Niekedy sú radosť a dobrý pocit viac ako peniaze.

Radi by sme takéto verejne dostupné bezplatné knihovničky po Senci rozšírili. Napríklad na pláži na Slnečných jazerách. Videla som to v Taliansku a veľmi sa mi to páčilo. Nové knihy sú drahé a nie každý si ich môže dovoliť. Chceme, aby bolo čítanie dostupné pre každého.

Zatiaľ to funguje v parku pri amfiteátri, knižnú búdku zriadilo OZ Moje Mesto a my knihy pravidelne dopĺňame,“ hovorí prevádzkovateľka antikvariátu.

Plánov na ďalšie aktivity majú neúrekom. Okrem dobrých nápadov aj niečo navyše. Priestor s úžasnou atmosférou, obrovskú chuť robiť niečo pre ľudí. Nemotivuje ich vidina zbohatnutia, zbierajú najmä krásne zážitky zo stretávania sa s ľuďmi.

Pôvodný plán, že Jana prevádzku iba rozbehne a potom zamestnajú nejakú pani, už dávno neplatí. Manželov sen ju celú pohltil a našla svoje pravé ja. A žiadnu cudziu predavačku netreba.

Antikvariát je rodinný podnik. Vymyslel a koordinuje ho Matej, Jana organizuje akcie a syn Marcel je šťastný, že môže robiť zákazníkom dobrú kávu. A hádajte, kam chodí každý deň rovno po vyučovaní školopovinná najmladšia Rebeka?

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×