Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lucia Kurilovská: Nemyslím si, že máme zlé zákony, všetko je o prístupe konkrétnych ľudí

06.08.2018 (31/2018) „Niektoré kriminálne seriály odporúčam svojim študentom radšej nesledovať,“ hovorí slovenská právnička, odborníčka na trestné právo a rektorka Akadémie policajného zboru Lucia Kurilovská (50).
Lucia Kurilovská: Nemyslím si, že máme zlé zákony, všetko je o prístupe konkrétnych ľudí
5 fotografií v galérii
Profesorku Kurilovskú vymenoval za rektorku prezident Andrej Kiska pred štyrmi rokmi.
Autor fotografie: Archív L. K.

Prečo ste sa v rámci svojej profesie rozhodli venovať práve trestnému právu?

Keď som končila Právnickú fakultu Univerzity Komenského, písal sa rok 1989, čo bolo ešte pred Nežnou revolúciou. Už vtedy som mala veľký záujem ostať na fakulte a pôsobiť tam ako pedagóg. Režim však bol taký, aký bol a keďže som nebola členkou komunistickej strany, rovno mi povedali, že je neprijateľné, aby som tam ostala pôsobiť.

Stalo sa tak aj napriek tomu, že som končila s červeným diplomom, cenou generálneho prokurátora... Odišla som z právnickej fakulty do praxe. Bola to zhoda náhod, že sa mi podarilo získať miesto právničky pre zahraničný obchod. Aj to už je dnes neznámy pojem.

Medzitým som si v roku 1991 podala žiadosť, aby som mohla ako pedagóg pôsobiť na právnickej fakulte. Kým bolo vypísané výberové konanie na katedru, ktorá ma zaujímala, prešli opäť nejaké roky. O trestné právo som sa vždy zaujímala, vždy ma bavilo, no proporcionálne v rovnakom rozložení s občianskym právom. Zaujímalo ma právo, ktoré malo výrazný presah do aplikačnej praxe.

Tým, že bolo vypísané výberové konanie na trestné právo, neváhala som ani sekundu. Výberové konanie som vyhrala a od januára 1993 pôsobím na Katedre trestného práva, kriminalistiky, kriminológie Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Desať rokov sa venujete aj výskumu na Ústave štátu a práva SAV. Ako vyzerá výskum v rámci trestného práva?

Výskum z hľadiska trestného práva je veľmi dôležitý, pretože jeho výsledky môžu priniesť do praxe napríklad to, či je potrebné určitú protiprávnu činnosť zadefinovať ako trestný čin, či je natoľko protiprávna, aby sme ju dali aj do Trestného zákona, či prax vykazuje nadmerné množstvo takejto protiprávnej činnosti.

Ako príklad uvediem stáčanie kilometrov na autách. Nad tým je potrebné sa zamyslieť aj z kriminologického hľadiska, ale tiež z hľadiska, že vždy musíme mať na pamäti, že trestné právo by sme mali uplatňovať ako poslednú možnosť, ako ultima ratio.

Pri výskume teda riešime, čo bude trestným činom, ako ho zakotvíme do zákona, ako stanovíme jednotlivé mantinely uplatňovania trestného práva, keď sa začne trestné stíhanie. Následné výstupy majú byť určitou podporou pre prax a pre legislatívu.

Lucia Kurilovská 5 fotografií v galérii Lucia Kurilovská Zdroj: Miro Miklas

Často nezrozumiteľné zákony podávate v médiách ľudskou rečou. Ako na vás reagujú ľudia na ulici?

V zásade mám prevažnú väčšinu reakcií na moju osobu veľmi pozitívnu. Spozná ma pani v supermarkete pri pokladni alebo na ulici a tie reakcie sú naozaj milé, príjemné. Väčšina ľudí mi hovorí, že veci, ktoré sú na prvý pohľad náročné a nezrozumiteľné, viem vysvetliť tak, že tomu rozumejú. To je pre mňa výborná spätná väzba, pretože v zásade o to ide.

Mohla by som tieto veci vykladať ako na prednáške študentom, ale to nie je cieľom. Bežní ľudia tomu skrátka potrebujú rozumieť.

Je pravda, že mám aj nepríjemné reakcie, ale tie sú skôr anonymné, keď si niekto sadne k počítaču a povie si, že tej Kurilovskej napíše, čo si o tom myslí. Vtedy by som bola rada, keby sa dotyčný podpísal, aby som si to s ním vedela vydiskutovať. Takých reakcií však bolo málo.

Boli aj maily výhražného charakteru, ale keď som si to uvedomila a snažila sa pochopiť ich podstatu, tak išlo o nepochopenie toho, že ja len vysvetľujem, čo je v Trestnom zákone. Dotyčnému sa nepáčilo, ako je to ustanovené a zosobnil si to s mojou osobou. Nazdával sa, že toto je akoby môj názor.

Napríklad som dostala anonymný list, v ktorom mi písali, aká som hrozná osoba, keď tvrdím, že zviera je vec. Na čo reagujem, že zviera je naozaj vec, lebo je to tak stále zadefinované v zákone. A rovnako je to aj v prípade, keď vysvetľujem, že ak niekto zabije zviera, nedopustí sa tým vraždy alebo ublíženia na zdraví.

Tento princíp by sa dal aplikovať aj na vašu „kritiku” bývalého prezidenta Gašparoviča spojenú s nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora…

Áno, presne tak, aj v tomto prípade išlo o citovanie zákona, hoci pán prezident si to zosobnil... Mojou povinnosťou je však hovoriť a vyjadrovať sa k veciam tak, ako sú zakotvené. Zákony majú byť pre právnika bibliou, alfou a omegou, podľa ktorej postupuje a tiež je veľmi dôležité vedieť zákon čítať. Čo presne znamená to-ktoré slovíčko a aký môže mať mimoriadny význam pre aplikačnú prax.

Keď ste nastupovali do funkcie rektorky Akadémie policajného zboru, mali ste plány akadémiu pozdvihnúť. Podarilo sa vám to?

Myslím si, že za prvé štyri roky funkčného obdobia, ktoré mi končí teraz koncom augusta, sa podarilo veľmi veľa vecí. Zaviedli sme nové predmety, ktoré si vyžadovala aplikačná prax. Ja som zaviedla úplne novú odbornú prax, podarilo sa tiež vrátiť rigorózne konanie na akadémiu. To znamená, že naši absolventi môžu na svojej alma mater získať titul JUDr.

Zaviedla som tiež Univerzitu tretieho veku, o ktorú je zatiaľ veľký záujem. Poslucháči sú veľmi milí, ich reakcie sú príjemné, úprimné. Vedia otvorene povedať, čo sa im páči, nepáči, ktorým prednášajúcim rozumejú, ktorým nie. Tí, ktorí teraz končili druhý ročník, boli takí zlatí a tak emotívne to prežívali, že mi dokonca zložili pesničku (smiech). To bolo veľmi milé.

Idem zakladať novú katedru, ktorá sa bude venovať migrácii, integrovanej ochrane hraníc Schengenu, čiže dalo by sa toho vymenovávať veľa. Už vo viacerých rozhovoroch som spomenula, že pri svojej práci sa budem snažiť akadémiu zušľachťovať alebo teda meniť od podlahy.

Tí, ktorí poznali akadémiu pred šiestimi rokmi, tak neveria vlastným očiam, čo všetko sa nám podarilo dať do poriadku. Ide o chodby, učebne, posilňovňu, ktorá bola v strašnom stave. Tiež sa nám podarilo dokončiť multifunkčný areál. Máme novú tartanovú dráhu, tri multifunkčné ihriská. V areáli je možné uskutočňovať CrossFit, outdoorové gymnastické cvičenia napríklad.

Udržiava sa v kondícii. 5 fotografií v galérii Udržiava sa v kondícii. Zdroj: Archív L. K.

Majú mladí ľudia záujem o štúdium na akadémii?

Vždy, keď odpovedám na túto otázku, tak klopem na drevo, pretože v rámci vysokého školstva je veľa fakúlt, ktoré robia doslova nábor na študentov, my, naopak, robíme výber. Máme dva študijné programy. Jeden je policajný a druhý sa týka verejnej správy.

Na policajný program sa hlási vyše päťsto študentov a prijímame osemdesiat až sto z nich. Vždy keď ich vítam na prijímacích pohovoroch, ďakujem im za to, že si vybrali práve našu školu, pretože si zvolili ťažšiu cestu.

Máme veľmi náročný systém prijímacieho konania, ktorý pozostáva z psychických a fyzických testov. Fyzické testy korešpondujú s testami do policajného zboru, sú tam presne tie isté disciplíny a len keď uchádzači absolvujú toto, sú pripustení na vedomostné skúšky zo základov spoločenských vied.

Keď to vezmeme z hľadiska pohlaví, asi sa na túto školu hlási viac chlapcov...

Nie, naopak, hlási sa viac dievčat, ktoré chcú byť policajtky. Sú veľmi zlaté a naozaj dobre pripravené na fyzické testy. Keby sme to vyhodnotili, tak dievčatá sú určite viac pripravené v rámci výberového konania na fyzické testy ako chlapci.

Možno je záujem taký veľký, pretože v televízii beží veľa kriminálnych seriálov. Približujú sa aspoň trošku realite?

Zahraničné filmy a seriály sa veľmi odkláňajú od bežnej reality, ktorá sa vykonáva v rámci trestného konania, ale áno, je to dnes atraktívne, populárne. Viac sa však k reálu približujú slovenské kriminálne seriály. Už aj tie našťastie sú a sú relatívne dobré.

Hoci, keď si to pozriem ako trestná právnička, tak tam vidím chyby, no ide o to, aby to bolo komerčné, prístupné divákovi. Sú však konkrétne programy, na ktoré študentom rovno poviem, aby ich nepozerali, lebo sú od reality ďaleko. Nebudem ich však menovať, nechcem ich totiž dehonestovať.

Na začiatku ste povedali, že ste menili aj vzdelávací obsah. Ten je zrejme potrebné veľmi často aktualizovať.

Vždy sa snažíme každý predmet aktualizovať. Pedagógovia sa musia stále vzdelávať. Máme pedagógov, ktorí sú alebo boli policajti. Okrem toho zavádzame nové predmety. Vždy to je na konkrétnych vyučujúcich, aby do týchto premetov zavádzali najnovšie poznatky a ďalej ich odovzdávali študentom.

Zaviedla som napríklad školu dronov, kde sa môžu študenti vzdelávať v bezpilotnom lietaní. Teraz sme v rámci jedného predmetu zapojení do projektu, vďaka ktorému budeme rekonštruovať priestory tak, aby to boli výsluchové miestnosti pre maloletých.

Budeme tu školiť policajtov z celého Slovenska, aby vedeli, ako pristupovať k detičkám, ktoré sú zakomponované do trestného konania, či už nebodaj ako obete trestných činov, poškodení, alebo svedkovia určitého trestného činu.

Máme rozpracovaný celý psychologický postup, ako k takým deťom pristupovať, ako má taká miestnosť vyzerať, pretože bude farebná, plná hračiek. V trestnom konaní je totiž možné vypočúvať aj trojročné dieťa, ale nie je ho možné vypočúvať tak ako dospelého človeka.

Pod jej vedením prešla akadémia množstvom zmien. 5 fotografií v galérii Pod jej vedením prešla akadémia množstvom zmien. Zdroj: Archív L. K.

Aký ste pedagóg?

Na toto je mne ťažko odpovedať, no ak by som mala hovoriť smerom k určitým reakciám študentov, tak skôr ich mám pozitívne. Nemala som vyslovene negatívne, hoci za tie roky sa stane aj to. Keď mám seminárnu skupinu, tak na záver semestra im vždy rozdám anonymný dotazník, kde chcem vedieť, čo sa im páčilo, nepáčilo. Na základe toho mám z veľkej časti pozitívne reakcie.

Študenti hovoria, že viem dobre vysvetliť veci a teraz naposledy píšu, že mám aj ľudský prístup. Čím som staršia, tým som asi lepšia (smiech), lebo pred rokmi som mala reakcie také, že ísť ku Kurilovskej na skúšku je strašné a ťažké. No stretávam sa tiež s reakciami, že sa ku mne študenti boja ísť na skúšku, na štátnice.

Aj na akadémii v plnom rozsahu skúšam štátnice z trestného práva, tak tam sa boja. Myslím si však, že keď človek berie študentov ako kolegov, čo prirodzene beriem, potom sa študent necíti ohrozený a na nižšom poste, ale skôr ako rovnocenný.

Teraz mám takú milú skúsenosť, lebo som prednášala na Detskej univerzite Komenského a po prednáške som deťom podpisovala indexy. Niektoré z nich mi hovorili, že som učila ich mamky a že tie spomínali, že som mala dobré prednášky, čo bolo milé (smiech).

A bol tam môj kolega policajt, ktorý robil deťom názorné ukážky zaistenia páchateľa. Ten povedal, že som mala deťom vysvetliť, aké vzácne je mať môj podpis v indexe, že u mňa nie je jednoduché získať skúšku (smiech).

Aj sa viete nahnevať, ak študent niečo nevie?

Občas sa na skúške dokážem rozčúliť. Potom sa sama seba pýtam, či som to ja zle vysvetlila, alebo sa jednoducho neučili (smiech).

Ste odborníčka na trestné právo, ako vnímate skutočnosť dovolania sa spravodlivosti v našej krajine?

Nie som vyšetrovateľka, prokurátorka, nie som sudkyňa. Každý článok trestného konania má svoj pohľad a názor na danú vec, takže mne sa určité prípady hodnotia dobre, na základe toho, čo počujem v médiách, čo sa dozviem od ľudí. Niekedy to vnímam ťažko, lebo si myslím, že všetko sa dá robiť s vysokou profesionalitou a ľudskosťou.

Veľmi nerada počujem, ak policajt neprijme trestné oznámenie, alebo pošle preč týranú ženu. Toto však nie je len pri policajtoch, to by sme mohli menovať širší okruh povolaní, v ktorých sa k veciam takto pristupuje. Daná vec je potom ťažko vymožiteľná a ľudia majú pocit absolútnej skepsy.

Myslím, že je to vo veľkej miere o ľuďoch. Nemyslím si, že máme zlé zákony, no pozerám sa na to z hľadiska trestného práva. Je to o ich aplikácii a uplatňovaní v praxi a o prístupe konkrétnych ľudí.

Rovnako si myslím, že okrem negatívnych vecí pri policajnej práci, ktoré sa dejú a, samozrejme, nemali by sa, by sa malo informovať aj o množstve pozitívnych vecí, na ktorých sa pracuje, ktoré sa podarili.

To znamená, že ste za to, aby napríklad Polícia Slovenskej republiky informovala o svojej činnosti prostredníctvom facebookovej stránky? Je to podľa vás dobré?

Myslím, že je potrebné čo najviac informovať, aby ľudia mali informácie, no hlavne, aby ich mali vysvetlené. Takže aj informovať, aj hodnotiť, aj poskytovať penzum informácií. Samozrejme, teraz sa nebavíme o tom, že sú poskytnuté informácie a následne je zmarené trestné konanie, taká tá formulka, ktorá je už sprofanovaná, má však svoje opodstatnenie.

Aj generálny prokurátor koná podľa mňa skvele, hoci sa mi nepáči, že kritizuje políciu, no koná aj na základe toho, že v médiách je zverejnený prípad a on sa toho chopí, dá určité pokyny. Podľa mňa sa má takýmto spôsobom konať, pretože tieto zložky tu sú pre ľudí. Sú tu aj pre štát, ale štát zriadil tieto zložky, aby ochraňovali svojich občanov.

Rektorka si vyskúšala streľby, zbrojný preukaz však nepotrebuje, keďže nie je policajtka. 5 fotografií v galérii Rektorka si vyskúšala streľby, zbrojný preukaz však nepotrebuje, keďže nie je policajtka. Zdroj: Archív L. K.

Už na prvý pohľad vidno, že máte rada módu, aj sa čoraz častejšie objavujete na módnych prehliadkach. Stojíte dlho pred skriňou s oblečením, kým si vyberiete, čo na seba?

Áno, módu mám veľmi rada. Rada si oblečenie kombinujem, nakupujem, alebo sa len tak prejdem v obchodoch, aby som zistila, čo sa práve nosí. V zásade nad tým, čo na seba, rozmýšľam vždy večer predtým.

V poslednom čase ma tiež začali pozývať na módne prehliadky, z čoho sa teším, lebo je to veľmi príjemné a vďaka tomu ma na spoluprácu oslovili niektorí módni návrhári. Mám pár vecí od Borisa Hanečku, on mi šil aj šaty na Ples v opere, no zase v prevažnej väčšine mám normálnu konfekciu.

Čo najradšej nakupujete?

Asi topánky a šperky, no skôr bižutériu. Veľa ľudí mi hovorí, že si ma všíma kvôli výrazným náhrdelníkom, ktoré si na seba rada dám. No najradšej nakupujem topánky najmä na vysokom opätku. Dokonca už aj mám svoju konkrétnu overenú značku, pri ktorej viem, že si môžem dovoliť kúpiť topánky aj na desaťcentimetrovom opätku a chodím v nich bez problémov celý deň.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×