Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

"Obávam sa moci, ktorú túži rozprestrieť nad všetkými okolo neho," priznala žena, ktorú si Napoleon neskôr vzal

08.08.2018 (30/2018) Zamiloval sa do nej na prvý pohľad, urobil z nej cisárovnú, aby ju napokon pre vyššie dôvody opustil. Príbeh lásky Napoleona Bonaparta a jeho prvej manželky Jozefíny (Joséphine de Beauharnais).
5 fotografií v galérii
Mladého generála okamžite očarila. Na rozdiel od iných žien si z neho nerobila posmech,...
Autor fotografie: Getty Images

Napoleon prišiel na svet v roku 1769 v meste Ajaccio na Korzike. Rodina Bonapartovcov patrila síce k šľachte, no prepychom neoplývala. Budúci cisár sa naučil po francúzsky, až keď mal deväť rokov, ale aj tak celý život hovoril s výrazným korzickým prízvukom.

Práve pre jeho spôsob vyjadrovania a provinčné maniere si z neho spolužiaci urobili terč posmeškov. Možno aj to bol dôvod, prečo sa mladý Napoleon s takou vervou vrhol na štúdium.

V roku 1784 sa ako 15-ročný stal žiakom parížskej elitnej vojenskej školy École Militaire, ktorej dvojročný učebný program zvládol za jeden rok a už v roku 1875 sa stal dôstojníkom delostrelectva.

Detstvo a mladosť Jozefíny

Jozefína sa narodila v aristokratickej rodine ako Marie Josèphe Rose Tascher de La Pagerie vo vtedajšej francúzskej kolónii – v Martiniku. Jeden z jej predkov patril dokonca k zakladateľom kolónie, ale medzitým vplyv rodiny a jej postavenie upadli.

Ako 16-ročná sa vrátila do Francúzska a vydala sa za grófa Alexandra de Beauharnais. Manželstvo však šťastné nebolo. Gróf sa cítil oklamaný, pretože otec Jozefíny mu sľúbil veľké veno, ale nedostal od neho vôbec nič.

Napokon to dopadlo tak, že počas štyroch rokov manželstva strávil gróf so svojou ženou len desať mesiacov a potom požiadal o separáciu.

V predvečer revolúcie sa preto Jozefína ocitla v parížskom kláštore s dvoma malými deťmi, bez prostriedkov na živobytie, lebo jej manžel na ne odmietol platiť alimenty.

Krátko po vypuknutí Francúzskej revolúcie sa Alexander de Beauharnais pridal k povstalcom. Stal sa z neho dokonca predseda Národného zhromaždenia, alebo, ako to napísala kráľovná Mária Antoinetta, zhromaždenia lotrov, šialencov a hlupákov.

O niekoľko rokov, keď Jozefíninho manžela obvinili zo zrady republiky a v čase tzv. Veľkého teroru popravili, sa dostala do väzenia aj ona. V tom období sa na popravisko čoskoro dostávali i ženy popravených mužov, ale Jozefína mala šťastie. Zachránil ju pád krvavej diktatúry Maximiliána Robespierra.

Veľký teror sa skončil a 30-ročná vdova mohla väzenie, v ktorom strávila tri a pol mesiaca, opustiť. Za mrežami sa spriatelila s Thérésou Cabarrus, milenkou a neskoršie manželkou Jeana-Lamberta Talliena, jakobína, ktorý hral hlavnú úlohu pri Robespierrovom páde.

Paríž sa pomaly spamätával z obdobia teroru. Obnovili sa početné večierky a zábava u bohatých ľudí. Jozefína chodievala práve k Tallienovi, kde sa stretávala vtedajšia elita: politici, bankári, herci, kurtizány, podvodníci.

No a onedlho sa stala vydržiavanou milenkou jedného z najvplyvnejších a najbohatších politikov vtedajších čias Paula Barrasa.

V tom čase robil Napoleon závratnú kariéru. Vo veku 24 rokov sa stal generálom a počas celej vlády jakobínov stúpal po rebríčku vyššie a vyššie.

Keď sa odmietol podieľať na potlačení vzbury vo Vendée, zbavili ho velenia a predčasne penzionovali. Bez zamestnania, s príjmom zníženým o polovicu si neúspešne hľadal svoje miesto v Paríži.

Jozefína sa narodila v aristokratickej rodine. 5 fotografií v galérii Jozefína sa narodila v aristokratickej rodine. Zdroj: Getty Images

Zamilovaný

Jozefína žila práve vtedy na vysokej nohe. Rozhadzovala a míňala toľko, že jej mecenáš Barras neskôr s rozhorčením napísal, že to bola vypočítavá žena, ktorá milovala iba peniaze a „pila by aj zlato z lebky svojho milenca“.

Napoleon a Jozefína sa prvý raz stretli na jeseň 1795, keď ich Paul Barras posadil na jednom večierku vedľa seba. Jozefína mladého generála okamžite očarila. Na rozdiel od iných žien si z neho nerobila posmech, ani ho neignorovala, ale veľmi trpezlivo počúvala jeho rozprávanie.

„Nebol som ľahostajný voči kráse žien, no nemal som u nich skrátka úspech. Vždy som sa pri nich cítil nesmelý. Pani de Beauharnais bola prvá, ktorá mi dala sebadôveru,“ spomínal neskôr Napoleon.

Jozefína predstavovala stelesnenie snov ambiciózneho Korzičana. Bola pekná, elegantná i dostatočne rafinovaná. Mala aristokratický pôvod, postavenie v spoločnosti, ale tiež revolučno-väzenskú minulosť.

Nízky a šťúply Bonaparte s prepadnutým hrudníkom nebol ani bohatý, ani sa nedokázal obliecť. Ba čo viac, často sa smial v nevhodných chvíľach a s potešením hovoril vulgárne žarty v spoločnosti. Do Jozefíny sa zamiloval na prvý pohľad.

V decembri 1795 na Barrasov rozkaz Bonaparte potlačil royalistické povstanie v Paríži. Vďaka tomu sa Barras dostal na čelo direktoriátu, ktorý vtedy vládol Francúzsku, a Napoleon sa stal významným vojenským veliteľom.

V tom čase sa už Jozefína svojmu milencovi Barrasovi dosť zunovala. Bola na jeho vkus až príliš drahá, preto sa rozhodol, že ju prepustí generálovi Bonapartovi, aby ho urobil ešte viac závislejším od seba.

Napoleonova milenka

Ako dôležitý veliteľ armády sa Bonaparte stal pre Jozefínu dobrou partiou. Tá už síce akceptovala jeho dvorenie, no nemala v úmysle posunúť ich vzťah ďalej. Milencami sa stali koncom decembra 1795.

Po prvej spoločnej noci jej Napoleon napísal list, v ktorom jej vyznal lásku: „Budím sa s myšlienkami na teba. Tvoj obraz a omamná rozkoš poslednej noci nedávajú odpočinúť mojim zmyslom. Sladká Jozefína, akú čudnú moc máš nad mojím srdcom.“

Jozefína sa tiež veľmi snažila utužiť jeho náklonnosť. Začala sa obliekať do vyberaných luxusných šiat. Denne sa kúpala, čo bolo vtedy zriedkavosťou a používala celý arzenál kozmetických prostriedkov na bielenie kože a vyhladzovanie vrások.

Na to, aby k sebe ešte viac Korzičana pripútala, vynakladala obrovskú energiu, čo urobilo na Napoleona silný dojem, až napokon intenzívne naliehal, aby sa za neho vydala. Bol až obsesne žiarlivý a dostával záchvaty zúrivosti, keď jeho ponuky na sobáš odmietala.

Ona ho milovala svojím spôsobom. Ako žena, ktorú život pripravil o romantické ilúzie, považovala sex a lásku za spôsob, akým ženy dosahujú svoje ciele.

Napoleon korunoval Jozefínu. 5 fotografií v galérii Napoleon korunoval Jozefínu. Zdroj: Getty Images

Z milenky pani generálová

Jozefína odmietala Napoleonove ponuky na sobáš celé mesiace. Svojej priateľke sa zdôverila prečo. Odstrašovala ju vraj sila jeho citov.

„Obdivujem odvahu generála, obrovské znalosti o všetkom, o čom hovorí, jeho um aj to, ako rozumie iným ľuďom, ale obávam sa moci, ktorú túži rozprestrieť nad všetkými, ktorí ho obklopujú. Jeho pohľad má v sebe niečo čudné, čo nedokážem vysvetliť.“

Keď sa napokon odhodlala a dala na sobáš súhlas, veľmi pedantný Napoleon preveril stav jej financií a rozhodol, že obrad bude skromný – bez akýchkoľvek hostí.

Jozefína na civilný sobáš, ktorý sa konal 9. marca 1796, nepozvala ani svoje deti a neprišla ani Napoleonova rodina. Niekoľko dní po svadbe Napoleon ako nový najvyšší veliteľ armády podnikol vojenskú výpravu do Talianska a Rakúska.

Víťazstvá generála Bonaparta urobili z Jozefíny hviezdu parížskych salónov. Ľudia ju oslovovali na uliciach, dávali jej darčeky, básnici písali o nej verše a obchodníci jej ponúkali tovar aj na dlh, hoci bola známa tým, že svoje dlžoby neplatí.

Po návrate do Paríža čakalo Napoleona prekvapenie. Jozefína nechala ich dom vynoviť. Renovácia stála 300 000 frankov, pričom ročný príjem Napoleona bol len 15 000 frankov.

Náročná Jozefína rozhadzovala peniaze, že ani celoročný zárobok jej manžela pomaly nestačil na jej výdavky na kozmetiku. Našťastie pre nich Napoleon v Taliansku naraboval zlato, klenoty a umelecké diela za milióny frankov.

Cisárska korunovácia páru

Vrchol ich spoločného života pripadol na 2. december 1804. V ten deň sa nechali odviezť v zlatom vyzdobenom koči z Tuilerijského paláca do Katedrály Notre-Dame, kde boli korunovaní.

Pár vyzeral úžasne. Napoleon bol odetý do šiat pripomínajúcich oblečenie rímskych imperátorov. Jozefína mala nádherné dlhé biele šaty, vo vlasoch zlatý diadém ozdobený diamantmi a perlami a na ruke prsteň s rubínom, symbolom radosti. Bola dokonalým stelesnením elegancie a dôstojnosti.

V Notre-Dame prevzal Napoleon z rúk pápeža korunu, dal si ju na hlavu a potom korunoval Jozefínu.

Lenže po korunovácii nastali pre Jozefínu ťažké časy. Napoleon chcel mať silou-mocou dediča, no s ňou to nebolo možné. Jeho románik s poľskou aristokratkou Máriou Walewskou mu však dal istotu, že s inou ženou ako s Jozefínou deti mať môže. Pekná Poľka s ním totiž otehotnela a v máji 1810 mu porodila syna.

Napoleon začal napokon premýšľať o rozvode. A Jozefína začala tušiť, že ich rozchod je neodvratný. Koncom októbra 1809 sa stretla s Napoleonom v jeho rezidencii vo Fontainebleau. Keď prišla k cisárovi, iba dvihol hlavu od papierov a povedal: „Konečne si prišla.“

Potom zistila, že jeho spálňa je pre ňu zamknutá a kľúč od nej nedostala. Počas niekoľkých ďalších týždňov sa Napoleon so svojou manželkou stretával iba pri večeri. Každú z nich prežívala Jozefína vystrašená a zúfalá, pretože sa bála, že si od neho napokon vypočuje, čo počuť nechce a na čo on zbieral odvahu.

Rozchod ambicióznu Jozefínu zdrvil. 5 fotografií v galérii Rozchod ambicióznu Jozefínu zdrvil. Zdroj: Getty Images

Rozvod podľa cisára

Aj 30. novembra 1809 sa obaja stretli na večeri. Jozefína sa jedla ani nedotkla, bola nervózna a necítila sa vo svojej koži. Obidvaja chvíľu mlčky len tak sedeli. Napokon sa Napoleon opýtal, koľko je hodín.

„Vedela som, že moja hodina práve udrela,“ spomínala neskôr na tento večer.

„Prišiel ku mne, celý sa chvel. Chytil ma za ruku, privinul k sebe a potom zo seba dostal tie fatálne slová – Jozefína, moja drahá Jozefína, vieš, ako veľmi som ťa miloval. Len tebe vďačím za jediné chvíle šťastia, ktoré som poznal na tomto svete. Ale, Jozefína, moje poslanie nie je otázkou mojej vôle. Moje najdrahšie city k tebe musia ustúpiť pred záujmami Francúzska.“

Keď začala plakať, cisár zavolal člena dvora a spolu ju odniesli do spálne. Napoleon bol vtedy otrasený, no trval na svojom. Štrnásteho decembra sa v paláci uskutočnila rozvodová ceremónia.

„Iba Boh vie, ako toto rozhodnutie drása moje srdce, ale nepoznám takú obeť, na ktorú by som nebol pripravený, ak je to v najvyššom záujme Francúzska,“ vyhlásil vtedy cisár.

Jozefína nebola schopná prečítať pripravené vyhlásenie, preto to za ňu urobila jedna z dvorných dám.

„Cisár bude vždy mojou najväčšou láskou. Viem, ako veľmi mu tento akt vynútený politikou a širšími záujmami zlomil srdce.“


Štedrý Bonaparte

Napoleon bol voči svojej exmanželke veľmi štedrý. Mohla používať titul cisárovná, zostal jej palác v Malmaison a pridal jej aj Elyzejský palác v Paríži, ktorý je dnes sídlom francúzskeho prezidenta. Ročný príjem exmanželky stanovil na 3 milióny frankov v zlate. Mohla mať 36 dvoranov, 9 dvorných dám, 4 služobné, lekára a mohla si so sebou vziať všetky svoje umelecké zbierky. Palác v Tuileries opustila v daždi v dlhom sprievode vozov plných oblečenia, kníh a iných vecí. Napoleon sa s ňou nerozlúčil. Ešte predtým vycestoval do Versailles.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×