Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Elena Vacvalová o Sedmičke: Je dobre, ak sa objaví reakcia od politikov, preto to robíme

17.06.2018 (24/2018) „Od novinárov som dostávala otázky, čo budem teraz robiť, z čoho budem, prepánajána, žiť? Odpovedala som, že z lásky. Nech to znie akokoľvek neuveriteľne, stále to platí,“ hovorí humoristka Elena Vacvalová (60) na margo rozhodnutia stiahnuť sa z televíznych kamier.
Elena Vacvalová o Sedmičke: Je dobre, ak sa objaví reakcia od politikov, preto to robíme
5 fotografií v galérii
Pokoj nachádza vo svojej záhrade. Momentálne na nej prebiehajú stavebné práce. S manželom...
Autor fotografie: Peter Brenkus

V roku 2012 ste sa rozhodli pre život v ústraní. Brali ste v tom čase svoj odchod z televízií ako definitívny?

Áno. Jednoznačne. Povedala som si, že skoro 30 rokov v slovenskom šoubiznise stačilo. Tie tri roky som si začala žiť svoj život tak, ako som chcela. No jedného dňa sa mi ozval producent Zlatých časov pán Čermák a začal ma lámať. Chvíľu som sa svoje rozhodnutie snažila ustáť, no zlomil ma. A vzápätí sa ozvali z inej televízie, že by chceli po rokoch obnoviť Sedmičku.

Sedmička vždy bola a je mojou srdcovkou, môcť sa každý týždeň stretávať „na pľaci“ s ľuďmi, ktorých mám rada, ktorých si vážim a od ktorých sa môžem stále aj niečo nové naučiť, to je veľká výhra. Nuž, spadla som aj do tejto siete! Teší ma, že oba projekty si našli svojich verných divákov.

V niektorom z rozhovorov ste povedali, že práve archív Slovenskej televízie vás presvedčil o tom, aby ste ponuku na Zlaté časy prijali…

Áno, je to tak! Archív Slovenskej televízie je jedno veľké bohatstvo! Keď vidím, ako majú mnohí z našich hostí pri sledovaní záberov z archívu slzy na krajíčku, cítim sa podobne ako oni. Niet nad úprimné dojatie.

Keď bol naším hosťom Ondro Vetchý a zaleskli sa mu pri istej ukážke slzy v očiach, mala som problém zatajiť tie svoje. Nikdy na to nezabudnem, a to je pre mňa niečo ako pridaná hodnota tejto relácie.

Ktorý z pozvaných hostí vás v Zlatých časoch úplne dostal?

Okrem spomínaného Ondra Vetchého bol pre mňa výnimočný zážitok Miro Žbirka. Prekvapil ma, dovtedy som mala pocit, že ho poznám a že o ňom dosť viem, no keď ma potom manžel donútil pozrieť si tú reláciu v repríze, zistila som, že to tak nie je. Až pri sledovaní vlastnej relácie, nezvyknem to robiť často, som mala pocit, že to celé malo zmysel, nielen pre divákov, ale aj pre mňa samotnú.

Pred pánom Lasicom ste počas jednotlivých relácií neskrývali obrovský rešpekt. Ako je možné, že po úspechoch a kariére, ktorú máte za sebou, ste stále veľmi skromná?

Pán Lasica je skrátka taká osobnosť, že si často hovorím, čo viac by som si už mohla priať, ako byť s ním tak často, môcť s ním pracovať, sledovať ho a v podstate sa od neho učiť?! To, čo v jeho blízkosti cítim, nie je moja skromnosť, je to jednoducho rešpekt.

Začiatkom roka ste oslávili životné jubileum, napriek tomu treba povedať, že na svoj vek vôbec nevyzeráte. Ako to robíte?

Mám, koľko mám, niekedy vyzerám možno na menej a niekedy zase na viac. Môj svet na tom nestojí. Naháňanie mladosti a krásy za každú cenu máva v konečnom dôsledku často veľmi nedôstojnú podobu. A tomu by som sa chcela vyhnúť. Ktosi múdry raz povedal: „Krása spočíva v oku pozorovateľa!“ Stopercentne s ním súhlasím!

V Zlatých časoch budú môcť diváci Elenu Vacvalovú vidieť aj na jeseň. 5 fotografií v galérii V Zlatých časoch budú môcť diváci Elenu Vacvalovú vidieť aj na jeseň. Zdroj: RTVS

Pamätám si váš imidž „šmrncovnej krátkovlásky“ s výraznými náušnicami. Tých ste museli mať celkom slušný počet. Máte ich ešte?

Aj ja si to pamätám, a keď sa občas pozerám na niektoré moje televízne začiatky, nahlas sa smejem. Neviem, čo ma to pochytilo. Veľké, ťažké, ligotavé... Ako hovorievala moja mama – „oringle“. Dnes by ma s takými náušnicami všetci zvukári vypoklonkovali už od vstupu do štúdia.

Keď si občas nejaké malé pekné aj dám, z ucha, popri ktorom mi ťahajú „madonu“, musí ísť jedna von! Zopár tých starých veľkých ešte mám, už len tak na pamiatku. Ostatné som rozdala kamarátkam, ktoré ich, predstavte si to, nosia aj dnes. Jednoducho im pristanú.

V relácii Sedem ste oblečená v pánskom štýle. Tento imidž ste si vymysleli sama, alebo pomohli rady skúsenej stylistky?

Áno, vymyslela som si to sama, v podstate z lenivosti. Jednak sa mi v žiadnom prípade nechce chodiť po nákupných centrách a celé hodiny skúšať v kabínkach všetko možné pod tým nežičlivým svetlom (smiech) a potom, ja som v podstate taký „chlapík“. Cítim sa skrátka v tej košeli dobre a pohodlne. A ten motýlik je taký môj šperk. Neverili by ste, koľko krásnych a zaujímavých motýlikov „lieta“ po svete.

V Sedmičke sa dotýkate rôznych, často chúlostivých tém. Stretli ste sa osobne s dotknutými respondentmi, ktorým prekážalo, že ste sa „bavili” na ich účet?

Stretli sme sa s tým, samozrejme. Ale čo potom? Máme s tým prestať alebo nejako okresávať naše názory a postoje? To nejde, podstata tejto relácie spočíva v tom, že každý z nás má šancu touto cestou vyjadriť, čo ho trápi, čo cíti, čo chce povedať aj ostatným.

Jasná vec, že každé jedlo nemusí chutiť rovnako každému. Ak ste tými dotknutými respondentmi mysleli našich politikov, tak áno, občas sa aj z ich strany nejaká reakcia objaví, a to je dobre, veď preto to robíme.

Humoru sa venujete prevažnú časť svojho života. Kedy ste si uvedomili, že zmysel pre humor máte?

Je veľké šťastie, ak vyrastáte v rodine, kde sa denne smejete na všetkom možnom. Ja som toto šťastie mala. Zase musím spomenúť moju mamu, ktorá hovorievala: „Sranda musí byť, aj keby ti otca vešali!“ Jasná vec, že to treba brať s rezervou, no len s takou malou (smiech).

A kedy som si uvedomila, že mám zmysel pre humor? Priznám sa, ani neviem. Možno preto, že zmysel pre humor odnikiaľ zrazu nepríde, musíte ho mať vrodený. Ak to tak je, žije sa vám ľahšie, aj keby ste sa humoru nevenovali profesionálne.

Sedmička je jej srdcovou záležitosťou. Keď prišla ponuka z JOJ-ky, nedalo sa odmietnuť. 5 fotografií v galérii Sedmička je jej srdcovou záležitosťou. Keď prišla ponuka z JOJ-ky, nedalo sa odmietnuť. Zdroj: TV Joj

Najmä o ľuďoch s nálepkou zabávač sa často hovorí, že v súkromí sú skôr introverti. Je to aj váš prípad?

Myslím si, že nie som introvert. Možno to bude znieť čudne, no určite sa omnoho viac nasmejem doma, v súkromí, ako pri výrobe zábavných relácií. Vtedy pracujem a snažím sa najmä o to, aby sa smiali diváci, v publiku či doma pri telke.

Ako moderátorská dvojica ste boli aj s Oliverom Andrásym neodmysliteľnou súčasťou televíznej zábavy na Slovensku. Ako je možné, že vám to tak dlho fungovalo?

Niekedy si kladiem tú istú otázku. No odpoveď je v podstate jednoduchá. Hoci sme obaja absolútne odlišné typy, snažili sme sa to celé tie roky akceptovať, ba dokonca z toho istým spôsobom aj ťažiť. Oliver písal scenáre tak, aby som sa v nich cítila dobre, aby mi sedeli a ja som mu za to bola vďačná. Výsledok pretrval roky.

A takto akosi nám to funguje aj v súkromí v podstate dodnes. Nevídame sa síce tak často ako kedysi, vždy sa však na spoločné stretnutia tešíme, napríklad pri oslavách narodenín či menín.

K situácii v našej krajine ste sa napríklad aj prostredníctvom relácie Dereš vyjadrovali humorným spôsobom. Ako však vnímate to, čo spustila vražda novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky v našej krajine?

Sú chvíle, situácie, momenty, keď si skrátka uťahovať nemôžete ani v rámci profesie. No vždy možno nájsť si cestu, ako sa k čomukoľvek, čo vás trápi, mrzí, čo chcete podporiť, alebo proti čomu chcete protestovať, vyjadriť. V tomto prípade som považovala za dôležitejšie ísť osobne na námestie.

Nemyslíte si, že je vhodný čas vrátiť politickú satiru na televízne obrazovky, alebo je to žáner, ktorý fungoval skôr v minulosti?

To je dobrá, no aj ťažká otázka. Ja som presvedčená, že čas na satiru je tu vždy, je však otázne, či to diváci naozaj chcú a potrebujú. Neviem, neviem, či by dnes ktokoľvek uspel v televízii napríklad s čisto politickým kabaretom.

Dnešnému mediálnemu svetu totiž vládnu čísla a peoplemetre. A čísla, teda aspoň podľa môjho názoru, nie sú ukazovateľom ozajstnej kvality toho-ktorého programu, no práve na tie čísla sa potom „lepia” reklamy a v konečnom dôsledku peniaze.

Vhodný čas na satiru je každý deň, je však otázne, či by niektorá televízia vysielala niečo, čo im nevyletí v tabuľkách sledovanosti tak vysoko, ako si predstavujú.

Počas školských čias ste sa venovali divadlu a čiastočne ste si tento sen o herectve vypĺňali rôznymi scénkami v humoristických reláciách. Pravá herecká rola prišla v roku 2015 s filmom Andílek na nervy. Neľutujete, že ste sa nestali herečkou?

Herecké ambície som si rozhodne najviac naplnila pri výrobe relácie Čo dokáže ulica a mám taký dojem, že aj po rokoch si diváci mnohé scénky, v ktorých som účinkovala, v dobrom pamätajú a radi na ne spomínajú. Neľutujem, že ma na herectvo neprijali. Skúsila som si to a zistila, že filmovačka je naozaj drina a hercom niet veru čo závidieť.

Pri Andílkovi som mala iba pár filmovacích dní a stačilo mi. Odchádzala som z domu autom o pol štvrtej ráno, aby som bola na pľaci niekde za Prahou načas. Potom obliekanie, líčenie, nekonečné opakovanie záberov a v noci nazad domov do Bratislavy.

A to, ako hovorím, som mala len pár filmovacích dní, tak si skúste predstaviť herca, herečku, trebárs v hlavnej postave, ktorí niečo podobné musia absolvovať dennodenne niekoľko týždňov.

S Oliverom Andrásym sú úplne rozdielni, napriek tomu sa vždy dokázali tolerovať a zrejme preto im to spolu tak dlho vydržalo 5 fotografií v galérii S Oliverom Andrásym sú úplne rozdielni, napriek tomu sa vždy dokázali tolerovať a zrejme preto im to spolu tak dlho vydržalo Zdroj: TV Markíza

Ako pokračujú vaše snahy spojené s vybudovaním zvieracieho cintorína v hlavnom meste?

Ach, jaj, zvierací cintorín v tomto hlavnom meste, to je jedna „neverending story“. Ja osobne som sa snažila a angažovala v tejto veci skoro 14 rokov, no nedokázala som to. Dôvodiť prečo, to by bolo na celý samostatný rozhovor, verte mi.

Teraz na tomto fronte statočne bojuje pán Stanislav Vlkovič a tiež to nemá ľahké. V podstate by sa ten cintorín už mohol otvoriť, no neustále sa nájdu ľudia, ktorí hľadajú aj tie najnezmyselnejšie cesty a prekážky, ako tomu zabrániť.

Veľmi ma mrzí, že sa do týchto protiaktivít zvláštnym spôsobom zapájajú aj ľudia, od ktorých by som to nečakala. Napríklad ochrancovia prírody. Alebo rovnako zvláštnym spôsobom istá investigatívna redaktorka, no to je naozaj iný a dlhý príbeh.

Len tak mimochodom, v Paríži funguje takýto cintorín už od roku 1889 a je zaznačený aj v turistickej mape mesta. Taký je pekný a zaujímavý. Som optimistka a stále verím, že raz mojej kamarátke Katke poviem: „Neboj sa, už si toho svojho Ferdiho budeš mať kde pochovať.“

Po nedávnom prijatí zákona o tom, že zviera nie je vec, si mnohí milovníci zvierat pripíjali šampanským a oslavovali. Ako ste túto informáciu prijali vy?

Nuž, otvorila som si fľašku aj ja. Veľké ilúzie si však nerobím, je to len malý krôčik na dlhej ceste. Keď niekto povie, že sa ktosi správa ako zviera, vždy mnou až tak hrkne. Zviera by napríklad nikoho nezabilo úmyselne. Buď je to súčasť jeho prežitia, alebo ho na to navedie či vycvičí človek.

Spomenula som si na to pri momentálne medializovanom prípade Filipínca, ktorého nejaký „človek“ kopal do hlavy, až kým nezomrel...

Veľa sa začiatkom roka písalo o tom, že ste sa rozhodli stavať dom na okraji lesa pri Bratislave, no sú tam problémy pre výrub stromov a znečistenie potoka v blízkosti stavby. Podarilo sa vám tieto problémy vyriešiť alebo išlo o nafúknutú bublinu?

Ďakujem za túto otázku. Viete, keby tam staval ktokoľvek čokoľvek a nebola by som to ja alebo niekto iný mediálne známy, tak by dotyčný pán novinár vôbec neprejavil záujem o tom písať.

Áno, ja viem, je to bulvár a ja by som s tým mala rátať, no ako mám komunikovať s pánom redaktorom, ktorý mi pošle otázky esemeskami, no článok je v ten deň už v tlači. A moje odpovede na tie jeho otázky by mu iba „bodli“ do ďalšieho pokračovania jeho príbehu.

Nehovoriac o tom, že množstvo informácií, ktoré v týchto článkoch podsúva verejnosti, je absolútne nepravdivých a ľudia ich potom ešte viac rozmazávajú a nafukujú aj prostredníctvom internetu.

Nie je mi to jedno a mrzí ma to, no brániť sa, hoci aj právnou cestou, by v tomto prípade znamenalo iba hnať vodu na mlyn pánovi redaktorovi. A tomu sa veru nelení získavať informácie a fotomateriál akoukoľvek cestou, aj pomocou dronov či fotenia priamo pod oknami domu, v ktorom bývame.

Opakujem ešte raz, že ma to celé veľmi trápi, no neostáva mi nič iné, iba veriť, že čitatelia tohto denníka nezhltnú pánovi „investigatívnemu“ novinárovi všetko, ako sa hovorí, aj s navijakom a urobia si aj vlastný úsudok.

Eňa je milovníčkou zvierat. V tehlách na terase má odtlačky labiek a rok úmrtia mačiek, ktoré ju životom sprevádzali dlhé roky. 5 fotografií v galérii Eňa je milovníčkou zvierat. V tehlách na terase má odtlačky labiek a rok úmrtia mačiek, ktoré ju životom sprevádzali dlhé roky. Zdroj: Peter Brenkus

Ste veľmi otvorený človek, patrí úprimnosť k vašim povahovým črtám, alebo si ju vzhľadom na životné skúsenosti už môžete dovoliť?

Dobrá otázka. Áno, čím som staršia, tým menej mám problém vyjadrovať sa naozaj otvorene a úprimne. To ani nie je o tom, či si to už vzhľadom na vek môžem dovoliť, alebo o odvahe, to je skôr o pocite istej slobodomyseľnosti. Viete, čas letí a ja ho nechcem premrhať motaním sa po uličkách klamstiev či hraných vzťahov v súkromí alebo v práci. Nie je to ľahké, no je to úžasne oslobodzujúci pocit.

V minulosti ste chceli napísať knihu s Oľgou Feldekovou, základ ktorej by tvorili esemesky, ktoré si medzi sebou posielate. Kedy sa jej fanúšikovia dočkajú, v akom štádiu je?

Táto kniha je v takom štádiu, v akom sme aj my dve. Stále si myslíme, že máme ešte na všetko čas.

Ako budete tráviť toto leto a na čo sa v súvislosti s vami môžu diváci a fanúšikovia v septembri tešiť?

Nuž tak, na nič nové (smiech). Mali by pokračovať Zlaté časy aj Sedmička. Ja sa z toho teším, a ak sa tešia aj diváci, čo viac by som si mohla priať?

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×