Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

„Naše skladby nemajú žiaden satanistický obsah,“ hovorí krehká žena, ktorú prezrádza metalový hlas

09.06.2018 (23/2018) Živí ju učiteľstvo na cirkevnej škole a napĺňa symfonický metal. Že sa to navzájom vylučuje? Erika Strečková (27) dokazuje opak.
„Naše skladby nemajú žiaden satanistický obsah,“ hovorí krehká žena, ktorú prezrádza metalový hlas
9 fotografií v galérii
Erika je na pódiu na nespoznanie.
Autor fotografie: Symfobia

Podľa fotografií z internetu som mala dohodnuté stretnutie s gotickou divou vo vyzývavom oblečení s výrazným mejkapom. Dorazilo drobné, krehké žieňa s rozpustenými vlasmi v teniskách.

„Všetci mi hovoria, že pôsobím veľmi krehko. Som naozaj pokojný človek a snažím sa venovať svojmu vnútornému rozvoju, no keď vstúpim na pódium, tam sa chodím vyblázniť,“ začína svoje rozprávanie so smiechom mladá vyštudovaná učiteľka Erika Strečková.

Jediné, čo naznačuje existenciu jej metalového alter ega, je výrazný, chrapľavý hlas, ktorý odzbrojí nejedného muža.

Do speváckej brandže vhupla ešte ako dieťa, keď navštevovala základnú umeleckú školu. V pätnástich si založila svoju prvú dedinskú kapelu. Pochádza z Obýc, obce pri Zlatých Moravciach. Začínala spievaním ľudových piesní.

„Kapela sa neskôr rozdelila a namiesto ľudoviek sme s niektorými členmi začali pracovať na vlastnej tvorbe. Vtedy som pochopila, že toto je to, čo ma baví,“ hovorí Erika o vášni, ktorá ju napĺňa posledné roky.

Pretože jej hudba neprinášala pravidelný mesačný príjem, po skončení vysokej školy sa v Nitre na základnej škole zamestnala ako učiteľka hudobnej výchovy a vychovávateľka v školskom klube detí. Na tomto mieste vydržala rok.

V súkromí pôsobí veľmi krehko. 9 fotografií v galérii V súkromí pôsobí veľmi krehko. Zdroj: Symfobia

„Bola to katastrofa, hoci som bola rada, že som si hneď po škole našla prácu. Až tam som si uvedomila, že naše školstvo je v príšernom stave. Ide hlavne o zastarané spôsoby, ktorými sa vyučuje a vychováva. Vôbec sa nepozerá na to, čo dieťa vie, v čom je možno lepšie a ktorú jeho stránku by sme mali rozvíjať. Tu sa hľadí iba na to, že všetci musia vedieť všetko rovnako.

Nedokázala som sa na to pozerať. Deti sú od rána do poobedia zavreté v škole, učia sa často zbytočné veci, ktoré nebudú nikdy v živote potrebovať a detstvo im uteká pomedzi prsty. Nechcela som byť súčasťou takého systému,“ vysvetľuje nám.

Po nepríjemnom stretnutí s realitou preto zabŕdla do rôznych profesií. V regionálnej televízii a rádiu si dokonca vyskúšala prácu moderátorky a redaktorky. Po zvážení všetkých možností sa napokon rozhodla zbaliť kufre, odísť z Nitry do Bratislavy a nájsť si novú prácu v hlavnom meste.

Žiadni satani

Do svojej aktuálnej kapely Symfobia sa dostala náhodou. „Ešte počas štúdia na vysokej som krátko pôsobila v kapele s vtipným názvom The vedúca. Na náš koncert sa prišli pozrieť rockeri metalovej kapely Symfobia.

Netrvalo dlho a stala som sa ich súčasťou. Boli veľmi zlatí, profesionálni a najmä hrávali symfonický metal, teda žáner, ktorý som veľmi chcela spievať,“ spomína na dôvody, pre ktoré sa rozhodla ponuku prijať.

V minulosti totiž Eriku v tvorbe brzdili najmä mladí hudobníci. Kapelu brali skôr ako hobby a nechceli sa posúvať ďalej. Pri starších pánoch pochopila, že okrem ich skúseností a možnosti predviesť sa pred väčším publikom jej dávajú priestor na sebarealizáciu.

„Páčilo sa mi, že hudbu brali rovnako vážne ako ja. Keď ma vzali k sebe do kapely, začali sme pracovať na našom spoločnom CD. Trvalo však dva roky, kým sme ho nahrali a až potom sme začali koncertovať.

Náš prvý spoločný koncert bol spojený s krstom albumu, ktorý do sveta uviedol Henry Tóth, a hneď druhý koncert sme robili predskokanov svetovej fínskej kapele Nightwish na banskobystrickom amfiteátri pred 10 000 ľuďmi,“ spomína svoje prvé väčšie úspechy.

Erika sa na vystúpeniach mení na úplne inú ženu. 9 fotografií v galérii Erika sa na vystúpeniach mení na úplne inú ženu. Zdroj: Symfobia

Práve koncert s Nightwish vystrelil Symfobiu do širšieho povedomia ako Slovákov, tak aj zahraničných fanúšikov. V priebehu krátkeho času vystupovali na spoločnom pódiu s kapelami ako Elán, Tublatanka, Therion či Horkýže Slíže. Metalová kariéra sa však vonkoncom nezlučovala s prostredím, v akom Erika aktuálne pracuje.

„V Bratislave som sa zamestnala na ZUŠ-ke, ktorá pôsobí v rámci jednej cirkevnej školy,“ prekvapuje nás.

Speváčka pôvodne nepredpokladala, že ju na takejto škole zamestnajú a celý pohovor vnímala skôr ako pokus.

„Neskôr som zistila, že aj moji kolegovia ostali prekvapení, keď som tú prácu dostala. Každého potenciálneho zamestnanca si na škole preverujú, takže vedeli, čomu sa popri práci venujem.

O účinkovaní v metalovej kapele som navyše povedala riaditeľovi školy hneď na začiatku. Nemal s tým problém. Práve naopak. Vedeniu sa páči, keď majú učitelia popri zamestnaní vlastné umelecké aktivity. Do vyučovacieho procesu potom vždy prinesú niečo nové,“ uvádza veci na pravú mieru.

Aby bolo jasné, v repertoári kapely nenájdete žiadne satanistické skladby.

„Občas si ľudia myslia, že naša hudba ide takýmto smerom, ale nie je to pravda. Možno si tvoria názor na základe našich kostýmov a imidžu na vystúpeniach, ale skladby nemajú žiaden satanistický obsah. Na skladbách sa podieľam aj ja, nejde o žiadne prebraté veci, všetko sú naše vlastné piesne,“ smeje sa speváčka a nad ľudskými predsudkami mávne rukou.

Občas sa však nájdu ľudia, ktorým prekáža, že nespievajú v rodnom jazyku.

„Priznávam, na začiatku sme skúšali spievať v slovenčine, no zistili sme, že náš jazyk sa k symfonickému metalu veľmi nehodí. Tým, že asi 80 percent fanúšikov je zo zahraničia a svojou hudbou chceme osloviť široké publikum, rozhodli sme sa pre anglický jazyk. Momentálne dokončujeme druhý album, na ktorom je aj slovenská pesnička Človek s gitarovým sólom Jimmyho Cimbalu, u ktorého nahrávame.“

Okrem Eriky v kapele účinkuje aj druhá speváčka Petra, ktorá bola najskôr vokalistkou. 9 fotografií v galérii Okrem Eriky v kapele účinkuje aj druhá speváčka Petra, ktorá bola najskôr vokalistkou. Zdroj: Symfobia

Na svoje by si teda mali prísť aj milovníci ľubozvučnej slovenčiny.

Hoci sa Erika venovala opernému spevu ešte na strednej škole, na rozdiel od väčšiny svetových speváčok, ona v skladbách upúšťa od takéhoto spôsobu spievania.

„Technika ostala, no snažím sa spievať viac rockovo. Na operný spev tam máme našu druhú speváčku, ktorá operu momentálne študuje na konzervatóriu. Mne sa páči, keď žena spieva výšky plným hlasom,“ odôvodňuje.

Dôležitý imidž

K líderke kapely na koncertoch neodmysliteľne patria okázalé kostýmy a výrazné líčenie. Vďaka tomu sa Erika pred publikom mení na úplne iného človeka.

„Keď som ukázala deťom, ktoré na ZUŠ-ke učím, zábery z našich koncertov, tak ma na nich vôbec nespoznali a ostali prekvapené, že som to ja. No celkovo sa im môj druhý život páči,“ smeje sa.

V súkromí sa, paradoxne, takmer vôbec nelíči a preferuje športový štýl obliekania. Extravagantné kostýmy pritom nenakupuje, pretože v špecializovaných predajniach na jej útlu postavu nikdy nič nenájde. Šaty si preto dáva šiť na mieru.

„Máme babu, ktorá pre nás šije buď na základe mojej konkrétnej predstavy, ale už niekoľkokrát som jej nechala úplne voľnú ruku, aby sa realizovala a ušila, čo sa jej páči, pretože je šikovná a má naozajstné rockové cítenie. Aktuálne nám šije nové kostýmy, na ktoré sa veľmi teším,“ hovorí.

Kapela je momentálne v predkoncertnej fáze. V lete ich čaká množstvo rôznych vystúpení a festivalov. V rámci svojho žánru pritom na Slovensku nemajú žiadnu konkurenciu.

V súkromí je skôr pokojným človekom, na pódium sa chodí vyblázniť. 9 fotografií v galérii V súkromí je skôr pokojným človekom, na pódium sa chodí vyblázniť. Zdroj: Symfobia

„Je veľmi ťažké udržiavať pokope kapelu so siedmimi ľuďmi. Mnohí si navyše často myslia, že metal je len jeden veľký rachot. Môj starký však hovorí, že je to Boží rachot. Mne sa na symfonickom metale páči hlavne jeho pestrosť. Nie sú to trojakordové piesne stále s tým istým textom, ale prepracované skladby s množstvom nástrojov, spevových liniek, zborov, striedajú sa tam tvrdšie pasáže s nežnými.

Symfonický metal nie je jednoduchý na tvorbu a realizáciu, možno práve preto na Slovensku nie sú iné kapely, ktoré by robili tento žáner,“ vysvetľuje speváčka a zároveň nás ubezpečuje, že vo svojom voľnom čase nežije výlučne týmto hudobným štýlom.

„Samozrejme, mám rada aj iné žánre a nepočúvam celé dni iba metal. Minimálne štyri hodiny denne mi v ušiach znejú detské a popové piesne, keďže učím na ZUŠ-ke,“ uzatvára so smiechom.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×