Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Sídla remeselníkov, šikmá veža a oltár, ktorý v podtatranskom mestečku obdivoval aj britský kráľovský pár

08.06.2018 (23/2018) Od roku 1256, odkedy sú známe prvé riadky o existencii Popradu, vstupnú bránu do Vysokých Tatier poctili svojou návštevou dokopy pati panovníci.
Sídla remeselníkov, šikmá veža a oltár, ktorý v podtatranskom mestečku obdivoval aj britský kráľovský pár
4 fotografie v galérii
V starých meštianskych domoch dnes sídlia väčšinou penzióny a kultúrne inštitúcie.
Autor fotografie: Peter Ličák

Starousadlíci i noví obyvatelia mestskej časti Popradu Spišskej Soboty, známej ako jeden z najlepšie zachovaných stredovekých urbanistických celkov na Slovensku, sa turistom radi pochvália tým, že priamo tento turistický skvost Spiša navštívili dve korunované hlavy.

V roku 1474 v mestečku, ktoré vyrástlo na mieste slovanskej trhovej osady a križovatke významných stredovekých obchodných ciest, prenocoval v neskorogotickom dome s popisným číslom 32 uhorský kráľ Matej Korvín. V mestečku sa zastavil na ceste do Spišskej Starej Vsi, kde sa stretol s poľským kráľom Kazimírom IV.

Pred desiatimi rokmi poctila Spišskú Sobotu návštevou anglická kráľovná Alžbeta II. s manželom princom Filipom.

Mestečko remeselníkov

Podtatranské mestečko, ktoré v 13. storočí osídlili nemeckí prisťahovalci, sa rok po skončení 2. svetovej vojny stalo atraktívnou súčasťou Popradu. Najväčší hospodársky i spoločenský rozkvet dosiahla Spišská Sobota v 17. a 18. storočí, keď sa stala významným obchodným a remeselným centrom.

Ako stojí čierne na bielom v historických dokumentoch v roku 1773, v Spišskej Sobote žilo 126 remeselných majstrov. Aj preto mestečko získalo právo usporadúvať jarmoky.

Kráľovnej Alžbete II.sa páčilo v Spišskej Sobote aj na Hrebienku vo Vysokých Tatrách. 4 fotografie v galérii Kráľovnej Alžbete II.sa páčilo v Spišskej Sobote aj na Hrebienku vo Vysokých Tatrách. Zdroj: Getty Images

V meštianskych domoch na námestí, ktorému od roku 1273 tróni rímskokatolícky farský Kostol sv. Juraja a renesančná zvonica, mali svoje chýrne dielničky najmä šustri, čižmári, krajčíri, kožušníci i gombičkári.

Po týchto majstroch ostali na námestí honosné gotické, renesančné a barokové domy, ktoré ich dnešní majitelia premenili na útulne penzióny vyhľadávané predovšetkým zahraničnými turistami.

Na konci 19. storočia začala majstrov remeselníkov vytláčať zo Spišskej Soboty priemyselná výroba. Malé továrničky spracovávali ľan aj kovy, v mestečku bola známa pálenica. Na námestí pribúdali bankové ústavy, svoje sídlo tu mala aj Sporiteľňa piatich hornospišských miest, Zipser Bank i Ľudová banka.

Mesto si za svoje sídlo vybrali úrad slúžnovského obvodu, daňový úrad a okresný súd. Ako jediné mesto na Spiši mala Spišská Sobota v roku 1821 kníhkupectvo.

Šikmá veža

K najvýznamnejším pamiatkam, ktoré môžete obdivovať v Spišskej Sobote, patrí Kostol sv. Juraja s historickým oltárom Majstra Pavla z Levoče, ktorý pred desiatimi rokmi očaril aj britský kráľovský pár.

Málo turistov si všimne, že pôvodne neskororománsky kostol v druhej polovice 15. storočia prestavaný na gotický má šikmú vežu.

Ako zmeral popradský spisovateľ Mikuláš Argalács, vo výške 22 metrov má veža na severnej strane odchýlenie 69 centimetrov. Keby sa murári neboli zavčasu spamätali a chybu nenapravili, boli by vežu odklonili od kolmice až o 120 centimetrov.

Centru tróni Kostol sv. Juraja s renesančnou zvonicou. 4 fotografie v galérii Centru tróni Kostol sv. Juraja s renesančnou zvonicou. Zdroj: Peter Ličák

Ak sa na ceste do Vysokých Tatier zastavíte na pár hodín v Spišskej Sobote, nevynechajte ani kaplnku sv. Anny postavenú na začiatku 19. storočia, renesančnú zvonicu z roku 1598 či evanjelický klasicistický kostol postavený v roku 1777.

V Spišskej Sobote sa v júni 1652 do rodiny obuvníckeho majstra narodil barokový sochár a rezbár Ján Brokoff. Medzi jeho najznámejšie diela patrí socha sv. Jana Nepomuckého, ktorá od roku 1863 zdobí Karlov most v Prahe.

Zo známych osobností sa v Spišskej Sobote narodila Zuzana Hönschová, manželka kráľa Madagaskaru grófa Mórica Beňovského, žil tu aj architekt Gedeon Majunke, ktorý okrem iných tatranských stavieb postavil aj slávnu Téryho chatu.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×