Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hana Overweter Rapantová: Nebrali sme sa preto, aby sme všetkým ukázali, akú úchvatnú svadbu sme mali

03.06.2018 (22/2018) Každý sa jej pýta, kde sa po svadbe s holandských manželom usídlila. Odpoveď vás možno prekvapí, pretože moderátorka Hana Overweter Rapantová (44) žije na Slovensku a za svojím mužom pravidelne lieta.
Hana Overweter Rapantová: Nebrali sme sa preto, aby sme všetkým ukázali, akú úchvatnú svadbu sme mali
7 fotografií v galérii
S Hanou sa môžete osobne stretnúť na jubilejnom ročníku AVON Pochodu už 16. júna v areáli...
Autor fotografie: Avon

Ste tvárou AVON Pochodu za zdravé prsia, aj sa ho každoročne zúčastňujete. Prečo ste sa rozhodli prijať túto ponuku?

Bola som úplne prvá, ktorú Avon oslovil. S Miškom Borecom, ktorý mal v tom čase na starosti túto kampaň, som sa poznala od mladosti, preto možno začal prirodzene pri mne. Oslovil ma vo chvíli, keď ma zasiahla informácia o tom, že si diagnózu rakovina prsníka z úst lekára vypočula moja veľmi dobrá priateľka Carmen. Prišlo to celé naraz.

Pár dní som to o nej vedela, do toho prišiel Michal s tým, či by som išla robiť ambasádorku boja proti rakovine prsníka, takže som nezaváhala. Bolo to prirodzené vyústenie, hoci som v tej chvíli ešte netušila, že jej sa už nedá pomôcť.

Prišla k lekárovi v štádiu, keď už bolo neskoro, aj keď žila ešte vyše roka. Presne vtedy som si hovorila, aká veľká škoda to je. Uvedomila som si, že pri tomto type rakoviny ide o to, aby sa zachytila včas.

Hoci situácia ani dnes nie je najlepšia, stále verím, že to má zmysel. Kampaň a informácie o tom už medzi širokou verejnosťou aspoň nie sú tabu. Kedysi sa to bralo tak, že prsia sú veľmi intímna záležitosť, na ktorú sa príliš nepoukazuje, že sa o nich skrátka nehovorí.

Dnes už nie je nič výnimočné, keď poviem, že si robím samovyšetrenie prsníkov. Nie je to nič, za čo by som sa mala hanbiť, o čom by som nemala hovoriť. Vo svojom okolí mám dosť príkladov žien, ktoré s touto chorobou bojujú, no včasnou diagnostikou sa im naozaj darí bojovať úspešne.

Na spomínaných pochodoch vládne silná atmosféra. Spomeniete si na konkrétny príklad, príbeh ženy, ktorý vás zasiahol?

Minulý rok sa mi stala taká zaujímavá vec. Pochod sa prvýkrát konal na Hrade a na mňa tam mávala žena asi v mojom veku. Najskôr som si hovorila, že ju možno poznám, len si nepamätám odkiaľ. A bol tam plot, ktorý oddeľoval javisko od hľadiska.

Ona sa ku mne približovala, tak som išla smerom k nej. Natešená pribehla k tomu plotu, kde sme sa vyobjímali. Ešte teraz mám zimomriavky, keď si na to spomeniem... Povedala mi, že je veľmi rada, že ma tu vidí. Na pochody vraj chodí roky, no nikdy sa jej nepodarilo priblížiť sa ku mne.

Povedala mi, že túto chorobu pred nejakým časom prekonala tiež a že lekári jej tvrdili, že už nikdy nebude mať deti. Následne mi ukázala vedľa seba malé dieťa. Jej sa aj napriek tomu podarilo otehotnieť. Počas objímania sa rozplakala, potom rozplakala aj mňa. Ďakovala mi za to, že pochod robíme.

S manželom v raji tulipánov, narcisov, hyacintov v holandskom parku Keukenhof. 7 fotografií v galérii S manželom v raji tulipánov, narcisov, hyacintov v holandskom parku Keukenhof. Zdroj: Archív H. O. R.

Ona bola ako taký zázrak, ktorý tam predo mňa padol, ani neviem odkiaľ, a ja som z tohto zážitku žila ešte veľmi dlhý čas. Hovorím si, koľko je tu takých žien. Nielen na pochode, ale všade. Aj táto konkrétna žena si prešla niečím, čím ja, našťastie, nie, a verím, že sa mi to nestane, ale keď sa mi to náhodou aj stane, vďaka týmto skúsenostiam budem vedieť, ako sa k tomu mám postaviť.

A ešte mi povedala: „Viete čo? Ja sa budem za vás modliť.“ Pritom ja by som sa mala modliť za ňu, aby sa jej už choroba nevrátila a bola zdravá. Toto bolo naozaj veľmi intímne a krásne stretnutie. Myslím si, že každý jeden pochod niečo také so sebou prináša.

Prednedávnom ste mnohých prekvapili tajnou svadbou. Ako je možné, že nikto nevypátral, že sa budete vydávať?

Asi nežijem škandalózny život, ktorý by novinárov zaujímal (smiech). Médiá na to prišli, až keď som si zrazu pridala ďalšie priezvisko. Všimli si to tiež diváci pred televíznou obrazovkou aj v éteri rádia, keďže som sa začala predstavovať novým menom.

Mali sme svadbu v Holandsku, o to jednoduchšie bolo utajiť to, no v podstate sme sa o žiadne utajenie nesnažili. Poňali sme to komornejšie, no pre priateľov sme potom dodatočne usporiadali oslavu aj na Slovensku.

Je sympatické, že ste to riešili len s najbližšími.

Veď sme sa brali kvôli nám, nie preto, aby sme celému svetu ukázali, akú úchvatnú svadbu sme mali. Nepotrpíme si na nejakú okázalosť, hoci nemám nič proti romantickým svadbám v kaštieli alebo na exotickom ostrove.

Kde momentálne žijete? Ste na Slovensku alebo v Holandsku?

Toto sa ma všetci pýtajú, kde momentálne som (smiech). Som stále na Slovensku. Mám tu prácu, ktorá ma stále baví, takže nemám potrebu meniť to.

Niekde som čítala, že sa máte sťahovať.

To bolo možno v rámci nejakého rozhovoru o našej svadbe, keď sa ma pýtali, čo plánujeme ďalej. Vtedy som povedala, že nad tým uvažujem, no nič sa nezmenilo, stále žijem prevažne na Slovensku. Mám tu prácu v rozhlase, v televízii. Ak chcem mať napríklad v piatok voľno, aby som mohla ísť za manželom, pracovné povinnosti mám nakumulované od pondelka do štvrtka.

Televízna relácia On Air v RTVS sa vysiela každú sobotu predpoludním na Jednotke, takže vďaka týždennej periodicite zaberie naozaj čas.

Okrem toho pravidelne moderujem v rádiu Regina, kde mi maximálne vychádzajú v ústrety, aby som mohla vysielanie skĺbiť so súkromným životom. Rôzne si to kombinujeme a tým, že nemáme deti, tak sa to, samozrejme, dá a perfektne to funguje.

Len si zoberte, koľko rodín, najmä v oblastiach s vysokou nezamestnanosťou, žije od seba, pretože otec alebo mama pracujú mimo domova. Často v zahraničí a nevidia sa týždne, či dokonca mesiace, takže našu situáciu dnes nepovažujem za nič výnimočné. No nie je vylúčené ani to, že sa manžel presťahuje na Slovensko, pretože našu krajinu miluje!

V roku 2015 sa zúčastnila vítania kráľovského páru Willema-Alexandra s manželkou Máximou krátko po korunovácii. 7 fotografií v galérii V roku 2015 sa zúčastnila vítania kráľovského páru Willema-Alexandra s manželkou Máximou krátko po korunovácii. Zdroj: Archív H. O. R.

Čo robí váš manžel?

Podľa mňa veľmi záslužnú prácu. Vyštudoval HR, teda ľudské zdroje, a pracuje ako regionálny manažér v personálnej agentúre. Tá regrutuje a zamestnáva ľudí špecializujúcich sa na sociálnu oblasť a následne ich sprostredkúva pre samosprávy, magistráty a inštitúcie vo verejnej a štátnej správe, ktorí budú pre nich pracovať na časovo obmedzenom projekte. Zároveň je konzultantom a poradcom pre spomínané inštitúcie v oblasti metodík v sociálnom systéme.

Vie trošku po slovensky?

Trošku áno, lebo je veľmi učenlivý a zvedavý (smiech). Čo ma však na ňom fascinuje, je, že si vie slová nielen zapamätať, ale aj správne použiť. On už niečo pochytil aj predtým, lebo na Slovensko pravidelne chodieval.

Keďže miluje hudbu a festivaly, v roku 2004 navštívil prvýkrát Pohodu, potom už chodil pravidelne každý rok. A život to tak priniesol, že až v roku 2011 nás na tomto festivale zoznámila naša spoločná kamarátka.

Mne jeho záujem najskôr nebol jasný, lebo hneď pri prvých rozhovoroch ma presviedčal, že vzťahy na diaľku fungujú, hoci s tým predtým sám nemal nijakú skúsenosť, no bol presvedčivý a presvedčený, že to ide (smiech). Potom si ma našiel prostredníctvom facebooku a už sme sa začali kontaktovať. Celé to bolo veľmi zaujímavé.

Aké slovenské vety ovláda?

Tým, že na Slovensko jazdil roky, tak si vedel vypýtať dve pivá a cigánsku (smiech). Festivalové frázy teda ovládal. A tiež už v slovenčine vedel kurizovať babám, to mal výborne naučené. Aktuálne to funguje tak, že väčšinou niekomu povie jednu slovenskú vetu so šarmantným holandským prízvukom, ľudia majú pocit, že náš jazyk ovláda a už na neho spustia (smiech). A potom je stratený.

Učí sa, no nie systematicky. Ja to mám rovnako s holandčinou. Ľudia sa ma pýtajú, či po holandsky hovorím a učím sa. Úprimne povedané, nemám veľmi čas venovať sa tomu na pravidelnej báze a po večeroch sa mi už nechce.

Na druhej strane ani nie som prinútená, pretože v Holandsku sa po anglicky bez problémov dohovoríte, je to krajina, kde je veľa cudzincov, mnohé nadnárodné korporácie tam majú svoje sídla a angličtinu napríklad v uliciach Haagu počuť takmer na každom kroku.

Moja svokra Yvonne je kúzelná v tom, že hoci aktívne nehovorí po anglicky, veľa rozumie. Keďže v Holandsku nemajú dabing, všetky filmy vysielajú v pôvodnom znení s titulkami. Takže tým, že roky počúva angličtinu, tej mojej rozumie, no odpovedá po holandsky. Ja zas väčšinu rozumiem jej, samozrejme, ak by išlo o nejakú vážnu odbornú debatu, asi by som sa stratila, no bežne z kontextu vyrozumiem, o čom je reč.

Už si aj musia dať s manželom predo mnou pozor na jazyk, keď chcú náhodou niečo zatajiť (smiech). Pre mňa je fascinujúce, že s Yvonne si vieme vyjsť na tri hodiny von, prejsť sa, sadnúť si na kávičku a mať plnohodnotnú babskú debatu bez cudzej pomoci.

Minule sme tak sedeli na jednej terase a čašník nechápal, že jedna si melie po holandsky, druhá po anglicky a bavia sa spolu! (Smiech.) Ona je mojím najväčším učiteľom. Stáva sa, že manžel je v práci a ja som s ňou sama, ale komunikujeme. Na začiatku som z toho mala obavy, keď však pred dvoma rokmi podstúpila operáciu, tak som si zobrala dva týždne voľna a povedala som si, že sa o ňu postarám.

Manžel si vtedy toľko voľna zobrať nemohol ani jeho sestra nie, tak som sa starala ja. Napokon, som členom rodiny, nie? Keďže som s ňou bola celé dni sama, museli sme sa dorozumieť. Niekedy sme si pomáhali rukami-nohami, ale napokon sme sa vždy pochopili.

Manžel vedel, že pracujete v televízii a že ste známa?

Vôbec to nevedel a bolo mu to úplne jedno. To ma fascinovalo a fascinuje dodnes. On nemal o mňa záujem preto, lebo som známa. Pri slovenských mužoch som si niekedy nebola celkom istá, prečo mi dvoria. Pravdupovediac, môjmu mužovi došlo, čo vlastne robím, až vtedy, keď počul môj hlas v rádiu, a keď ma potom videl v televízii.

Často mi hovorí, že ma obdivuje, lebo si nevie predstaviť, že by mal sám predstúpiť pred množstvo ľudí a rozprávať. Pritom je ako človek nesmierne komunikatívny, sympatický, šarmantný a nehovorím to preto, lebo je to môj muž a že ho milujem, ale hovorí to aj široké okolie. Napriek tomu by mal vraj pred publikom obrovský stres.

Ďalšia vec je, že Holanďania sú v rámci akéhokoľvek úspechu veľmi pri zemi. Ich len tak niečím nedojmete, neohúrite. Nepotrebujú si nič dokazovať. Naopak, oceňujú, ak sú aj známi ľudia predovšetkým normálni.

Perfektným príkladom je kráľovská rodina. Willem-Alexander s Máximou často chodia medzi ľudí so svojimi tromi dcérami, dokonca som ich aj ja mala možnosť stretnúť, keď robili pred piatimi rokmi turné po holandských mestách krátko po nástupe na trón po predošlej panovníčke Beatrix.

Veľmi si vážim, že práve princeznú Beatrix som mala, vďaka nadštandardným vzťahom s holandským veľvyslanectvom, tú česť vítať u nás pred dvoma rokmi na otvorení výstavy Miró & Cobra v galérii Danubiana, keď Holandsko koncom júna 2016 odovzdávalo predsedníctvo v Rade EÚ Slovensku.

Hana mala česť moderovať koncert pri príležitosti otvorenia holandského predsedníctva v Rade EÚ. 7 fotografií v galérii Hana mala česť moderovať koncert pri príležitosti otvorenia holandského predsedníctva v Rade EÚ. Zdroj: Archív H. O. R.

Rokmi na televíznej obrazovke sa vôbec nemeníte. Ako je to možné?

To vám ďakujem, no nemám na to odpoveď, len to klasické – asi je to génmi, inak si to neviem vysvetliť. Zastávam názor, že sa sebou netreba príliš zaoberať – to však, samozrejme, neznamená, že sa o seba nemáte starať.

Poznám vo svojom okolí veľa dám, ktoré sa veľmi riešia, stále chcú byť niekým iným a rozmýšľajú nad tým, čo by ešte zmenili, upravili a nikdy nie sú spokojné. To predsa musí byť vyčerpávajúce.

Ja si hovorím, že čím skôr sa vyrovnám so svojím pohľadom do zrkadla, tým lepšie pre mňa aj pre moje okolie. Takže ráno sa trošku „prifarbím“, dám si ľahký mejkap, špirálu, rúž a idem (smiech). Keď si človek nájde svoj štýl, niečo, čo mu pristane a cíti sa v tom dobre, tak potom tú spokojnosť šíri do svojho okolia.

Nemám za sebou žiadne plastiky, hoci nie som proti. Viem to pochopiť a možno ak mi raz viečka budú padať tak, až ich nebudem vedieť otvoriť, tak si ich dám upraviť (smiech). Raz som počula výrok Báry Štěpánovej, ktorá povedala: „Mňa stále fascinuje, že sa ma ľudia pýtajú, čo robím preto, že vyzerám tak dobre, ale nikto sa ma v živote neopýtal, čo robím preto, aby som nebola blbá.“ (Smiech.)

Aj figúru máte roky ukážkovú.

U nás v rodine nikdy nikto netrpel nadváhou. Môj 76-ročný otec, napriek tomu, že je stále štíhly, sa minule postavil na váhu a povedal, že musí zhodiť dve, tri kilá po zime, lebo cíti, že ich má navyše. Vidíte, aj v tomto veku rieši človek kilogramy! No potom som si uvedomila, že aj mne sa občas stane, že keď prekročím svoju bežnú váhu, necítim sa dobre a začnem si dávať pozor.

Metabolizmus sa vekom spomaľuje, hoci niekto, kto má možno o 20, 30 kíl navyše, si povie, že sa zaoberám zbytočnosťami, no ja viem, že matematika nepustí. Príjem a výdaj energie by mali byť v rovnováhe. O tom to asi je, že si svoju váhu viete ustrážiť. Na mňa funguje celkom jednoduché pravidlo: neprejedať sa a trošku sa hýbať.

A čo teda robíte preto, aby ste neboli „blbá“?

(Smiech.) Snažím sa čítať. Pre mňa je momentom na čítanie práve lietadlo, respektíve už samotný príchod na letisko. Let trvá hodinu a 20 minút a aj ten trávim s knihou v ruke. Rovnako tak cestu späť, čiže jedna kniha – jeden spiatočný let.

To by sa mi za normálnych okolností nepodarilo, lebo žijem v jednej domácnosti s mojím ocinom, takže dávam prednosť rozhovorom s ním pred knihou a aj keď je, povedzme, na chalupe, doma ma stále niečo rozptyľuje. A ak sa už aj rozhodnem po večeroch čítať, väčšinou o chvíľu zaspím.

Čím som staršia, tým viac inklinujem k faktografickej literatúre. Tiež vyhľadávam literatúru, ktorá ma pobaví. Naposledy to bola Poslední aristokratka od Evžena Bočka. Niekoľkokrát som pri nej od smiechu doslova plakala. No na poličke mám množstvo ďalších kníh, ktoré ešte len čakajú na svoju chvíľu. Už sa na ne teším.

A ďalšou „vzdelávacou“ vášňou je cestovanie. Tých miest, kam by som sa chcela raz pozrieť, je stále oveľa viac ako tých, ktoré som už absolvovala. No na to asi ani jeden ľudský život nestačí...

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×