Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kolmé skalné steny v Slovenskom raji zvládnu obdivovať aj vozičkári

17.05.2018 (20/2018) Hoci sú v južnej časti Slovenského raja vyhľadávanými lákadlami Dobšinská ľadová jaskyňa, priehrada Palcmanská Maša či Zejmarská roklina, neopakovateľné čaro má aj Stratenský kaňon s kolmými skalnými stenami.
Kolmé skalné steny v Slovenskom raji zvládnu obdivovať aj vozičkári
5 fotografií v galérii
Kaňon lemujú kolmé vápencové bralá.
Autor fotografie: Peter Ličák

Tisícdvesto metrov dlhý kaňon medzi dedinkou Stratená a Dobšinskou ľadovou jaskyňou je ako stvorený na turistiku pre hendikepovaných milovníkov prírody na vozíčkoch, pre rodiny s malými deťmi, pre mamičky s ratolesťami v kočiarikoch aj pre turistov seniorov, nohy ktorých už tak neposlúchajú ako v mladosti.

Vysekaná v skalách

História sprístupnenia kaňonu je úzko spätá s nemeckou šľachtickou rodinou Coburgovcov. Spolu s Andrášiovcami ovládali na území dnešného Slovenska celý hutnícky priemysel, patrili im železiarne a huty v povodí Hrona, Hnilca a Slanej.

Keď sa zakladateľ uhorskej vetvy rodu, generál, zemepán a podnikateľ Ferdinand August Coburg (1785 – 1851) na začiatku 19. storočia oženil s Máriou Koháryovou, Coburgovci získali rozsiahle lesy na Horehroní, Spiši a v Gemeri. Princ Ferdinand sa stal aj jedným z najvýznamnejších podnikateľov v hutníckom priemysle.

Keď od šľachtického rodu Csákyovcov kúpil vysoké pece v Stratenej, ukázalo sa, že do práve získanej huty nebude také jednoduché dovážať železnú rudu zo železiarní v Podbrezovej.

Obec Stratená je vstupnou bránou do južnej časti Slovenského raja. 5 fotografií v galérii Obec Stratená je vstupnou bránou do južnej časti Slovenského raja. Zdroj: Peter Ličák

Ferdinand Coburg dal teda vysekať v skalách Stratenského kaňonu úzku cestu s ôsmimi mostmi ponad Hnilec, ktorá spojila Horehronie s južnou časťou Slovenského raja.

Coburgova cesta v atraktívnom kaňone slúžila motoristom do januára 1972, keď bola doprava presmerovaná do 325 metrov dlhého cestného tunela.

Jelenia rezervácia

S Coburgovcami sa spája nielen rozvoj hutníctva v našich končinách, ale aj začiatky ochrany prírody Slovenského raja.

Knieža Filip Coburg (1844 – 1921) založil v štrnásť kilometrov dlhej Stratenskej doline, na planine Glac v okolí tiesňav Malý a Veľký Sokol, na ploche 11 500 hektárov jeleniu rezerváciu. Táto plocha patrí medzi najstaršie chránené územia v Európe.

Knieža Filip bol spolu s bulharským cárom Ferdinandom I. Coburgom, ktorý bol zamilovaný do tohto kraja, veľkým mecenášom Stratenskej doliny. V miestnom kostole im vďační občania nainštalovali pamätnú tabuľu, kostolnú lavicu, v ktorej občas sedávali, ozdobili coburgovským erbom.

Krásu Stratenského kaňonu, v ktorom osadil strážca Národného parku Slovenský raj Vlado Mucha osem informačných tabúľ, opísal už v roku 1896 Dr. Theodor Posewitz v prvom turistickom sprievodcovi po Slovenskom raji.

Táto zaujímavá lokalita je vhodná aj pre vozičkárov. 5 fotografií v galérii Táto zaujímavá lokalita je vhodná aj pre vozičkárov. Zdroj: Peter Ličák

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×