Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V tretej najchudobnejšej krajine sveta oblepujú Budhov zlatom, majú drahokami a veslujú nohami

16.05.2018 (19/2018) Má drahokamy, pagody aj Budhov oblepujú zlatom. A predsa je Mjanmarsko treťou najchudobnejšou krajinou na svete.
V tretej najchudobnejšej krajine sveta oblepujú Budhov zlatom, majú drahokami a veslujú nohami
12 fotografií v galérii
Aj muži tu nosia sukne.
Autor fotografie: Viera Václavková

Pamätám si ho z hodín zemepisu ako Barmu, no bývalá vojenská vláda ju
premenovala na Mjanmarsko. Prívlastok zlatá našťastie nezmenila.

Otvárajú sa svetu

Naše prvé kroky vedú do najväčšieho mesta krajiny Yangonu. Ulice sú plné áut, cyklistov, rikšiarov a na chodníkoch chodcov. Celkom slušné mravenisko ľudí, no žiadna nervozita. Nikto na nikoho nekričí, nevidím v tvárach zlosť, ale úsmev.

V úzkych uličkách voňajú na stolíkoch čerstvé dobroty a míňajú sa. Nechýba ani ľahká droga betel, ktorá sfarbí ústa dočervena. Prejdem do centra mesta, kde je park s Pamätníkom nezávislosti. Tu sa ľudia najviac stretávajú.

Na dohľad je Sule Pagoda, mešita, katolícky kostol a v blízkosti aj hinduistický chrám – ukážka náboženskej tolerancie. A takmer vedľa seba indická a čínska štvrť, obe plné obchodov. Trochu ošarpane pôsobia budovy, ktoré sú pamiatkou na anglických kolonizátorov.

Zvykám si na chlapov v dlhých sukniach (longi) aj na ženy a dievčatá, ktoré majú tvár natretú tanakou. Je to biela farba z kôry stromu, ktorá vraj chráni pred slnkom a skrášľuje.

Ryža je hlavná poľnohospodárska plodina. Sadia ju dvakrát ročne. 12 fotografií v galérii Ryža je hlavná poľnohospodárska plodina. Sadia ju dvakrát ročne. Zdroj: Viera Václavková

Z väzenia do politiky

Podvečer ľudia odchádzajú „piknikovať“ k jazerám, kde je predsa len o niečo chladnejšie ako v rozpálených uliciach. Obľúbené je jazero Inya, na brehu ktorého má dom aj známa politička a nositeľka Nobelovej ceny za mier Aun Schan Su Ťij.

Tá sa po dvadsiatich rokoch väzenia vo svojom dome v roku 2010 opäť dostala do politiky. Ľudia jej veria, a to žije v krajine 135 etnických skupín hovoriacich 107 jazykmi. Väčšina súhlasí s jej reformami.

Presadila napríklad povinnú osemročnú školskú dochádzku, lebo v krajine je deväťpercentná negramotnosť. Chce, aby sa Mjanmarsko otváralo svetu. Nie však príliš rýchlo, lebo už vidieť negatíva. Aj pri tomto jazere sa objavujú predajné dievčatá a šíri sa AIDS.

Symbol čistoty

V meste je najznámejšia a najpôsobivejšia pagoda Schwedagon, v ktorej sú Budhove vlasy. Písali sa pri nej aj dejiny krajiny.

Magická buddhistická pagoda vysoká 99,3 metra má podľa legendy 2 500 rokov a na sebe vyše 60 ton zlata, na vrchole navyše 13 000 smaragdov a zafírov. Priestor okolo nej sa podvečer zapĺňa.

Ľudia sa s bielymi kvetmi symbolizujúcimi znak čistoty a so sviečkami prichádzajú poďakovať a niečo si vymodliť. Neprehliadnuteľní sú mnísi rôzneho veku. Klaňajú sa, meditujú aj fotia. Malých mníchov si zase fotíme my turisti.

Mladí mnísi zoradení v dvojrade čakajú na obed. A turisti na zaujímavé zábery. 12 fotografií v galérii Mladí mnísi zoradení v dvojrade čakajú na obed. A turisti na zaujímavé zábery. Zdroj: Viera Václavková

V krajine je takmer povinnosťou, aby chlapec aspoň raz vstúpil na istý čas do kláštora a pobudol v ňom. Tí chudobnejší obyčajne v kláštoroch aj zostanú a vzdelávajú sa.

Okolo pagody je pokojná, priam mystická atmosféra vhodná na meditácie. Občas zarezonuje gong, z ktorého sa vraj šíria pozitívne vibrácie, aby človek mohol prijímať pozitívne myšlienky.

Dobrodružná cesta k pagode

Ďalší deň smerujeme do mestečka Bago, kde je najvyššia (114 metrov vysoká) pagoda v krajine zo 16. storočia. Práve vtedy začali pozlacovať pagody aj Budhove sochy. A prečo vlastne? Vraj si takto buddhisti zlepšujú karmu. Platí, že čím viac dávaš, tým viac dostaneš.

A ešte jedna pagoda z tých jedinečných. Je v nadmorskej výške 1 100 metrov a cesta k nej bola dobrodružná. V mestečku Kinpun sme nastúpili na korbu upraveného nákladiaka a mladík za volantom razantne šliapol na plynový pedál.

Keby v niektorej z tých ostrých zákrut vyletel, zrejme by som už túto reportáž nenapísala. Nakoniec to zvládol, a tak som sa mohla spolu s pútnikmi presunúť k pagode postavenej na skale. V tridsaťpäťstupňovej horúčave a do kopca je to náročné.

Pre lenivých alebo menej pohyblivých sú tu nosiči. Pohodlne za pár peňazí vynesú záujemcov až hore k pagode, kde potom meditujú alebo „piknikujú“. Hovorí sa, že keď skala, na ktorej je 1,5 tony zlata, spadne, nastane koniec sveta.

Zlatá skala s pagodou zatiaľ odolala miernym zemetraseniam. 12 fotografií v galérii Zlatá skala s pagodou zatiaľ odolala miernym zemetraseniam. Zdroj: Viera Václavková

Hady pod posvätnou horou

V Mjanmarsku dostanú chodidlá zabrať. Ak chcete vidieť nádherné pamiatky, musíte sa vyzuť a bosí stúpať aj po rozpálených či zašpinených schodoch a chodbách.

Asi 50 kilometrov od Baganu je hora Popa (1 518 m), posvätná asi ako grécky Olymp. Rastie na nej množstvo liečivých byliniek. Dostať sa na ňu je náročné. Možno keby som sa nebála jedovatých hadov, ktorí ročne uhryznú asi 3 000 ľudí (30 percent z nich zomrie) a mala viac času, aj by som sa na to dala.

Budem si tak musieť vystačiť len s kláštorom Taung Kalat na skale pod horou. Krok za krokom zdolávam 777 schodov a bránim sa pred drzými opicami, ktoré uchmatnú, čo sa dá. Míňam rôzne sošky Budhov a animistických duchov. Náročný výstup je však odmenený peknými vyhliadkami.

Zostali mi sily aj na Bagan, ktorý bol v 11. – 13. storočí hlavným mestom prvého barmského kráľovstva. Chrámy vraj začal stavať kráľ Anawratha v polovici 11. storočia a na prácu využil asi 30 000 mongolských zajatcov.

Na pamiatku manželke

Len niektoré z vyše 2 000 pagod a chrámov sa dajú stihnúť pri jednej návšteve. Treba si vybrať to naj. Zastaviť sa napríklad v chráme Ananda – jednom z najzachovalejších –, ktorý tu stojí od roku 1105. Prečo ich panovníci stavali? Lebo každý si chcel očistiť karmu a upevniť moc.

Po Bagane som si myslela, že už som videla všetky najzaujímavejšie chrámy a pagody v krajine. No zastavili sme sa v dedinke Mingun a takmer ma oslepila snehovo biela pagoda Mya Thein Tan. Roku 1816 ju dal postaviť syn kráľa Bodowpaya na pamiatku manželke, ktorá zomrela pri synovom pôrode.

Keď pútnik nevládze kráčať, vynesú ho k pagode nosiči. 12 fotografií v galérii Keď pútnik nevládze kráčať, vynesú ho k pagode nosiči. Zdroj: Viera Václavková

Nelovia do siete

Okrem pamiatok je veľmi populárne druhé najväčšie jazero Inle s plochou 116 štvorcových kilometrov. Hory vôkol neho sa dvíhajú až do výšky 2 000 metrov. Je síce plytké s hĺbkou 2 – 5 metrov, no na ňom i v okolí žije asi 250 000 ľudí.

Vyrástli tu dedinky so záhradami, pagody, reštaurácie, výrobné dielne aj školy. Žiaci sa prepravujú do škôl na člnoch, a keď niečo v domácnosti chýba, ženy naštartujú čln a preplavia sa na breh do obchodu. Ľudia tu žijú, pracujú aj umierajú, no cintorín tu nenájdete, nebožtíkov pochovávajú na pevnine.

Aj rybári sú iní. Nelovia do sietí, ale do zvláštnych košov. Stoja na člne a nejeden vtedy zavesluje nohou, čo je pre rybárov intharského etnika normálne. Naučil ich to život. Svojou šikovnosťou si vedia aj niečo zarobiť. Ochotne pri lovení predvedú priam akrobatické kúsky a turisti ich ocenia peniazmi.

V Kiplingovej zátoke

Asi polovicu tejto veľkej krajiny zaberajú hornaté územia, jazerá, nížiny a kilometre pláží. V Bengálskom zálive je pláž Ngapali. Neviem, či najkrajšia, ale asi najznámejšia vďaka Kiplingovej zátoke.

Skoro ráno som tam vyštartovala na bicykli. Rybári už kotvili a vynášali ryby. Asi hodinu som pozorovala, ako sa robia obchody a prepravky plné rýb miznú v kufroch áut alebo na rikšiach.

Potom som si objednala grilovanú rybu a predstavovala si, ako tu anglický spisovateľ Rudyard Kipling pred vyše 130 rokmi píše slávnu Knihu džunglí. Ryba bola výborná, a keď rybári prechádzali okolo, usmievali sa a zdravili ma. Napriek tomu, že mnohí denne zarobia len štyri doláre.

Viac akrobat ako rybár. Do takého koša loví ryby. 12 fotografií v galérii Viac akrobat ako rybár. Do takého koša loví ryby. Zdroj: Viera Václavková


Mjanmarsko

Bývalá Barma je štát v juhovýchodnej Ázii. Hlavným mestom je Neipyijto, no najväčším je Yangon (Rangún), ktoré má 5,5 milióna obyvateľov. Krajina má rozlohu 676 578 km², 7 štátov a 7 regiónov. Žije v nej takmer 54 miliónov obyvateľov, z ktorých je 89 percent buddhistov a zvyšok sú kresťania, moslimovia a animisti. Z nerastného bohatstva sú významné zemný plyn, ropa, drahokamy, meď. Exportujú najmä arašidový olej a ryby. Úradný jazyk je barmčina a mena kyat (1 euro = 1,620 kyatov).

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×