Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Ak testy dobre dopadnú, môže získať Nobelovu cenu. Za vakcínu proti Alzheimerovej chorobe

14.05.2018 (19/2018) O svojom bádaní hovorí ako o rozprávaní príbehu. Príbehu Alzheimerovej choroby a jeho svetového objavu. Profesor Michal Novák (70).
Ak testy dobre dopadnú, môže získať Nobelovu cenu. Za vakcínu proti Alzheimerovej chorobe
6 fotografií v galérii
Prvý pohľad do hlbín ľudského mozgu pri Alzheimerovej chorobe. Špecifická protilátka...
Autor fotografie: Miro Miklas

Študoval veterinárnu medicínu a neskôr v doktorandskom štúdiu molekulovú neuroimunológiu, ktorá ho doslova fascinovala. Svojou usilovnosťou a kvalitnou prácou sa prepracoval do najuznávanejších laboratórií sveta.

Priekopník v riešení problematiky Alzheimerovej choroby na Slovensku, medzinárodne uznávaný vedec. Súčasne jediný slovenský vedec, ktorého ocenila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Cenu si prebral v roku 2016 v Ženeve v Sieni národov.

Celých 30 rokov života zasvätil hľadaniu spoločnej reči s Alzheimerovou chorobou, aby poodhalil jej tajomstvá. Objavil, že túto chorobu spúšťa patologicky zmenený tau proteín. Jeho publikované výsledky viedli k vývoju vakcíny proti Alzheimerovej chorobe, ktorá nemá vedľajšie účinky.

Myslím, že tento úvod je dostačujúci pre „splynutie“ s napínavým životným príbehom profesora Nováka. Je autentický, ľudsky dojemný a vedecky doložený. Má silu, ktorú by som ja do príbehu z pozície novinárky nikdy nedostala, pretože som pri tom nebola.

Neposlúchol som

Nikdy ma nelákalo kráčať s davom, najmä keď som cítil, že sa uberá nesprávnym smerom. Vo vede sú dôležité poznatky, fantastické objavy, no nadovšetko je čarovným prútikom úspechu intuícia a práve tá ma mnohokrát v živote zaviedla na ťažko prekonateľné cesty. Často ma moji tútori napomínali, ani nositeľovi Nobelovej ceny nedalo, aby mi nepovedal: „Michal, to, čo hovoríš, neexistuje, nechoď tadiaľ.“

Išlo o štruktúru proteínu, ktorú som cítil, že je tam. Neposlúchol som, a práve preto som dnes tam, kde som. Keď hovoríme o Alzheimerovej chorobe, málokto si uvedomuje nebezpečenstvo tohto ochorenia.

Štatistiky hovoria, že každé tri sekundy vznikne nový prípad. Zasahuje nielen do života pacienta, no nesmierne vyčerpáva aj príbuzných, má dosah na ekonomiku vyspelých štátov, svet starne. V roku 2030 budú globálne potrebné dva trilióny dolárov na starostlivosť o to, čo všetko so sebou alzheimer prináša. A nielen to. V tom istom období bude na zemeguli 75 miliónov pacientov s touto chorobou.

S Césarom Milsteinom. 6 fotografií v galérii S Césarom Milsteinom. Zdroj: Archív M. N.

Dnes už poznáme rizikové faktory, dokonca aj preklepy v genetickej abecede, ktoré môžu k tejto chorobe viesť. Alzheimerova choroba nie je chorobou starých ľudí.

Pozrieme sa na mikroskopický rez ľudského mozgu, keď máme 20 rokov a vidíme tam neurofibrálne klbko. Jedno. Na ďalšom reze by sme videli ďalšie, zatiaľ je ich veľmi málo, mozgu to vôbec neprekáža, lebo jeho plasticita, sila kompenzovať nedostatky, je obrovská. Je úžasná.

Keď máme 20 a niekto nám povie, počúvaj, o 20 rokov to môže byť iné, zdá sa nám to strašne ďaleko. No pozrime sa o tých 20-30 rokov neskôr. Čo vidíme? Vidíme obrovské množstvo neurofibrálnych klbiek natlačených v neurónoch, ktoré ich nakoniec udusia. Tu sa už začína kritická fáza, Alzheimerova choroba sa zobúdza, aby udrela celou silou...

Pred 111 rokmi ju popísal Alois Alzheimer na prípade Augusty D., a keď zomrela, vyžiadal si jej mozog, podrobil ho striktnej analýze a našiel v ňom dva markery, dva znaky – neurofibrálne klbká a senilné plaky. Ja sa pri nich zastavím, pretože v nich je zakódovaná záhada Alzheimerovej choroby, ktorú sa vedci snažia rozlúštiť.

Je potrebné zodpovedať mnoho otázok. Z čoho vzniká to klbko? Aký proteín sa zmenil a spôsobil to? Z čoho pozostáva? Aká je jeho funkcia, prečo sa to mohlo stať? Mohlo by sa zdať, že sa to dá vyriešiť veľmi jednoducho. Nedá.

V mozgu sú miliardy neurónov, trilióny komunikačných spojov, synapsií, množstvo bielkovín, obrovská armáda rôznych dejov, javov a informácií. A niekto si trúfalo povie: „Idem a vyliečim to!“ Je to obrovská trúfalosť.

O 80 rokov neskôr sa hlavná pozornosť sústreďuje na senilné plaky, ľudstvo si myslí, že plaky sú tá príčina. A niekde v kútiku, je nás menšina, sa snažíme študovať klbká. Je to boj Dávida s Goliášom. Nielen to, že je nás málo, ale tí, čo ich je veľa, majú svetové peniaze, laboratóriá, ľudí. My z toho nemáme skoro nič.

Teraz vám chcem povedať dva kľúčové príbehy pre objav pôvodcu Alzheimerovej choroby, ktoré prebiehajú súčasne.

V Cambridgei

Pozrime sa na chvíľu do Cambridgea, kde je sir Martin Roth povýšený za svoj objav do šľachtického stavu. Zistil, že Alzheimerova choroba koreluje s distribúciou neurofibrálnych klbiek, no nekoreluje so senilnými plakmi.

Práve toto zistenie rozdelilo svet na dva veľké navzájom neúprosne bojujúce tábory. Jedni verili, že príčinou alzheimera sú klbká a druhí, že sú to senilné plaky. Avšak plaky sa objavujú v mozgu človeka až desať rokov po klbkách.

Sir Aaron Klug, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu a riaditeľ jedného z najlepších vedeckých ústavov na svete. S profesorom Novákom v Cambridgei (1992). 6 fotografií v galérii Sir Aaron Klug, nositeľ Nobelovej ceny za chémiu a riaditeľ jedného z najlepších vedeckých ústavov na svete. S profesorom Novákom v Cambridgei (1992). Zdroj: Archív M. N.

Preto ide Martin Roth za svojím priateľom Aaronom Klugom, nositeľom Nobelovej ceny za chémiu a riaditeľom jedného z najlepších vedeckých ústavov na svete, ktorý získal za revolúciu v biológii vyše 12 Nobelových cien, a zakladajú tím. Tím, ktorý má nájsť záhadnú bielkovinu v neurofibrálnych klbkách, a nie v plakoch, a tým aj zodpovedať otázku, ktorý tábor má pravdu.

V tom čase vládne v našej krajine socializmus, ľudia stoja v rade na banány a veda je len akousi ozdobou ideológie. Som v nemilosti, nemôžem cestovať za železnú oponu, pretože tak rozhodli mocní. Darmo nosím vo vrecku červený diplom, nemôžem si nájsť miesto.

Až kým sa ma neujme Slovenská akadémia vied, v krátkom čase robím ako prvý na svete špecifické protilátky proti vírusu kliešťovej encefalitídy. Dostávam Národnú cenu za medicínu v roku 1985. Má pre mňa nesmiernu cenu.

Zdvihla mi železnú oponu. Mohol som vycestovať do Cambridgea, kde ešte stále neúspešne hľadali pôvodcu vzniku klbka. Vstúpil som do tímu sira Kluga a Milsteina. Hľadáme malú bielkovinu, pôvodcu neurofibrálnych klbiek. Máme kúsok tkaniva z ľudského mozgu postihnutého Alzheimerovou chorobou.

V tomto kúsku tkaniva sú stovky miliónov neurónov, miliardy spojov, bielkovín, proteínov, hormónov a ja premýšľam, ako nájsť tú ihlu v kope sena, keď ani neviem, ako tá ihla vyzerá. Tlak je obrovský, súťaživosť veľká, lebo ten, kto nájde záhadný proteín v klbku, bude víťazom.

Slovenské sci-fi

Takže hľadáme a ja si uvedomujem, že tento boj môžeme vyhrať jedine pomocou imunitného systému a aj to len za podmienky, že sa mi podarí správne nastaviť systém.

Premietam neurofibrálne klbká imunitnému systému myšiek, ktorý ma za „odmenu“ obdarúva špecifickými protilátkami nesúcimi informáciu o štruktúre klbiek – jedna špecifická protilátka, jedna bielkovina. Sú ich státisíce, no ktorá je tá pravá?

Dlho to takto robíme. Tisíce hodín, 14 hodín denne, 7 dní v týždni, dlhé mesiace, až nakoniec nachádzame tú pravú. Jedna protilátka rozpoznáva záhadnú bielkovinu. Zisťujeme, že je to tau proteín, hlavný strojca nešťastnej premeny nervových buniek mozgu človeka.

Profesor Novák prichádza do kongresového centra v Las Vegas. 6 fotografií v galérii Profesor Novák prichádza do kongresového centra v Las Vegas. Zdroj: Archív M. N.

Je to obrovský výsledok, publikujeme ho v najlepších časopisoch sveta. Po rokoch strávených v Cambridgei sa vraciam domov. Dôvod je jednoduchý. Je mi už clivo za rodinou, za priateľmi, za Slovenskom.

Slovenská akadémia vied v tom čase prežíva obrovskú krízu. Sedem ústavov sa zatvára, o 50 percent sa kráti rozpočet a 3 000 ľudí, vysoko špecializovaných odborníkov, je vyhodených na dlažbu.

V tom čase ma domáci odborníci presviedčajú: „Nerobte tu žiadne výskumy, nemá to zmysel, u nás?“ Takže mám len dve možnosti – buď zostanem v Británii, kde je všetko, alebo sa vrátim domov a spustím všetko od základu.

V tom čase sa o výskum Alzheimerovej choroby nezaujíma žiaden ústav SAV. Dostávam „dobrú“ radu: „Založte ústav!“ Nikto mi neverí, smejú sa mi, veď je to sci-fi. Nemám peniaze, nemám ľudí, ale mám víziu a cieľ.

V roku 1996 zakladám Neuroimunologický ústav SAV. Prečo neuroimunologický? Lebo som veril, že práve imunitný systém je kľúčom k tejto záhade. On jediný má evidenciu o všetkých štruktúrach v mozgu človeka.

Zakladáme Centrum Memory, prvé integrované pracovisko pre diagnostiku Alzheimerovej choroby. V priebehu šiestich rokov má Slovensko všetky inštitúcie, ktoré bude potrebovať. Vraciam sa k výskumu. Stále platí: Jeden gén, jedna bielkovina?

No to sú staré dáta. Nové hovoria, že vďaka alternatívnemu zostrihu dostávame z jedného génu 6 nezávislých tau proteínov, pričom každý z nich má vyše 80 fosforylačných miest, čo znamená, že tau proteín môže mať milióny rôznych podôb a funkčných tvarov.

Konečne máme špecifickú protilátku identifikujúcu choré tau v klbkách a pomocou nej vieme oddeliť kúkoľ od zrna. Choré dať nabok, preč od zdravého.

Neveria mi

Zisťujem, že pri Alzheimerovej chorobe dochádza k výraznej zmene tau proteínu na oboch koncoch. Je zostrihnutý zľava, sprava a vtedy sa mení jeho správanie a nadobúda nebezpečnú funkciu s cieľom zničiť komunikačné siete v mozgu.

Opäť mi neveria. Odborníci z Harvardu hovoria, že je to len odpadový materiál z čistenia mozgu a všetky mienkotvorné vedecké časopisy sú predo mnou zavreté. Nedostupné.

... a oznamuje vedeckému svetu objav tau proteínu ako pôvodcu Alzheimerovej choroby. 6 fotografií v galérii ... a oznamuje vedeckému svetu objav tau proteínu ako pôvodcu Alzheimerovej choroby. Zdroj: Archív M. N.

Zisťujem, že skrátenie tau proteínu prináša výraznú zmenu v jeho správaní. Jeho štruktúra sa mení a s ňou aj funkcia a z jedného z najdôležitejších proteínov v mozgu sa stáva nesmierne agresívna molekula s obrovskou deštrukciou. Moje protilátky ukazujú, že sa nemýlim.

S cieľom overiť pracovnú hypotézu prepisujeme bielkovinovú štruktúru tau proteínu do DNA jazyka a vkladáme ju do mozgu laboratórneho transgénneho potkanieho modelu Alzheimerovej choroby.

S veľkým napätím čakáme na výsledok testu. Ide o kľúčový test v celom projekte. Ak sa v potkaňom mozgu „narodia“ neurofibrálne klbká podobné tým u človeka s Alzheimerovou chorobou, tak sme objavili, že tau proteín je tou záhadnou molekulou, ktorá spôsobuje Alzheimerovu chorobu.

Imunohistochemické vyšetrenie ukázalo, že neurofibrálne klbká u potkana sú identické s tými u človeka. Obrovský výsledok. Sme na správnej ceste. Píše sa rok 2004. Vo Filadelfii na celosvetovom kongrese venovanom Alzheimerovej chorobe prednášame náš obrovský objav.

Posuňme sa ďalej, čas sa kráti, ešte musíme hovoriť o vakcíne. Choré tau sme zväčšili 10 miliárdkrát a zistili sme jeho detailnú štruktúru.

Potom sme ho „posadili“ na nosič, ktorý vie komunikovať s imunitným systémom. Dali sme to do človeka a tento nosič spolu s tau proteínom školí jeho imunitný systém, akú protilátku má pripraviť. A tá protilátka si vyberá len choré tau a zdravé tam necháva. Píše sa rok 2013.

Malá skupina našich ľudí, ako prví na svete, začala testovať možnosti imunoterapie proti Alzheimerovej chorobe. O dva roky dostávame potvrdenie, že vakcína je bezpečná. Najdôležitejšia je bezpečnosť. Dostávame sa ďalej. Máme systém, máme sľubnú terapeutickú molekulu, sme v druhej fáze testovania.

Čo budúcnosť? Vo vede sme dobrí, všetko ostatné akosi zaostáva. Sociálne služby nie sú pripravené na to, že Slovensko starne, že nás ubúda, že v roku 2060 bude 180 000 pacientov s Alzheimerovou chorobou, že 850 000 našich občanov nebude a k tomu pribudne milión dôchodcov.

A tomu sa nechceme podriadiť. Preto chcem už dnes hovoriť o budúcnosti, prevencii a pripraviť stratégiu, preto sme napísali Národný program Slovensko proti demencii.

Máj 2016, Sieň národov, Ženeva. Úspešný slovenský vedec preberá cenu Svetovej zdravotníckej organizácie. 6 fotografií v galérii Máj 2016, Sieň národov, Ženeva. Úspešný slovenský vedec preberá cenu Svetovej zdravotníckej organizácie. Zdroj: Archív M. N.


Klinická skúška má štyri fázy

Prvá fáza: Liek nesmie byť toxický, nesmie poškodzovať človeka, to je tzv. prvý end point, naprogramovaný cieľ, ktorý chcete v tejto fáze dosiahnuť. Predchádzajú jej predklinické skúšky na medzinárodných certifikovaných pracoviskách na zvieratách.

Druhá fáza: Liek sa testuje optimálne aspoň na 200 pacientoch. Stále sa sleduje jeho toxicita a ako end point sa k nej pridáva pamäť (kognícia). Vie ju testovaná látka zlepšiť oproti kontrolám alebo nie? V tejto fáze je naša vakcína.

Tretia fáza: Liek sa testuje na 3 000 pacientoch a v tomto prípade platí nepísaný zákon, že by sa mal testovať aj v Amerike.

Štvrtá fáza: Po tretej fáze sa liek dostáva k pacientom.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×