Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Alzheimerova choroba predbieha rakovinu, vedci nevedia nájsť účinný liek

14.05.2018 (19/2018) O čom som to chcela? Aha, o Alzheimerovej chorobe. Tej, čo nám schováva veci, robí z nás bludičky a z nášho mozgu čiernu dieru. Po novom východ, kde nič nie je.
Alzheimerova choroba predbieha rakovinu, vedci nevedia nájsť účinný liek
7 fotografií v galérii
Život pacienta s alzheimerom je náročný pre neho i pre jeho rodinu. Pomáha liečba,...
Autor fotografie: Shutterstock

Pobavili ste sa? Tak si to užite. Toto je posledná veselá informácia, ktorú vám v súvislosti s alzheimerom môžem ponúknuť. Situácia je alarmujúca.

Globálne pribudne každé tri sekundy ďalší človek s Alzheimerovou chorobou. Pôvodne patrila medzi desať najsmrteľnejších ochorení, bývala na treťom mieste. Podľa profesora Michala Nováka alzheimer čo do počtu úmrtí v dohľadnom čase predbehne kardiovaskulárne a onkologické ochorenia. Do piatich rokov bude prvé. 

Prečo? Lebo z rakoviny už toho vieme liečiť dosť a to isté sa týka srdca a obehového systému. Ale alzheimer? Toto degeneratívne ochorenie mozgu prvýkrát popísal Alois Alzheimer v 1907. Odvtedy uplynulo 110 rokov, práve beží 111, a vedci, až na niektoré výnimky, sa zatiaľ nemajú veľmi čím chváliť.

Napríklad za obdobie od 2002 do 2012 bolo otestovaných 244 látok z pohľadu ich schopnosti spomaliť priebeh Alzheimerovej choroby. Výsledok? Všetky testované látky zlyhali a boli vylúčené zo štúdie pre jednu vec – boli toxické. Ich skúšanie sa muselo okamžite zastaviť.

Občas sa v médiách objaví nová „zaručená“ informácia – našli sme liek! Čas ukazuje, že to boli medializované výsledky bez patričného preštudovania si vedeckých prác, v ktorých musí byť detailne popísaný celý postup skúmania potenciálneho lieku vrátane nameraných výsledkov.

Niekedy povzbudivé výsledky vedú k unáhleným záverom tak médií, ako aj farmaceutických firiem vykonávajúcich klinický výskum. Napríklad v marci 2015 bol na konferencii v Nice prezentovaný ako horúci kandidát na liečbu Alzheimerovej choroby – Aducanumab.

„Išlo o monoklónovú protilátku, ktorá mala byť do troch rokov potenciálne na trhu ako liek proti Alzheimerovej chorobe. Vkladali sa do nej veľké nádeje. Avšak klinické skúšky ukázali, že protilátka nedosahuje projektovanú účinnosť u pacientov. Skúšky boli zastavené a 800 miliónov dolárov si farmaceutické firmy pripísali do kolónky strát,“ hovorí profesor Novák.

Profesor Michal Novák. 7 fotografií v galérii Profesor Michal Novák. Zdroj: Miro Miklas

Tento výsledok poukazuje na alarmujúcu skutočnosť, v ktorej sa ľudstvo nachádza.

Každé tri sekundy pribudne nový prípad Alzheimerovej choroby a ľudstvo napriek obrovským investíciám a zapojeniu najlepších vedcov do výskumu stále nemá proti nej účinný liek. Žiaľ, nemá ani spoľahlivý diagnostický test na jej zistenie v skorších štádiách.

Starecká demencia neexistuje

Doma, v rodinnom kruhu, sa človek cíti v bezpečí, a preto žiadne ochorenie v ňom spočiatku nevníma až tak hrozne. Nádejať sa preto, že keď mama alebo otec trošku zabúdajú, majú „len“ stareckú demenciu, je už dnes nesprávne.

Starecká demencia neexistuje, majú alzheimera, a to v rôznom štádiu. Je potrebné si uvedomiť, že Alzheimerova choroba má 6 štádií. Prvé štyri prebiehajú nepozorovane, lebo ich nevieme diagnostikovať. To, čo vidíme, je 5 a 6 štádium Alzheimerovej choroby, keď je už mozog vážne narušený.

„Akoby mohla existovať, keď sú ľudia, a nie je ich málo, ktorí majú aj viac než sto rokov a mozog im stále spoľahlivo funguje,“ pýta sa profesor Novák a uvádza príklad: „G. B. Shaw mal 90 rokov, keď písal svoje vrcholné diela.“

Aj v tomto momente by sme ešte mohli dať šancu nádeji – veď mu/jej dobre trávi, srdce je o. k., chodí, no bože! No nie je to tak.

Po prvé preto, že alzheimer je skôr choroba starších ľudí od 65 rokov vyššie, hoci čoraz viac a častejšie postihuje mladšie ročníky; po druhé, v tomto veku sa už k alzheimerovi pridružujú ďalšie zdravotné problémy (komorbidity) – kardiovaskulárne ochorenia, cukrovka a podobne, čiže ide o viacero ochorení súčasne.

Demenciou trpí každý dvadsiaty človek nad 65 rokov a po 80. roku veku každý piaty. Po tretie, aj keby telo fungovalo ako švajčiarske hodinky, mozog pacienta, jeho neuróny, rozožiera zákerná bielkovina – tau proteín, s ktorým si už imunitný systém vo vyššom veku nevie poradiť.

Tau proteínu sa tvorí nadmerné množstvo a telo sa ho nevie v rámci svojich očistných procesov zbaviť. Usádza sa v mozgu vo forme tzv. neurofibrálnych klbiek, ktoré ako prvý popísal práve vedec Alzheimer.

A prečo je spomaľovanie choroby taký veľký problém? Pretože o nej stále málo vieme. Ľudský mozog je málo prebádaný orgán zložený z množstva buniek, neurónov, astrocytov, pericytov, buniek imunitného systému, ktoré počítame v miliardách a triliónoch.

Okrem toho majú mozgové bunky, neuróny, smolu. Kým tie v pečeni, na koži či v pľúcach, proste všade, sa v našom tele neustále obnovujú, mozgové bunky – neuróny – sa obnovujú veľmi pomaly a aj to len v určitých oblastiach mozgu.

Takto vyzerá tau proteín. 7 fotografií v galérii Takto vyzerá tau proteín. Zdroj: Archív M. N.

Prečo sa hýbať?

Súčasná dostupná terapia Alzheimerovej choroby je málo účinná. Preto sa kladie veľký dôraz na nefarmakologické terapeutické liečebné postupy. Pri nich dominujú rôzne precvičovania pamäti, či už prostredníctvom čítania, lúštenia krížoviek, či premýšľania o veciach.

Že to funguje, vedeli ľudia už dávno. Napríklad ako uvádza americky filozof William James (1842 – 1910): „Kto veľa rozmýšľa nad svojimi skúsenosťami a upletie medzi nimi sieť systematických vzťahov, tomu bude slúžiť pamäť najlepšie.“

Nemenej podstatná je strava, taká pšenica a časté pojedanie pečiva spôsobujú tzv. pšeničný mozog. Je nevyhnutné vynechať alkohol a posilňovať svoj imunitný systém, ktorý vo významnej miere rozhoduje o prepuknutí Alzheimerovej choroby.

„Momentálne sa za favorizovaný nefarmakologický prostriedok proti Alzheimerovej chorobe považuje chôdza. Zrýchlená chôdza, nie beh,“ vysvetľuje profesor Novák.

„Vo svete pracuje veľa tímov, ktoré sa zaoberajú nefarmakologickou liečbou Alzheimerovej choroby a študujú, ako sa dá spomaliť resp. zastaviť. Fíni na skupine 5 000 ľudí zistili, že ak postihnutý touto chorobou vykonáva fyzické aktivity a pri nich zvýši svoj výkon na 80 percent sily srdca, môže sa alzheimer v tejto fáze dokonca posunúť späť.“

Všetci hovoria, že pohyb je zdravý, málokto však vysvetlí prečo. Je to jednoduché. Mozog spotrebuje až 80 percent všetkého kyslíka, ktorý prijmeme.

„Každý jeden neurón má okolo seba tri pomocné bunky a jemné kapiláry, cez ktoré prúdi krv. Pri sedavom zamestnaní sa do mozgu z kyslíka nedostane potrebné množstvo, čiže minimálne polovicu neurónov máme podkysličenú.

Avšak pri aktívnom pohybe srdce pumpuje okysličenú krv cez kapiláry k neurónom v mozgu, a tak dostávam do lepšej polohy neurón, ktorý sa mi odvďačí tým, že si lepšie poradí s odpadovými látkami, lebo neurón je veľký pán. On si ani cukor nespracúva sám, na to má druhú bunku, ktorá mu ho akoby predžuje,“ pridá vedeckú zaujímavosť.

Čiže o neuróny sa treba starať. Okrem toho dnes už vieme veľa aj o rizikových faktoroch pre Alzheimerovu chorobu. Z nich najvýznamnejšie sú apolipoproteíny, z ktorých máme v mozgu tri verzie, tzv. izoformy apolipoproteínu E2, E3 a E4, ktoré sú akýmisi opravármi v mozgu.

Šťastní sú tí ľudia, ktorí majú dvojku (E2) a trojku (E3), menej šťastní majú štvorku (E4). O E4 sa vie, že je to „lenivý“ opravár, ktorý zle opravuje poškodenia v mozgu, čím otvára mozog Alzheimerovej chorobe. Nie je to pôvodca, ale rizikový faktor.

Rozsiahle klinické štúdie ukázali, že ak zdedíme po rodičoch len jednu alelu apolipoproteínu (E4), potom máme 3,5-krát väčšiu pravdepodobnosť, že dostaneme alzheimera. No keď máme aj druhú, alelu apolipoproteín 4, pravdepodobnosť, že dostaneme alzheimera je 17-krát väčšia. Čiže všetci by sme mali vedieť, aké rizikové faktory máme.

Alzheimerova choroba sa prejaví až po rokoch, keď sa zmenené proteíny rozmnožia. Na obrázku tisíckrát zväčšená vzorka. 7 fotografií v galérii Alzheimerova choroba sa prejaví až po rokoch, keď sa zmenené proteíny rozmnožia. Na obrázku tisíckrát zväčšená vzorka. Zdroj: Archív M. N.

Napríklad ľudia s oboma alelami apolipoproteínu E4 by mali byť opatrní. Pre nich je nebezpečné venovať sa športom, pri ktorých je riziko úderu do hlavy vysoké. Títo ľudia by nemali hrať napríklad futbal alebo robiť box.

Často vidíme v TV správach zábery, ako útočníci pri bitkách opakovane kopú ľudí do hlavy.

Vo svetle najnovších výskumov nešlo o neškodnú bitku, z ktorej sa dotyčný v priebehu týždňa, dvoch vystrábi, ale išlo o možné spustenie Alzheimerovej choroby, pretože pri úderoch do hlavy sa tvorí patologický tau proteín, hlavný protagonista Alzheimerovej choroby.

Málokto vie, že mnohí hráči amerického futbalu majú vážne problémy s pamäťou už v mladom veku.

Pomohla by prevencia

Zárodky Alzheimerovej choroby môže mať v tele ktokoľvek a vôbec o tom netuší, pretože táto nebolí, no potichu sa plazí naším mozgom a až o 20, 30 rokov sa vynorí v plnej sile a zničí náš kognitívny systém.

Práve tichá fáza Alzheimerovej choroby je kritická v boji proti nej. V tomto období sa s ňou ešte dá relatívne úspešne bojovať. Práve na túto skutočnosť je zameraný Národný program boja proti demencii, ktorý vypracoval profesor Michal Novák so svojím tímom a ktorý sa pokúša uviesť do života u nás.

Národný program boja proti Alzheimerovej chorobe mal úspešnú premiéru v rámci nášho predsedníctva EÚ. Nedávno bol prezentovaný aj na rade vlády. Zostáva len dúfať, že bude schválený a dostane sa rýchlo k tým, ktorí ho najviac potrebujú.

Vďaka profesorovi Novákovi máme vybudované moderné Memory centrum, ako aj špičkový výskumný ústav.

„Máme kde uviesť do života náš Národný program. Alzheimerova choroba je ekonomicky náročná pre pacientov i ľudí, ktorí sa o nich starajú. Štát stojí ich liečba nemalé finančné prostriedky.

Podľa našich prepočtov uvedením Národného programu SR do života by sa štátu náklady vrátili do desiatich rokov a vďaka úspešnému zavedeniu predklinickej diagnostiky Alzheimerovej choroby by sa významne znížil počet chorých na Alzheimerovu chorobu, resp. významne by sa posunul začiatok ich ochorenia.“

Národný program z dielne profesora Nováka stojí na troch dôležitých pilieroch. 7 fotografií v galérii Národný program z dielne profesora Nováka stojí na troch dôležitých pilieroch. Zdroj: Archív M. N.  

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×