Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Veronika Cifrová Ostrihoňová: Ak vás chce niekto neznášať, dôvod si vždy nájde

13.05.2018 (19/2018) „Na pozícii moderátorky hlavnej spravodajskej relácie ma skôr videli iní ako ja. V konečnom dôsledku mi táto medializácia trošku uškodila, lebo vzťahy v práci sú potom zľahka čudné, keď si každý myslí, že sa len chcem prepracovať na túto stoličku,“ hovorí otvorene moderátorka a redaktorka Veronika Cifrová Ostrihoňová (29).
Veronika Cifrová Ostrihoňová: Ak vás chce niekto neznášať, dôvod si vždy nájde
8 fotografií v galérii
Veronika sa netají tým, že doma vôbec nevarí.
Autor fotografie: Miro Miklas

Prednedávnom ste sa vrátili zo Srí Lanky. Podľa fotografií na sociálnych sieťach vyzeral tento pobyt veľmi zaujímavo, lebo nešlo o tradičnú dovolenku.

Áno, bol to ajurvédsky pobyt, ktorý som absolvovala tento a tiež minulý rok a určite sa vrátim. Je to pobyt, počas ktorého sa človeku venuje lekár, najskôr ho zdiagnostikuje podľa jazyka, pulzu, tlaku, očí a následne predpisuje rôzne procedúry ako masáže, parné sauny.

Konkrétne pri diagnostike jazyka lekár pozrel môjmu mužovi na jazyk a povedal, že mu ide trošku doprava. Preto sa ho pýtal, či nemá niečo s pravou rukou a nekompenzuje si všetko ľavou. A naozaj, Maťo si minulý rok roztrhal väzy v ramene na pravej strane. Práve preto skôr zaťažoval ľavú ruku a lekár to zistil podľa toho, že mu pozrel na jazyk. O jeho úraze sa nemal ako dozvedieť.

Aj keď si niekto myslí, že je to šarlatánstvo, podľa môjho názoru nie je. Tento konkrétny doktor má dokonca vyštudovanú aj západnú medicínu. Navyše, moja mama je tiež lekárka – neurologička – a na pobyte bola s nami.

A čo strava?

Mali sme špeciálnu ajurvédsku stravu, ktorá bola veľmi jednoduchá. V zásade ju tvorila len zelenina, ovocie, ryža. Je to taký dvojtýždňový detox, a to nielen fyzický, ale aj mentálny.

Nefunguje tam veľmi internet a keďže ide o malý rezort, v ktorom naokolo v zásade nič nie je, človek tam chodí skoro spať. Ráno sa potom skôr zobudí a je nastavený na pravidelný režim. Pre mňa sú tieto dva týždne obdobím úplného resetu a dokonalého oddychu, kde sa venujem hlavne sama sebe.

Odporučil vám taký druh dovolenky niekto alebo ste o ňom niekde čítali?

Ono to nie je dovolenka v pravom slova zmysle, pretože tam si človek nedá kávu alebo víno, keď sa mu zachce. Ajurvéda a celkovo východná medicína ma odjakživa zaujímali. Už dlho som uvažovala nad takýmto pobytom a zhodou okolností som sa dostala do kontaktu so slečnou, ktorá ich organizuje a práve vďaka nej som sa na Srí Lanke ocitla.

Páči sa jej východná medicína. S manželom a rodičmi absolvovala ozdravný pobyt na Srí Lanke. 8 fotografií v galérii Páči sa jej východná medicína. S manželom a rodičmi absolvovala ozdravný pobyt na Srí Lanke. Zdroj: Instagram

Išli ste tam s nejakým konkrétnym zdravotným problémom?

Zdravotný problém som nemala, no keď je doma veľa stresu, akcií, práce, tak človeku padne vhod úplný pokoj a oddych.

Boli ste tam s rodičmi a manželom. Ako sa to páčilo im?

Rodičia a moja sestra to so mnou absolvovali už minulý rok, pretože Maťo nechcel ísť. Nesmierne sa im to páčilo, hoci som mala na začiatku obavy, či môj otec, úplne normálny chlap po päťdesiatke, nebude počas pobytu hladný (smiech). Ale nebol, to skôr ja som pociťovala väčší hlad ako on.

Takže rodičia boli veľmi spokojní a rovnako spokojný bol aj Maťo. Ten sa hneď na začiatku skamarátil s kuchárom, preto dostával väčšie porcie jedla. Hlad sme teda zahnali (smiech).

Aby náhodou nevznikali hádky…

Samozrejme, hladný muž je to najhoršie, čo môže byť. Ale, aby som nekrivdila, aj hladná žena (smiech).

Po takýchto ozdravných pobytoch sa zvykne telo čistiť, mali ste aj vy nejaké „následky”?

Po pobyte som sa vyhádzala. Minulý rok som to absolvovala tiež, no ešte som to stihla spracovať na Srí Lanke. Tento rok to prišlo, až keď sme sa vrátili domov.

Sú tam tri očistné dni, keď sa je striedmo a pije sa ghee olej, teda prepustené maslo, a človek sa čistí pomocou rôznych prírodných prípravkov, ktoré mu poskytne lekár. Súčasťou toho procesu sú potom rôzne reakcie organizmu, ale s tým musí človek rátať. Mňa to neprekvapilo.

Odniesli ste si odtiaľ aj nejaké konkrétne návyky, odporúčania, ktoré teraz praktizujete v bežnom živote?

Mala som dlhé obdobie, keď som nejedla mäso, potom som ho začala jesť, no keď som bola prvýkrát na Srí Lanke a rozprávala sa s tamojším lekárom, povedal mi, že ho pre svoj život vôbec nepotrebujem, preto som ho zo svojho života vylúčila úplne.

Dostala som, samozrejme, odporúčania, čo by som pre svoje zdravie mala a nemala robiť. Kedy by som mala ráno vstávať. Môj konkrétny problém totiž je, že som nočná sova, teda bývam dlho v noci hore a ráno neviem skoro vstať. Lekár povedal, že toto je pre mňa veľmi zlý režim a mala by som vstať okolo šiestej každý deň. Nie vždy sa mi to darí, no snažím sa.

Tiež mi povedal, že by som mala mať vždy teplú večeru, čo som doteraz tiež takmer nikdy nemala. Vrátili sme sa pred tromi týždňami a odvtedy ani Maťo nejedol mäso. Povedal si, že keď mu nechýbalo tam, nebude ho jesť dovtedy, pokiaľ naň nedostane chuť.

Veronika by si raz chcela otvoriť jogové štúdio. 8 fotografií v galérii Veronika by si raz chcela otvoriť jogové štúdio. Zdroj: Instagram

Na pobyte ste aj cvičili jogu, ktorej sa aspoň podľa sociálnych sietí venujete často.

Áno, venujem sa joge, no skôr dlhodobo ako často. Problém je, že som skôr taký občasný jogín. Prvý rok vysokej školy som žila v Paríži a tam som cítila, že by som so sebou mala začať niečo robiť, lebo sa tam veľa žúrovalo a žila som si tam klasický študentský život (smiech).

Náhodne som sa ocitla v jogovom štúdiu a začala robiť hot jogu, teda jogu vo vykúrenej miestnosti na 40 stupňov. To pokračovalo aj v Amerike, kde som študovala ďalej. Keď som teraz doma, mám obdobie, že cvičím buď veľa, alebo vôbec. Na Srí Lanke sme jogu cvičili aj dvakrát denne a po návrate som začala každé ráno cvičiť aspoň 12 pozdravov slnku.

Mám pocit, že jogu už mám v sebe zakódovanú a vždy sa k nej vraciam. Dokonca stále hovorím, že môj sen je otvoriť si raz jogové štúdio, mať pokoj a venovať sa len tomu (smiech). Zatiaľ však k tomu veľmi nesmerujem, no fascinuje ma to.

Máte vyštudovanú politológiu, no zakotvili ste v redakcii markizáckych Televíznych novín. Bola aj novinárčina váš sen?

Keď som bola malá, chcela som byť redaktorkou, lebo som pravidelne s rodičmi pozerala Televízne noviny.

Kto bol váš vzor?

Nikdy som netúžila byť moderátorkou, takže tam som nemala nijaké vzory. Evidovala som, samozrejme, Mariannu Ďurianovú, Anetu Pariškovú...

Mám na mysli niekoho z redaktorov.

Najvýraznejšou redaktorkou bola vtedy pre mňa Danica Kleinová, dnes už Nejedlá, no pamätám si tiež Evu Černú. Páčila sa mi ich práca, cítila som, že je dynamická a tiež, že tieto ženy pôsobili pred kamerou veľmi múdro (smiech). Bol to detský sen, v čase, keď som mala šesť, sedem rokov.

Po skončení vysokej školy som sa vrátila na Slovensko a na jednom večierku som sa náhodou dozvedela, že v Markíze sa koná kasting. Prihlásila som sa a som tam. Nemyslím si, že v živote existujú náhody, no na začiatku výšky by som absolútne nepredpokladala, že sa v živote budem venovať tomu, čo robím teraz. Skôr som sa videla v nejakej neziskovej organizácii alebo v diplomatickej sfére.

Tým, že mediálny svet je spätý s mojím mužom a redaktorská robota je exponovaná do šoubiznisového prostredia, hoci si nemyslím, že to je úplný šoubiznis, v tejto sfére som sa nevidela.

Na druhej strane som rada, lebo je to úžasná práca, z ktorej sa postupne vyvinuli ďalšie projekty. Mám svoju reláciu Small Talk v rádiu a tiež talkshow Sit Down Stories v Bratislave, a teraz už aj mimo hlavného mesta.

S rodinou. So sestrou a s rodičmi má veľmi pekný vzťah. 8 fotografií v galérii S rodinou. So sestrou a s rodičmi má veľmi pekný vzťah. Zdroj: Instagram

Ako vnímate zmenu novinárskeho prostredia po vražde novinára Jána Kuciaka?

Je to neopísateľná tragédia, ktorá sa u nás stala a nemala by sa v slušnej spoločnosti stať. Každý novinár tým bol otrasený. Všetci to vnútorne riešili, plakali aj tí, ktorí ho nepoznali, pretože s vraždou kolegu sa nedá len tak ľahko vyrovnať.

Nebudem sa nikdy vyjadrovať k politickým okolnostiam či okolnostiam vyšetrovania, lebo mi to ako spravodajkyni neprináleží, na druhej strane vidím v mediálnom svete, že novinári si medzi sebou viac pomáhajú.

Určite k tomu dopomohol medziredakčný investigatívny tím, ktorý sa vytvoril z členov niekoľkých médií a ďalej pracuje na kauzách, ktorým sa venoval Ján Kuciak.

Ak to malo minimálne nejaký význam, čo je tiež silné slovo, lebo vnímať dvojnásobnú nezmyselnú vraždu ako majúcu význam je nemožné, ale dajme tomu, efekt je, že novinári sú uvedomelejší, dávajú si väčší pozor, viac si pomáhajú a komunikujú spolu.

V istom období sa veľa písalo o tom, že by ste sa mali stať moderátorkou Televíznych novín. Aká je pravda? Prišla taká ponuka?

Myslím si, že na tejto pozícii ma skôr videli iní, nie tí, ktorí o tom rozhodujú, ale nezainteresovaní ľudia, médiá, bulvárni novinári. Nikdy som nemala premyslenú a vysnívanú trajektóriu k tejto profesii, ani som po nej netúžila. Nikdy som ani takú ponuku v televízii nedostala.

V konečnom dôsledku mi táto medializácia trošku uškodila, lebo vzťahy v práci sú potom zľahka čudné, keď si každý myslí, že nerobím nič iné, len sa chcem prepracovať na moderátorskú stoličku hlavnej spravodajskej relácie a ambiciózne si za tým idem. Tak to naozaj nebolo a nie je. Som rada, že tieto mediálne špekulácie utíchli.

S manželom pracujete obaja v mediálnej brandži. Pomáhate si navzájom, radíte sa, riešite problémy týkajúce sa vašich profesií?

Áno, o práci sa veľa a často rozprávame. Veľmi úsmevná situácia nastala, keď som dostala ponuku robiť talkshow v inom rádiu, ako robí on. Aj som chvíľu premýšľala, ako mu to poviem (smiech). On je však nesmierne podporujúci a dodnes moju reláciu počúva. V rámci technickej skladby Small Talku mi dokonca poradil, čo by sme mali zlepšiť.

Rovnako sleduje Televízne noviny a všetko komentuje, chváli, rozčuľuje sa. Ak by sme mali viac takýchto pozorných divákov, ako je on, som presvedčená o tom, že spravodajstvo v tejto forme bude existovať ešte ďalších 150 rokov.

Dnes si už človek vie okamžite zistiť, čo sa deje prostredníctvom sociálnych sietí, no stále si myslím, že televízne spravodajstvo má svoje opodstatnenie, pretože človek vidí informácie v komplexnejšej forme. Takže Maťo to všetko sleduje a občas aj napíše nejakému môjmu kolegovi, čo sa mu páči, čo sa mu nepáči (smiech).

Čo si beriete vy od neho?

Aj ja si od môjho muža veľa beriem, lebo je výborný ako moderátor živých prenosov. Tiež som hrdá na vlogy (vlog je blog, ktorý obsahuje videá, nie textový obsah, pozn. red.), ktoré robí. Je to unikátne, čo vo svojom veku dokázal. Najviac však aktuálne riešime práve tieto videá, ktorých som aj ja fyzicky účastná.

Zároveň, keď on začal točiť, tak vôbec nevedel strihať a ja som vedela, preto som mu trošku pomáhala radami. Teraz sa však úplne „vymakal“ a strihá fantasticky, pomaly lepšie ako ja. Do toho mu aktuálne asi najviac zasahujem, lebo sú situácie, ktoré sú možno na prvý pohľad úsmevné, no ja už za tým vidím ten druhý, tretí plán.

Maťo hovorí, že by som bola výborná PR žena. Viem totiž zväčša presne predvídať, čo v konkrétnom videu napríklad bulvárny novinár uvidí, ako si z toho urobí screen- shot, ako to napíše, ako na to budú ľudia reagovať a budú v nejakých komentároch nenávistní (smiech).

Snažím sa to trošku modifikovať, lebo Maťo si vybudoval kariéru na tom, že je veľmi priamy, úprimný a taký istý, ako je doma, je aj vo vlogu, s priateľmi či v práci. Lenže niekedy je to až príliš priame a keďže diplomacia nie je jeho forte, vtedy nastupujem ja a vysvetlím mu, že by to tam nemalo byť, lebo tí, ktorí ho nepoznajú, ho nemusia správne pochopiť a môžu sa uraziť.

Deväť z desiatich razov si nechá poradiť. Ten jeden si nedá a väčšinou sa naplní scenár, ktorý som predpovedala (smiech).

Už rok popri redaktorskej práci moderuje svoju vlastnú talkshow. 8 fotografií v galérii Už rok popri redaktorskej práci moderuje svoju vlastnú talkshow. Zdroj: Instagram

Vo vlogu ste obaja dosť otvorení, dokonca ukazujete značnú časť svojho súkromia. Alebo?

Na začiatku sme si stanovili jasné pravidlá. Povedala som mu, že sa určite nebude nakrúcať u nás v spálni, lebo je to veľmi súkromné a naozaj sa tam za 200 vlogov nenakrúcalo. Odmietam tiež typy fotení, kde ma žiadajú, aby sme ukázali nový byt.

Reakcia na druhej strane je väčšinou taká, že vo vlogu ho ukazujeme, tak prečo ho nechceme dať fotiť... Vlog však beriem inak. Je to Maťovo dielo, ktoré si on sám tvorí a jeho obsahom nie je naša nová sedačka, ktorou sa chceme pochváliť. Okrem toho Maťo ukazuje maximálne dve časti bytu.

Vďaka videám, ktoré nakrúca, si myslím, že na neho zmenilo mnoho ľudí názor. Ja si aj čítavam komentáre pod videami a vidím, čo tam píšu. Vďaka vlogu tiež veľa ľudí spoznalo mňa v uvoľnenej, nenalíčenej „domácej“ rovine, na základe čoho mi niekedy najmä dámy píšu, že som im sympatická.

Páči sa mi, že sa nemáte problém postaviť pred kameru bez mejkapu.

Zo začiatku to ľudia dosť riešili, že tam chodím úplne bez neho. No ja sa ani v realite nelíčim, takže sa určite nebudem líčiť kvôli vlogu. Ľudia ma väčšinou vidia v televízii alebo na akciách, kde teda nechodím ako strašidlo a mejkap si dám. No toto je voľný čas a mne neprekáža, keď mi niekto napíše, že mám nos ako zemiak, lebo s tým v zásade súhlasím (smiech).

A čo negatívne reakcie?

Vďaka vlogu sme si získali nejakých priaznivcov, lebo sa tam na nič nehráme, sme úprimní, získali sme však aj takých, ktorí tvrdia, že to je zbytočné predvádzanie sa, že sa chceme chváliť napríklad tým, že cestujeme, alebo mi ľudia píšu, že som trúba, lebo doma nevarím a vo vlogu sa tým ani netajím, že som škaredá, že Maťo je neviem aký...

Toto si naozaj niektorí ľudia myslia a je to ich názor. Nebudem nikoho presviedčať o niečom proti ich vôli. Napríklad, keď už päť rokov, čo som na Slovensku, ma stále niektorí berú len ako „Sajfovu ženu“ bez individuálnej osobnosti.

Tiež som si v nejakom bode povedala, že ak ma chce niekto vnímať len takto, tak O. K. Je to jeho právo a ja s tým nemôžem dookola bojovať a byť z toho smutná, pretože som bola, a to veľmi.

Ľudia, čo ma poznajú, vedia, že som samostatný človek, mám svoju prácu a robím ju najlepšie, ako viem, ak vás však chce niekto neznášať, dôvod si vždy nájde.

S manželovým vlogovaním ste súhlasili okamžite, alebo ste zvažovali, čo to prinesie a ako to bude vnímané?

Cítila som, že sa chce niekam posunúť. V rádiu bol usadený, „moderovačky“ eventov a rôznych akcií mu išli splavne a on chcel mať v živote nejakú výzvu. Práve preto som súhlasila. Dokonca Maťo aj niekde povedal, že keby som nebola ochotná v tom celom figurovať, tak by sa mu to robilo asi ťažšie.

Úprimne povedané, myslela som si, že ho to po troch mesiacoch prestane baviť (smiech). Už to však funguje vyše roka a je tam vyše 200 videí. On sa v tom našiel, aj na dovolenke si strihá videá, a nie preto, že za to má peniaze. Toto je na ňom.

Aj keď dva mesiace nič neuverejní, tak sa nič nestane a nikto mu nič nepovie, jeho to baví. A keď ho to bude baviť ešte desať rokov, tak ho v tom budem naďalej podporovať a držať mu palce.

V rámci televíznej ankety sa Veronika tento rok umiestnila na druhom mieste. 8 fotografií v galérii V rámci televíznej ankety sa Veronika tento rok umiestnila na druhom mieste. Zdroj: Tibor Géce, Nový Čas

Kde sa o desať rokov vidíte vy?

Momentálne si myslím, že dlhodobo by som sa vedela venovať redaktorskej práci aj mojim talkshows. Zároveň však realita je realita. Myslím si, že redaktorská práca je skvelá, no v momente, keď príde do života dieťa, je to náročnejšie, minimálne na nejaký čas.

Už teraz, keďže mám viacero projektov, robím v televízii menej ako pred rokom, lebo som nestíhala pracovať plnohodnotne ako redaktor celý mesiac a robiť pritom aj rádio, aj Sit Down Stories. Musela som to preto okresať. Nechcela som sa však „redaktorčiny“ vzdať úplne, lebo mám rada túto robou a chýbala by mi.

Ak by však napríklad moja talkshow fungovala aj o desať rokov a robila by som ju dvakrát do mesiaca, to sa dá stíhať aj popri prípadných materských povinnostiach. A či budem neskôr robiť v spomínanej neziskovej organizácii alebo učiť na vysokej škole, lebo aj to je mojím snom, túžim iba po tom, aby mala moja práca zmysel.

A možno si predsa len otvorím to jogové štúdio, o ktorom sme hovorili na začiatku, a všetci budú ku mne chodiť na jogu a ja tam budem sedieť celá šťastná v lotosovom sede (smiech).

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×