Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Severovýchod Európy láka neviazanou zábavou aj hotelom s desivou minulosťou

09.05.2018 (18/2018) Estónsky Tallinn okupujú Fíni, v litovskom Trakai žijú potomkovia Turkov, na trhu v lotyšskej Rige nakupujú najmä Rusi. Prečo sa v pobaltských krajinách stretáva celý svet?
Severovýchod Európy láka neviazanou zábavou aj hotelom s desivou minulosťou
10 fotografií v galérii
Tržnica v Rige sídli v obrovských hangároch. Predávajú v nich najmä potraviny.
Autor fotografie: Lucia Lukušová

Je piatok podvečer a prístav hlavného estónskeho mesta Tallinn sa začína zapĺňať trajektmi a loďami v dvojnásobnom počte ako po ostatné dni v týždni.

Kým z nákladných lodí vykladajú tovar, z trajektov s fínskymi vlajkami vystupujú najmä obyvatelia Helsínk. Znamená to, že sa pre nich začína párty a prevádzkovatelia podnikov sa už tešia, ako budú v nedeľu večer otvárať kasy s vysokými tržbami.

Číslo 23 je tabu

Dôvodov, prečo Fíni chodia za zábavou k susedom cez Baltské more, je viacero. Sú to najmä podstatne lacnejšie služby ako v ich rodnej krajine a neexistujúca prohibícia.

„U nás je alkohol raz taký drahý ako v Estónsku. Navyše, predávajú ho len v špecializovaných obchodoch a baroch. Kúpiť sa dá zvyčajne len do desiatej večer, vo výnimočných prípadoch do polnoci,“ hovorí blonďavý štyridsiatnik, ktorý absolvuje s partiou necelých 90 kilometrov aspoň raz do mesiaca.

Aktuálne prišli štyria kamaráti osláviť narodenie prvého syna jedného z nich. Partia sa ubytovala v hoteli v centre mesta a v tunajšom bare plánuje zotrvať až do rána.

Hotel Viru s vyše štyristo izbami bol kedysi najvyššou budovou v meste. Nevyhľadávajú ho len ubytovaní hostia. Kľučky si tu podávajú všetci, ktorí sa chcú čo-to dozvedieť, alebo tí skôr narodení zaspomínať na obdobie z čias sovietskej tajnej služby.

Práve na tajnom 23. poschodí mala KGB kedysi svoje sídlo. Číslo 23 dodnes nefiguruje ani medzi tlačidlami vo výťahu.

V izbách „zabúdali“ peňaženky

V hoteli, v ktorom mala tajná služba zo sovietskej éry svoju základňu, nemohol pracovať hocikto. Predpoklady na úspech mal uchádzač, ktorý hovoril iba po estónsky, prípadne po rusky. Ďalšie cudzie jazyky boli na čiernej listine a pre záujemcu o prácu znamenali jasnú stopku.

V Múzeu KGB zachovali príslušenstvo ako za čias fungovania sovietskej tajnej služby. 10 fotografií v galérii V Múzeu KGB zachovali príslušenstvo ako za čias fungovania sovietskej tajnej služby. Zdroj: Lucia Lukušová

Zamestnávateľ čestnosť a lojalitu svojich ľudí pravidelne overoval. Jednu zo skúšok na zamestnancov predstavovali pohodené „zabudnuté“ peňaženky v hotelových izbách. Toho, kto ich otvoril, zafarbili načerveno, a tak musel svoje nekalé úmysly vysvetľovať nadriadeným.

Kým dnes v hoteli prespáva akýkoľvek záujemca, v 70. rokoch išlo o miesto významných podnikateľov, hercov či spevákov. Čím dôležitejšiu funkciu v spoločenskom rebríčku hosť predstavoval, tým bol pre tajných podozrivejší.

V tom prípade bol príkaz pre recepčných jasný: „Návštevníka ubytovať v jednej zo šesťdesiatich napichnutých izieb a v reštaurácii usadiť len na vybrané miesto.“

V Múzeu KGB, ktoré sa v hoteli nachádza, dodnes zachovali celú tajnú rádiovú centrálu.

Hrdina, čo lietal na orloch

Kým v piatok sa v otvorených baroch a nočných uliciach Tallinna ľudia miestami predierajú davom, v sobotu predpoludním je centrum úplne vyľudnené. Aj preto mnoho obchodníkov otvára prevádzky až po jedenástej hodine.

Metropola je bohatá na obchody s tovarom z druhej ruky. Nad butikmi svetových značiek vyhrávajú antikvariáty a obchodíky s obnoseným, no zachovalým šatstvom. Partnerky Fínov zvyknú cez víkend minúť to, čo ich muži nestihli prepiť a popoludní smerujú opäť do prístavu, aby sa vrátili domov.

Klasický turista sa zdrží o niečo dlhšie, pozrie si viac ako osemsto rokov staré mesto obohnané hradbami. Najstaršia gotická radnica v Pobaltí a mestský hrad prispeli k tomu, že centrum je na Zozname svetového dedičstva UNESCO.

Najviac pravoslávnych veriacich sa stretáva v hornej štvrti mesta. Smerujú do Katedrály Alexandra Nevského. Stojí priamo na hrobe najznámejšieho estónskeho hrdinu Kalevipoega.

Mýtický muž z ľudových povestí mal v každom príbehu mimoriadnu silu, a tak bol vzorom najmä pre malých chlapcov. Víťazil nad čarodejníkmi, zázračným mečom porazil vlkov, lietal na orloch a zaklínadlami preklínal všetkých, ktorí mu stáli v ceste.

V eposoch bol vykresľovaný ako estónsky kráľ, ktorý sa vlastnými rukami podieľal na budovaní mesta neďaleko Čudského jazera.

Otužilci sa v jazerách Národného parku Lahemaa kúpu po celý rok. 10 fotografií v galérii Otužilci sa v jazerách Národného parku Lahemaa kúpu po celý rok. Zdroj: Lucia Lukušová

Skákanie po balvanoch a špongii

Z regiónu histórie je to do takzvanej časti zálivov len 50 kilometrov. Tak miestni volajú oblasť Národného parku Lahemaa.

Borovicové i smrekové lesy spolu s riekami, jazerami a močiarmi zaberajú 70 štvorcových kilometrov a tvoria najrozsiahlejší národný park v celom štáte. Viac ako 300 000 turistov ročne láka zaskákať si na balvanoch alebo prírodnej špongii.

„Po celom areáli sú doslova rozsypané bludné kamene, ktoré pred 1 200 rokmi priniesla príroda zo Škandinávie. Je to jedna z možností, ako prejsť mokrým terénom. O niečo zábavnejšie sú vodné snežnice, ktoré si pripevníte na gumáky a pri chôdzi mokraďou akoby skáčete po špongii.

Zábavné je to najmä vtedy, ak sa niekomu nepodarí udržať balans. Nejeden turista po túre odchádzal do nitky premočený,“ smeje sa sprievodca, ktorý pobyt v prírodnom prostredí uprednostňuje pred mestom.

V reštaurácii bez jedálneho lístka

Usušiť a zároveň nazrieť do domácností Estóncov žijúcich pri pobreží Baltiku sa dá u Merrit a Jaana Kihovcov. Z hlavného mesta sa realitná maklérka a bývalý herec a divadelný režisér presťahovali do rybárskej osady Kolga Aabla na polostrove Juminda za väčším pokojom.

Stresu už mali plné zuby. Ničnerobenie však nie je ich štýl, a tak vo svojej obývačke hostia turistov. Keď sa do reštaurácie Mermer objednáte vopred, pani domu ráno zájde na zeleninový a rybí trh a s radosťou ukuchtí.

„Varím z čerstvých a lokálnych surovín. V lete prestieram hosťom na terase, v zime zas vnútri. Naraz môže prísť najviac 25 ľudí. Jedálny lístok u nás neexistuje. Každý povie, na čo má chuť, prípadne alergiu. Potom je už len na mne vymyslieť takú dobrotu, aby turisti odchádzali spokojní,“ vysvetľuje sympatická Estónka.

Za pečenú rybu s grilovanou zeleninou a rebarborový koláč si vyznávačka ľahkej stravy pýta 25 eur.

História hradu Trakai siaha až do 13. storočia. 10 fotografií v galérii História hradu Trakai siaha až do 13. storočia. Zdroj: Lucia Lukušová

Pozerajú cez tri okná

Atmosféra susednej Litvy má tiež bližšie k vidieckemu a prírodnému spôsobu života ako k ruchu veľkomesta. Krajina má spomedzi všetkých troch pobaltských štátov najviac jazier.

Jedno z nich – jazero Galve – preslávil hrad Trakai. Keďže červený hrad je na ostrove uprostred vodnej plochy, vedie k nemu drevený most. Opevnené sídlo nesie meno po mestečku, neďaleko ktorého sa nachádza.

Medzi piatimi tisíckami obyvateľov žije tristo Karaimov. Ide o potomkov tureckej národnostnej menšiny pochádzajúcich z Krymu. Svoju kultúru a zvyky šíria nielen medzi obyvateľmi, ale aj turistami.

Jedna z rodín si zriadila reštauráciu, v ktorej sa nesedí na stoličkách, ale na pohovke či koberci a jedlo prestierajú na nízkych stolíkoch alebo na zemi. Gastronómia je plná jahňacieho a hovädzieho mäsa.

„Pri špeciálnych príležitostiach alebo rodinných oslavách Karaimovia varia doma kybyn, čiže pirohy plnené mäsom. Ďalším typickým jedlom je čanach. Je to silný vývar servírovaný v hlinenom krčahu navrchu so zapečeným chlebom,“ vraví čašníčka, ktorá patrí tiež k tureckej menšine.

Reštaurácia síce nesídli v budove typickej pre toto národnostné spoločenstvo, ale v meste je ich niekoľko. Architektúru typickú pre Karaimov poznať podľa toho, že domy sú drevené, farebné a majú tri okná. Prvé má slúžiť Bohu, cez prostredné sa pozerá majiteľ a posledné je pre veľkoknieža Vytautasa. Šľachtic dal postaviť aj mestský hrad.

Hangáre bez lietadiel, ale s farmármi

Najčastejším tekutým suvenírom z Litvy je bylinkový likér. Pred kúpou ho možno ochutnať priamo vo výrobni v Kaunase, súčasťou ktorej je aj Múzeum Stumbras. Najznámejší producent alkoholu v Pobaltí namáča zmes dvadsiatich byliniek a korenín do alkoholu od roku 1800.

Najpopulárnejší nápoj zo susedného Lotyšska je však podstatne zdravší. Brezovú šťavu nemožno ochutnať priamo v podniku, kde ju vyrábajú, ale na najväčšom krytom trhovisku v Európe. Kým v hangároch zvyčajne parkujú lietadlá, v Rige sa schádzajú farmári z celej krajiny, aby predali svoju úrodu.

„Brezová šťava je národným bohatstvom. Pijú ju najmä ženy, kupujú si ju ako očistu. Pri pravidelnom pití sa podstatne pomalšie prejavuje starnutie, okrem toho zbavuje organizmus toxínov. Získavame ju od marca do apríla, kým sa na strome neobjavia prvé lístky. Do kmeňa navŕtame diery, z ktorých tekutina vyteká. Z jedného stromu získame maximálne dva litre,“ vysvetľuje trhovníčka.

Tallinn má jeden z najväčších a najrušnejších prístavov v baltickom regióne. 10 fotografií v galérii Tallinn má jeden z najväčších a najrušnejších prístavov v baltickom regióne. Zdroj: Lucia Lukušová

Kto chce pre svoje telo urobiť niečo viac, nech sa z trhu vydá do Chrámu svätého Petra. Na vrchol kostolnej veže vedú desiatky schodov a kto ich zvládne, môže sa pozrieť na mesto z úctyhodnej výšky. Svätostánok je zároveň favoritom historických skvostov mesta.

Tí, ktorí si chcú na svoju stranu pritiahnuť viac šťastia, idú ďalej k plastike štyroch zvieracích hláv – osla, psa, mačky a kohúta. Už na prvý pohľad je zrejmé, že ich nosov sa denne dotýka množstvo okoloidúcich. Stačí vraj jeden dotyk a nahlas vyslovené želanie sa skôr či neskôr splní.


Pobaltský štát

Pobaltské štáty, najmä v časoch Sovietskeho zväzu nazývané aj pobaltské republiky, sú súhrnným označením pre tri krajiny v severovýchodnej Európe na východnom pobreží Baltského mora. Estónsko, Lotyšsko a Litva majú okrem polohy spoločné najmä dejiny previazané mnohými kultúrnymi a ekonomickými zväzkami. Odzrkadľuje sa to aj na ich zástavách – každá má tri vodorovné pruhy. Výraznejšiu odlišnosť možno badať najmä v jazykoch. Kým estónčina patrí medzi ugrofínske jazyky, lotyštinu a litovčinu radíme do jazykov baltských.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×