Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zuzana Kronerová: Na otca aj mamu myslievam často, sú mojou súčasťou

23.04.2018 (16/2018) O aktuálnej držiteľke Českého leva a slovenského Slnka v sieti Zuzane Kronerovej (65) platí, že dozrieva ako víno. Jej herectvo je autentické a ak sa objaví v nejakom filme, je záruka, že to bude skvelý kus.
Zuzana Kronerová: Na otca aj mamu myslievam často, sú mojou súčasťou
6 fotografií v galérii
„Na otca i mamu myslievam často. Sú mojou súčasťou.“
Autor fotografie: Herminapress

Ona totiž svoje postavy nehrá. Ona sa nimi stane. Neverila, že dokáže kvôli role vliezť do ľadovej vody a nakoniec je z nej nadšená propagátorka otužovania. Je svoja v každej sekunde života.

Preto je vcelku úsmevné, keď médiá nedávno riešili herečkin sex s Pavlom Novým v Babe z ľadu. Túto scénu RTVS vystrihla, aby vraj nepobúrila. Režisér Bohdan Sláma sa nechal počuť, že zmrzačili film. Herečka bola stručná: „Neriešim to.“

Keď preberá ocenenie za herecký výkon, nemá problém vyjadriť sa k aktuálnej spoločenskej situácii. Lebo čo na srdci, to na jazyku. Lebo je taká. Otvorená a pravdivá. Ako v tomto rozhovore.

Čo vás čaká v najbližšom čase?

V legendárnom pražskom divadle Studio Ypsilon budem mať čoskoro premiéru čiernej komédie Josepha Kesselringa Jezinky a bezinky v réžii Jana Schmida. Hráme tam s protagonistkou Ypsilonky Janou Synkovou rozkošné staré dámy, ktoré v newyorskej štvrti Brooklyn z charitatívnych dôvodov vraždia svojich podnájomníkov. Divadelnú sezónu zakončím v bratislavskom divadle GUnaGU dramatizáciou románu Viliama Klimáčka Horúce leto 68.

Diváci vás videli aj na novom festivale Divadlo CS v bratislavskom Ateliéri Babylon. Hrali ste v českej produkcii. Prezraďte niečo o nej.

Hrali sme českú komédiu Luboša Baláka Manželstvo v kocke, premiéru sme mali pred rokom v brnianskom Divadle Bolka Polívku. Luboš Balák má združenie Komediograf, napísal a zrežíroval už niekoľko skvelých komédií a táto je najnovšia. Hrám s výborným Oldřichom Navrátilom, s ktorým skúšam aj v Ypsilonke.

Je to inteligentne napísaná komédia o dvojici manželov, ktorí sa divákom predstavia v siedmich úsekoch života. Od dvadsaťročných až po stodvadsaťročných. Máme na toto predstavenie veľmi priaznivé ohlasy. No a na festival Divadlo CS som sa tešila, lebo bolo peknou oslavou stého výročia nášho spoločného štátu – Československej republiky.

Film Bába z ledu žne úspechy u divákov i na festivaloch. Na snímke s Pavlom Novým. 6 fotografií v galérii Film Bába z ledu žne úspechy u divákov i na festivaloch. Na snímke s Pavlom Novým. Zdroj: Herminapress

Odkedy vás „objavil“ český režisér Bohdan Sláma, hrávate v českých filmoch, k nim sa pridalo aj účinkovanie v českých divadelných inscenáciách. Takže ste v najlepšom zmysle slova československá herečka! Užívate si to?  

Tak by som to nenazvala... Dokonca musím povedať, že cestovanie medzi Prahou a Bratislavou je náročné. Keďže mám predstavenia aj v mojom materskom divadle Astorka, často absolvujem tzv. kyvadlovú dopravu niekoľkokrát do týždňa.

Z divadelných aj filmových ponúk si však starostlivo vyberám. Poviem áno len vtedy, keď sa mi divadelná hra alebo filmový scenár naozaj zapáči. No a v tejto sezóne tých zaujímavých ponúk bolo akosi viac. Už sa teším na prázdniny!

Za svoje výkony v českých filmoch ste si vyslúžili už šesť nominácií na Českého leva, z ktorých sa dve premenili na cenu, jednu nedávno za film Baba z ľadu. Sú pre vás ceny dôležité?

Nikdy žiadnu cenu dopredu neočakávam, možno z poverčivosti. Alebo aj preto, že pre mňa je dôležitejšie, či, povedzme, nakrútiť ten-ktorý film, alebo naskúšať divadelnú inscenáciu malo zmysel. Samozrejme, ceny potešia, sú to také pohladenia duše...

Nemám ich zasa až toľko. Hoci pravda je, že Baba z ľadu režiséra Bohdana Slámu mi priniesla cien celú spŕšku. Dve pre najlepšiu herečku na dvoch medzinárodných festivaloch v Rusku a okrem Českého leva a Ceny českých filmových kritikov najnovšie aj cenu Slovenskej filmovej a televíznej akadémie Slnko v sieti.

A ešte som dostala veľmi milú cenu českých kinárov, je to nádherné sklené ženské torzo vytvorené českou sklárňou Ajeto z mesta Nový Bor.

V českých filmoch vás nedabujú, po česky hovoríte veľmi dobre. Mali ste nejakého učiteľa?

S češtinou som vyrastala, lebo mojou najobľúbenejšou detskou knihou bola O Květušce a její zahrádce básnika Františka Hrubína s prekrásnymi ilustráciami Jiřího Trnku. A keďže mojou vlasťou bolo väčšinu môjho života Československo, nikdy som sa češtinu nemusela učiť. Dokonca si niekedy neviem spomenúť, či som knihu nejakého svetového autora čítala v slovenskom, alebo českom preklade.

No keď ma vynikajúci český režisér Jan Antonín Pitínský v roku 2000 obsadil do inscenácie Markéta Lazarová podľa románu Vladislava Vančuru v pražskom Národnom divadle, veľmi mi s českou výslovnosťou pomohla významná fonetička, pani profesorka Zdena Palková, ktorú rešpektujú všetci českí divadelní herci. Na premiére Markéty bola podľa mňa moja čeština najlepšia.

Keď sa vaše meno zjaví v obsadení, je záruka, že to bude dobrý film. Ste spätne spokojná so všetkým, na čom ste pracovali, alebo je niečo, o čom si hovoríte, že to bolo chybné rozhodnutie?

V divadle môže herec svojím výkonom úspech predstavenia výrazne ovplyvniť, dokonca môže svoju postavu dopracúvať až do derniéry. V tom je výhoda a čaro divadla. Vo filme však musí záber nakrútiť takzvane na prvú dobrú. Lenže ani to ešte nemusí byť zárukou úspechu.

Keď sa režisér v strižni rozhodne niektorú scénu z filmu vyhodiť, herec si nepomôže. Jeho skvelý výkon už nikto neuvidí. Našťastie, takýto zásah ma postihol iba raz – z mojej výraznej strednej postavy zostala iba epizódka. Nech sa my herci akokoľvek snažíme, konečné vyznenie filmu majú v rukách strihač a režisér.

Spočiatku vás diváci vnímali iba ako komičku, lenže vy ste ukázali, že ste skvelá charakterová herečka. Čo predchádza práci pred kamerou či na javisku, ako svoju postavu pripravujete?

Najprv si prečítam scenár a ak je zaujímavý, rozhodnem sa, že idem do toho. No a potom nastáva, ako to ja nazývam, lúštenie krížovky, respektíve tajničky: aký je cieľ mojej postavy, jej motivácia, vzťahy k ostatným postavám a podobne. Je to vzrušujúce a napínavé a okrem životných skúseností musí mať herec aj predstavivosť a fantáziu. A, samozrejme, dobrú pamäť. No tú si v našej profesii neustále trénujeme.

Slávny otec Jozef Kroner s malou Zuzkou. Už vtedy sa dalo tušiť, že z nej vyrastie herečka. 6 fotografií v galérii Slávny otec Jozef Kroner s malou Zuzkou. Už vtedy sa dalo tušiť, že z nej vyrastie herečka. Zdroj: Archív Z. K.

Niektorí herci sú v rámci prípravy dôslední, že napríklad zájdu do blázinca, ak majú hrať duševne chorého, priberú alebo schudnú kvôli postave. Urobili ste niečo podobné?

Mojou najväčšou výzvou doposiaľ bola práve Slámova Baba z ľadu, keď som od septembra do januára musela natrénovať plávanie v ľadovej vode. To bol najväčší extrém. Prekvapivo to vnieslo do môjho života novú kvalitu. Do zimného plávania som sa totiž zaľúbila. A tak už tretí rok v tomto zaujímavom športe pokračujem a veľmi ma to baví. Sama som z toho prekvapená. Prinieslo mi to nový rozmer do života. A, samozrejme, aj zdravotné benefity.

Vo filme Červený kapitán vás prešiel vlak. Mávate pri filmovačke z niečoho strach?

Nie, možno by som mala iba v tom prípade, keby som musela filmovať vo veľkých výškach. V detstve som totiž mala úraz po páde z veľkej výšky a odvtedy sa výšok bojím. Pri nakrúcaní nebezpečnej scény v Červenom kapitánovi mi nebolo všetko jedno, to priznávam. I keď bolo na pľaci všetko perfektne pripravené a zabezpečené.

Vlak, ktorý sa na mňa rútil, bol totiž skutočný a do železničnej výhybky bol môj kostým naozaj pevne zakliesnený. Nebol to vôbec príjemný pocit. Ostávalo mi len dúfať, že rušňovodič zastaví včas a v bezpečnej vzdialenosti.

Umelecké gény máte po oboch rodičoch a teraz máte isto široké príbuzenstvo, sesternice, bratrancov, ich deti... Stretávate sa niekedy všetci spolu? Na to asi treba veľkú sálu!

To máte pravdu, naše kronerovské „zlety“ si vyžadovali väčšie sály. Žiaľ, generácia našich rodičov, strýkov a tiet nás už opustila... No aj tak nás je ešte dosť, chvalabohu. Naposledy nás bolo okolo tridsať, keď sme oslavovali osemdesiatku mojej sesternice z otcovej strany. Som rada, že mám takú veľkú rodinu. Nečudo, otec bol z dvanástich súrodencov, mama zo šiestich.

Už je to dvadsať rokov, čo váš slávny otec navždy odišiel. Myslievate na neho pri práci – čo by povedal, či by sa mu váš výkon páčil, čo by vám poradil?

Na otca aj mamu myslievam často, ani si to vlastne neuvedomujem. Sú mojou súčasťou. Obaja mi už počas svojho života porozprávali o herectve i o živote veľa. Dá sa povedať, že pokračujeme v rozhovore. Dúfam, že teraz, keď som staršia a skúsenejšia, by ma kritizovali menej ako v mojich začiatkoch.

Kto bol pri vašich hereckých začiatkoch väčší kritik – otec alebo mama?

Obaja, veľmi dobre sa dopĺňali. Čo neskritizoval jeden, skritizoval druhý. Po mojej prvej premiére sa do mňa pustil otec. Urazila som sa a na premiéry som rodičov prestala pozývať. Dnes som im, samozrejme, vďačná, bola to veľmi dobrá príprava do života.

Môžem byť trochu osobná? Pri študovaní postavy Tovjeho z muzikálu Fidlikant na streche strávil dosť veľa času s mojím svokrom dirigentom Zdeňkom Macháčkom u nich doma. Svokra spomínala, ako mu chutila fazuľová polievka, ako si so svokrom radi dali za pohárik niečoho tuhého a na milé rozhovory. Tovje bola preňho netypická postava, no vošla do dejín nášho divadla. Spomínate si na tie časy?

Áno, musím sa pochváliť, že som bola otcovou prvou korepetítorkou. Predstavenie Fidlikant na streche bolo geniálne, najmä vďaka vynikajúcemu tvorivému inscenačnému tímu: režisérovi Bedřichovi Kramosilovi, choreografovi Borisovi Slovákovi, no a, samozrejme, dirigentovi Zdeňkovi Macháčkovi, klobúk dolu pred nimi.

Títo páni pracovali so súborom spevohry Novej scény tak úžasne, že okrem Kronerovho Tovjeho bola v inscenácii väčšina výkonov vysoko nadštandardná. Bolo to nezabudnuteľné predstavenie. Na pána Macháčka mám aj vlastnú autentickú spomienku, spolupracovala som s ním ako spievajúca herečka, bolo to ľudsky veľmi milé a profesionálne perfektné.

V manželstve je dôležitá trpezlivosť a humor, radí herečka. Na snímke s manželom. 6 fotografií v galérii V manželstve je dôležitá trpezlivosť a humor, radí herečka. Na snímke s manželom. Zdroj: Herminapress

Dodnes opatrujeme doma po svokrovi vlastnoručne kreslenú „PF-ku“ a zopár písomností od vášho otca. Čo z materiálnych vecí, čo vám zostali po rodičoch, je pre vás najvzácnejšie?

Otcove knižky poviedok, v jednej aj s jeho vlastnými ilustráciami, a mamine denníky. To je však skôr duševné než materiálne vlastníctvo. No a ešte otcovo rybárske náčinie a mamin porcelán a zelený zošit s receptami napísaný jej úhľadným rukopisom.

V rozhovoroch sa vás často pýtali, ako sa vám žije s vedcom matematikom. Vždy ste odpovedali, že je veľmi vtipný a vy ste doma skôr žienka domáca. Tak si vás ja veru predstaviť neviem...

Musíte si svoju predstavivosť trénovať :).

Rodinu ste si založili, keď ste mali 32 rokov a vraj ste to považovali za mladícku nerozvážnosť. Vaše manželstvo trvá už vyše tridsať rokov a neplní stránky bulváru. Už máte právo radiť, ako žiť šťastne v páre. Tak poraďte!

Nechcem ani sa necítim povolaná udeľovať rady. No po vyše tridsaťročnej skúsenosti si to predsa len dovolím: majte veľkú trpezlivosť, ale hlavne obrovský zmysel pre humor! Bez týchto dvoch vlastností žiadne manželstvo ani vzťah nevydržia.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×