Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nebezpeční Srbi na Slovensku? Kdeže, vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia zabezpečiť rodinu, tvrdí odborník

16.04.2018 (15/2018) Srbi s nádejou prichádzajú na Slovensko, pracujú dobrovoľne 12 aj 16 hodín denne, aby mohli domov poslať čo najviac peňazí.
Nebezpeční Srbi na Slovensku? Kdeže, vzdelaní ľudia, ktorí sa snažia zabezpečiť rodinu, tvrdí odborník
2 fotografie v galérii
Amazon neposkytuje informácieo národnosti svojich zamestnancov.
Autor fotografie: Amazon

Zo Srbska k nám prichádzajú zdravotné sestry, kaderníčky, učitelia, špecialisti v informačných technológiách, ale aj narkomani a ľudia, ktorí práve v Srbsku vyšli z väzenia. Rozpráva nám o tom Marian Dubovski, ktorý sa na Slovensku živí ako tlmočník.

Jeho znalosť srbčiny, chorvátčiny, slovinského a macedónskeho jazyka využívajú naše súdy, polícia, ale hlavne personálne agentúry. Tento Slovák s dušou Srba sa narodil vo Vojvodine, žil tam do svojich dvadsiatich rokov, potom sa usadil na Slovensku.

„Mama je z Trnavy, otec Slovák z Vojvodiny,“ opisuje svoj pôvod 40-ročný Marian. Ako vyplýva z jeho rozprávania, prácu si u nás hľadajú záujemcovia rôzneho veku z celého Srbska, sú medzi nimi aj šesťdesiatnici a čo človek, to príbeh.

„Na Slovensku je aj ítečkár, ktorému v Srbsku skrachovala firma. Začínal s jednoduchými prácami, vo fabrike si všimli, že je veľmi schopný, perfektne hovorí po anglicky, už postúpil.

Práve včera som sa rozprával s mladou ženou, ktorá skončila štúdium pedagogiky pre deti so špeciálnymi potrebami, doma však nemôže nájsť prácu, tak je u vás vo fabrike. Nielen v logistických centrách príjmu každého, Srbky už pracujú aj v obchodných reťazcoch, vybaľujú tovar.“

Srbsko sa aktuálne borí s ekonomickými problémami, Marian hovorí, že ľudia tam zarábajú priemerne 250 eur, ceny sú však navlas rovnaké ako u nás. Vládnu tam priepastné regionálne rozdiely, prekvitá čierna práca a hlavne na juhu sú bez zamestnania aj celé rodiny.

Srbi s nádejou prichádzajú k nám, pracujú dobrovoľne 12 aj 16 hodín denne, aby mohli domov poslať čo najviac peňazí.

„Mnohí si nechajú peniaze len na stravu, pretože doma sú nezaopatrené deti, ktoré ešte študujú.“ Nájdu sa aj takí, ktorí náročné pracovné tempo vydržia dva dni a končia.

Marian Dubovski na snímke vpravo so srbským veľvyslancom. 2 fotografie v galérii Marian Dubovski na snímke vpravo so srbským veľvyslancom. Zdroj: Archív M. D.

Keď sa ho pýtam na averziu Slovákov, Marian začudovane krúti hlavou. „Ste priateľskí a mierumilovní. Áno, niekto brojí proti Srbom, no sú to jedinci majúci problémy sami so sebou, tak hľadajú vinníka.“

Opatrne sa vyzvedám, ako je to vlastne s tou ich náturou. Je to klišé alebo právom im patrí prívlastok divoký Balkán? Máme sa my slovenský holubičí národ obávať divokých Srbov, ktorí sa údajne mlátia na ubytovniach, pískajú po ženách, sú hluční a v porovnaní s nami oveľa tvrdšej nátury?

Marian reaguje kývnutím ruky, vraj sú to všetko len mýty. Priznáva však, že Srbi sú temperamentnejší ako my a oveľa viac si ctia tradičné hodnoty, ba dokonca stáročia zakorenené zvyky. My vraj robíme veľké haló, keď demonštruje tisíc ľudí, v Srbsku, keď vyjdú ľudia do ulíc, policajti utekajú, aby si zachránili holé životy.

„V prvom rade, Srbi sú srdeční, stále pestujú medziľudské vzťahy, na rozdiel od vás. Vy ste sa už prispôsobili západnej kultúre, platíte hypotéky, lízingy, ste doma zavretí a sledujete televíziu. Kým som býval vo Vojvodine, stále u nás niekto bol, susedka, príbuzný, kamarát, alebo ja som bol u niekoho. Vy vybavíte človeka medzi dverami a hneď sa ho zbavíte.

Môj kamarát zo Slovenska bol na cestách po Európe, v Srbsku sa mu pokazila motorka. So strachom mi telefonoval, čo má robiť. Zájdi do prvej krčmy, pomôžu ti. Aj tak bolo. Vy sa pýtate – dáte si kávu? V Srbsku automaticky položia šálku pred vás. A je to veľká urážka, ak odmietnete pohostenie.“

No hlavne, ako hovorí Marian, Srbi sú skúšaný národ, aj preto sú veľmi odolní.

„Neviete, čo je to hlad, bombardovanie, vojna. Nezažili ste embargo, my sme pre obchodnú blokáciu v rokoch 1991 až 1995 boli napríklad bez liekov zo zahraničia, zomierali ľudia, ktorí potrebovali chemoterapiu, medzi nimi aj deti. Hyperinfláciu poznáte z učebníc, my sme ju zažili na vlastnej koži. Ráno dostali ľudia výplatu, poobede už peniaze nemali hodnotu.“

S Marianom absolvujem pracovný obed, úplne logicky preto pri platení vyťahujem peňaženku. Jeho reakcia, tak to je pobúrenie, dokonca badám v jeho tvári výraz urazeného človeka.

Dozvedám sa, že v Srbsku je to veľká hanba a urážka, ak žena platí mužovi obed a vôbec nezáleží na tom, že je to pracovné stretnutie. Priamo v praxi teda spoznávam srbské lipnutie na zakorenených zvykoch.


V Seredi pracuje stále viac cudzincov, domáci sa obávajú get

Nikto nemá šancu spočítať, koľko Srbova inej pracovnej sily z Balkánu žije a pracujev Seredi.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×