Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Jo Nesbø: Písal som o hospici pre drogovo závislých, tak som tam niekoľko mesiacov chodil

16.04.2018 (15/2018) Naposledy tu bol pred troma rokmi. Na Slovensko by sa niekedy rád vrátil, zatiaľ namiesto seba posiela nový román. Svoju verziu legendárnej „shakespearovky“ Macbeth.
Jo Nesbø: Písal som o hospici pre drogovo závislých, tak som tam niekoľko mesiacov chodil
6 fotografií v galérii
Jo Nesbø
Autor fotografie: Paal Audestad

V severských krajinách vyšiel román skôr a recenzie naň sú fantastické.

„Svetová klasika plus Nesbø vo svojej najlepšej forme... Nesbø už zase napísal čertovsky dobrú knižku, kúzelnú detektívku,“ chválili Nóri.

„Geniálna interpretácia Macbetha... Otrasný aj úchvatný príbeh, až desivo chladnokrvne poskladaný a vynikajúco spracovaný,“ priadli si dánske médiá, ktoré pokračujú: „elegantná ,prerábka‘ a interpretácia slávnej historickej drámy. Neľútostne napínavé... Táto kniha je mimoriadnou a úchvatnou výpravou do najtemnejších vrstiev ľudskej psychiky.“

Keď sme mu, Život a Aktuality.sk, tesne pred Veľkou nocou volali, sedel v pohodlí svojho domova a na dvadsať minút bol v jedinom rozhovore pre celé Slovensko iba náš. Ako vždy pokojný a jemne introvertný „pohoďák“.

Gratulujeme vám k novej knihe, o ktorej si povieme o chvíľu, a k narodeninám, ktoré oslávite o dva dni. Ako ich zvyknete tráviť?

Ďakujem. Narodeniny veľmi neoslavujem. Dcéra ma vezme na obed a to je všetko. Mne to však stačí.

Hovoríme spolu pomerne skoro ráno. Čo zvyknete robiť v tomto čase, keď práve nedávate rozhovory zvedavým médiám?

Blížia sa veľkonočné sviatky. U nás to teda znamená, že ľudia odchádzajú do hôr. Napríklad rozhovory dávam novinárom väčšinou práve takto ráno. Potom idem do svojej obľúbenej kaviarne, vytasím laptop a pracujem. Niečo jednoducho napíšem. Neskôr sa už do tých hôr odoberiem aj ja.

Teraz je tu zima, čiže zatiaľ budem loziť iba po lezeckej stene v interiéri. Večer sa opäť vraciam k práci, alebo sa vydám na večeru s priateľmi.

Počas autogramiády v Bratislave pred troma rokmi. 6 fotografií v galérii Počas autogramiády v Bratislave pred troma rokmi. Zdroj: Peter Brenkus

Čo z procesu tvorby – od nápadu cez vydanie po promoaktivity – máte najradšej a čo by ste vynechali?

Jednoznačne uprednostňujem písanie. Nie som klasický introvertný autor zavretý kdesi v kúte sám pre seba. Hrám predsa v kapele, takže sa považujem až za exhibicionistu.

Po rokoch si človek uvedomuje, že to písanie je vlastne také vlastné rozprávanie, rozprávanie príbehu. To je hlavný cieľ. Ostatné procesy publikovania knihy sú v podstate už len o predaji. Je to tá časť, ktorú možno považovať za prácu. Veď písať môžete aj zadarmo. Keď už to však robíte takto vo veľkom, radi za to dostanete zaplatené (smiech).

Z toho, čo o vás vieme a počujeme, pripomínate človeka, ktorý sa nedrží schémy, zaryto nebazíruje na pravidlách... Máte pri písaní rituály alebo postupy, ktoré jednoducho musia byť?

V podstate nie. Samozrejme, že káva je dôležitá. Snažím sa písať najmä ráno. Človek sa zobudí s čistou mysľou, no doznievajú v ňom sny z predošlej noci. Preto si treba sadnúť a písať pokojne aj zo tri hodiny. Sú to pre mňa také zlaté hodiny dňa. Vaša myseľ je opitá snami. Čiže na jednej strane čistá a zresetovaná, ale aj zahmlená snívaním, obrazmi.

Vaše knihy ľudia netrpezlivo očakávajú v kníhkupectvách. Ako by ste Macbetha predstavili komusi, kto od vás nikdy nečítal ani stranu?

Je to vynikajúci príbeh. Aby bolo jasné, ja som ho nenapísal. Samozrejme, mám na mysli ten hlavný motív, jeho autorom je William Shakespeare. Urobil pre mňa taký náčrt. Zvyčajne ho robievam ja.

Dej som zasadil do 70. rokov, do mesta plného korupcie, nezamestnanosti, smogu a „studenej vojny“. V uliciach sú drogy, dominujú im kartely, mafia a skorumpovaní politici. Šéf polície sa snaží urobiť v meste poriadok. Jeho kľúčovým spolupracovníkom je Macbeth. Viem, že to neznie práve romanticky... (smiech).

Nie, no dychtivo sme čakali, ako to bude pokračovať. V škandinávskych krajinách je kriminalita nízka. Znamená to, že si tie hrôzy musíte vymýšľať?

Nevidím v tom priame súvislosti. Na konci dňa ste to vy, vaša predstavivosť a príbeh. Aj tú najzvrátenejšiu kriminálku viete situovať do Acapulca, Osla, ale aj do Prahy.

To je pravda, najdesivejšie sú však práve severské kriminálky. Keď ste písali Šváby, šli ste na dva mesiace do thajského Bangkoku...

Bolo to také, že som išiel s kamarátom kamaráta. Poznal Bangkok veľmi dobre. Stretol som sa tam s viacerými emigrantmi. Sprevádzali ma mestom, o ktorom viem, že je plné zločincov na úteku, sexuálnych služieb vrátane detskej prostitúcie. Bol som však skôr ako pozorovateľ.

Lezenie je jeho veľký koníček, čo dokazuje aj vypracované telo.  Tieto zábery sú z Nízkych Tatier. 6 fotografií v galérii Lezenie je jeho veľký koníček, čo dokazuje aj vypracované telo. Tieto zábery sú z Nízkych Tatier. Zdroj: TV Joj

Takže strach ste nemali?

Nie, ale bolo to exotické a trochu depresívne. Navyše, pre knihu to bol nutný základ.

Používate metódy terénnej práce pravidelne?

Považujem to za základ, nie však pri každej knihe. Nie každý príbeh si to žiada, no je pravda, že musím zažiť aspoň časť toho, čo moje postavy. Písal som o hospici pre drogovo závislých, takže som tam niekoľko mesiacov chodil. Nie vždy sa to však dá. Ani mňa nepustia všade. Preto sa vtedy vyberiem cestou fikcie.

Témy však v každom prípade konzultujete? Napríklad s políciou?

Áno.

V mnohých životopisoch sa dočítame, že ste boli novinárom...

Tak by som sa veru nenazýval. Bol som na voľnej nohe. Robil som skôr rozhovory, dosť často portréty, občas niečo o cestovaní.

Máte vyštudovanú ekonómiu. Prečo ste nenačreli do tejto sféry?

Chcel som písať. Hudbu aj literatúru. Zaplatil som študentskú pôžičku, splatil som byt, chcel som zostať na voľnej nohe. Asi som lenivý (smiech). Neviem si predstaviť, že by som celý deň pobehoval kdesi po burze, mal šéfa a tak. Veril som si, že vyžijem z tohto.

Svet financií vás vôbec nezaujíma?

Vôbec.

Vo svete vás preslávil detektív Harry Hole. Po sérii kníh ste spravili odbočku s Rogerom Brownom, potom nasledovali publikácie pre deti. Ako sa človek dostane od krimi k príbehom pre tých najmenších?

Dôležité je byť rozprávačom. Nie som vysadený na jeden žáner. Píšem pre svoju kapelu, písal som poviedky, krátke príbehy. Chápem, že čitatelia poznajú skôr jedinú líniu mojej tvorby. Paradoxom je, že ja som detektívky veľmi nečítal, maximálne nejakého Jima Thompsona, sériu Sin City a podobne. Skôr ma zaujíma literatúra všeobecne.

Pýtame sa skôr pre tú pauzu, ktorá vznikla. Najprv Harry Hole, potom prestávka a vlani bol späť. Nebodaj vám chýbal?

Motív je jednoduchší, ako by ste si mysleli. Písanie je o nápadoch. Občas je to Harry, občas je niečo iné. Nikdy som neplánoval opustiť ho, no trvalo to dlhšie.

S vaším životom je však spätý. Pomenovali ste po ňom aj svoju nadáciu. Čím sa zaoberá?

Venujeme sa čítaniu pre deti a darí sa nám výborne. Máme teraz v rezerve asi 5 alebo 6 miliónov eur. Preto podporujeme ďalšie charitatívne organizácie. Najmä tie, ktoré pracujú na zvyšovaní gramotnosti v rozvojových krajinách.

Kritici vás prirovnávajú k Stiegovi Larssonovi, autorovi trilógie Milénium. Neprekáža vám to? Poznáte sa vôbec?

Nikdy sme sa nestretli. Na začiatku som vnímal „nálepkovanie“ typu – ďalší Stieg Larsson. Neprekážalo mi to. Teraz by možno tvrdili opak. Každého asi budú s niekým porovnávať.

V budúcnosti možno nových autorov s velikánmi ako Jo Nesbø.

To je pravda. Stále by to mohlo byť horšie. Mohli ma prirovnať napríklad k Danovi Brownovi (smiech).

Ako autorovi sa mu darí, aj na jeho novinku Macbeth vychádzajú iba „zdrvujúco“ kladné kritiky. 6 fotografií v galérii Ako autorovi sa mu darí, aj na jeho novinku Macbeth vychádzajú iba „zdrvujúco“ kladné kritiky. Zdroj: Peter Brenkus

Ktorí autori inšpirovali vás? Čo ste čítali?

Otec vyrástol v USA, čiže odtiaľ prichádzali prvé podnety ako Mark Twain, neskôr sa objavil Ernest Hemingway, ďalej Jim Thompson, celkom ma oslovili beatnici, no na nich som bol vtedy primladý.

V 80. rokoch mal už pre mňa napríklad Kerouac väčší zmysel. Bol som veľkým fanúšikom Charlesa Bukowskeho, to sa nezmenilo. Opäť sa vraciam ku klasike. Čítal som napríklad aj Tolstého. Boli to vynikajúci autori.

Ako si spomínate na svoju návštevu Slovenska v máji 2015?

Bolo to nádherné, mám na to pekné spomienky. Akurát to malo neskôr veľmi zlé dozvuky. Chalan, s ktorým som liezol, nešťastne zahynul pri záchrannej akcii v horách asi tri týždne po mojom návrate domov. Komunikoval som s jeho rodinou a priateľmi. Nebolo to však iba o Tatrách. Na krajinu mám veľmi pekné spomienky. Dúfam, že sa k vám čoskoro vrátim.


Jo Nesbø (29. marec 1960) sa narodil v Osle a vyrastal v Molde. Predpoklady na to, aby sa z neho stal spisovateľ, mal doma. Obaja jeho rodičia boli vášniví čitatelia – mama pracovala ako knihovníčka a otec každé popoludnie čítal. Napriek tomu chvíľu trvalo, kým sa ním stal. O kariéru futbalistu ho v najvyššej nórskej lige pripravilo natrhnuté väzivo kolena. Tri roky prežil v armáde, zmaturoval a následne vyštudoval ekonómiu. Pracoval ako úspešný burzový maklér, až v roku 1996 vyhorel, vzal si polročné voľno a v Austrálii napísal svoj prvý krimi román Netopierí muž s detektívom Harrym Holeom. Okrem písania má s bratom Knutom poprockovú kapelu a ich druhý album sa stal v Nórsku najpredávanejším. Vo voľnom čase rád lezie.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×