Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

M. L. King dokázal zorganizovať 300-tisícový pochod afroamerickej menšiny a stíhal aj milenky

15.04.2018 (15/2018) Prezident Lyndon B. Johnson ho považoval za zradcu, šéf FBI ho nazýval úbožiakom. Veľa Američanov verí, že nezahynul rukou osamelého atentátnika, ale v dôsledku sprisahania. V apríli uplynulo 50 rokov od vraždy Martina Luthera Kinga (1929 − 1968).
M. L. King dokázal zorganizovať 300-tisícový pochod afroamerickej menšiny a stíhal aj milenky
5 fotografií v galérii
Dokázal zorganizovať tristotisícový pochod afroamerickej menšiny do Washingtonu...
Autor fotografie: Getty Images

Štvrtého apríla 1968 bolo vonku pomerne chladno. Od rieky Mississippi fúkal studený vietor. Okolo šiestej hodiny popoludní americký kazateľ a bojovník za občianske práva Martin Luther King vyšiel na balkón motela Lorraine v Memphise, aby si zapálil cigaretu.

O chvíľu sa mal spolu s ďalšími spolupracovníkmi vybrať na večeru, na ktorú ich pozval miestny duchovný Billy Kyles. A ďalší deň sa mal zúčastniť pochodu pracovníkov odvážajúcich odpad, ktorí sa rozhodli štrajkovať za vyššie mzdy.

King má dobré jedlo rád a na večeru sa teší. Duchovný Kyles ich pozval na takzvaný soul food, výdatné jedlá pripravované podľa starých receptov ešte z čias otrokárstva. Mali sa podávať rozbif, bravčové kolená i kukuričné placky.

Pred motelom stála kolóna áut. Martin Luther King oblečený naľahko v košeli s kravatou si dáva na seba sako. Potom sa ešte otočí, aby si zo svojej izby číslo 306 zobral so sebou aj plášť.

Výstrel padol zo vzdialenosti ani nie šesťdesiat metrov. Guľka trafila pastora do krku a poškodila chrbticu.

Bol ľahký terč. Nevyužíval ponúkanú ochranu a v jeho okolí nesmel nik nosiť zbraň. Zraneného Kinga bleskovo odviezli do najbližšej Nemocnice svätého Jozefa. Hodinu po prevoze zomrel.

Keď na miesto udalosti prišla polícia, vraha tam už nebolo. Zato našli zbraň Remington s odtlačkami prstov. Podľa výpovedí svedkov podozrivý odišiel na bielom aute Ford Mustang a vyšetrovatelia podľa ich opisu vytvorili nie veľmi kvalitný portrét vraha.

Začalo sa jedno z najväčších vyšetrovaní v histórii Spojených štátov. Stovky agentov skúmali každú stopu, ktorá by ich mohla priviesť k zadržaniu atentátnika.

5 fotografií v galérii Zdroj: Getty Images

Vypočutých bolo obrovské množstvo osôb, preverovali sa obchody so zbraňami, robili sa razie v lacných nocľahárňach, kontrolovali sa dokonca aj nevestince a školy tanca.

Vyšetrovanie trvalo viac ako dva mesiace, no skončilo sa úspešne. Atentátnika zadržali krátko predtým, než sa mu podarilo ujsť do vtedy ešte segregovanej Južnej Afriky.


Vytušil svoju vraždu?

Niekoľko desiatok hodín pred smrťou mal Martin Luther King priam prorocký prejav. Povedal v ňom: „Chcel by som žiť dlho, ale nerozmýšľam nad tým. Chcem vyplniť vôľu Boha. Dovolil mi, aby som sa dostal úplne hore. Rozhliadol som sa a zbadal som zem zasľúbenú. Možno tam nedôjdem spolu s vami, ale chcem, aby ste vedeli, že vy tam prídete.“ Vo chvíli, keď to hovoril, bol totiž presvedčený, že tak ako prezidenta Johna Fitzgeralda Kennedyho, aj jeho čoskoro zavraždia.


Pritlačený k múru

Na jar roku 1968 sa mnohí z najbližšieho okolia Martina Luthera Kinga zhodli v tom, že už nie je takým človekom, akým býval. Príliš veľa jedol, fajčil i pil. A užíval si jeden románik za druhým, čo mu s veľkým potešením vyčítali jeho nepriatelia.

Navyše bol unavený a vyhorený. Hoci bol stále morálnym vodcom Ameriky, nositeľom Nobelovej ceny za mier, človekom, ktorý dokázal zorganizovať tristotisícový pochod afroamerickej menšiny do Washingtonu za posilnenie jej občianskych práv a za likvidáciu segregácie.

Martin Luther King sa za svoje aktivity dostal dvadsaťkrát do väzenia. Organizácie bielych fanatikov vypísali na jeho hlavu mnohotisícové odmeny. V tom čase už mal za sebou aj svoj najväčší prejav I have a dream, po ktorom ho milovali milióny ľudí.

Stratégia nenásilia, ktorej bol King až obsesívne verný, si vyžadovala trpezlivosť a výsledky mohli prísť až po nejakom čase. Pastor King síce dokázal vystihnúť nálady, ktoré prevládali v Spojených štátoch už desaťročia, no jeho hnutie len veľmi pomaly menilo realitu.

Preto sa v Amerike objavilo ďalšie silné hnutie Black Power, ktoré odmietalo Kinga ako príliš ústupčivého vodcu. Nepokoje sa čoraz viac šírili do oblastí, v ktorých žili predovšetkým Afroameričania, pretože čierna menšina chcela zmeny okamžite.

Na dôvažok v blížiacich sa prezidentských voľbách mal kandidovať George Wallace, bývalý člen Demokratickej strany a vtedy už nezávislý kandidát, mnohonásobný guvernér Alabamy a známy rasista. Viaceré analýzy mu dávali veľkú šancu na víťazstvo.

Situácia bola komplikovaná. Na jednej strane sa očakával konkrétny úspech v boji za práva afroamerickej menšiny, na strane druhej sa rasisti pripravovali na prezidentský úspech.

Keď prišiel King začiatkom apríla 1968 do Memphisu podporiť pochod štrajkujúcich smetiarov, vypukli nepokoje a protesty sa zmenili na rabovanie obchodov. Pravicové médiá vtedy Kingovi vyčítali, že nielen potajomky podnecuje k banditizmu, ale ešte aj uteká, keď jeho stúpenci rozbíjajú výklady a podpaľujú autá.

Úradujúci prezident Spojených štátov Lyndon B. Johnson neznášal Kinga. 5 fotografií v galérii Úradujúci prezident Spojených štátov Lyndon B. Johnson neznášal Kinga. Zdroj: Getty Images

King je hlupák a úbožiak

Úradujúci prezident Spojených štátov Lyndon B. Johnson neznášal Kinga. Považoval ho za zradcu vo veci, za ktorú spolu ešte nedávno bojovali. Bol to on, kto stavil celú svoju prestíž na to, aby presadil zrušenie rasovej segregácie.

Prezident bol tiež autorom programu takzvanej Veľkej spoločnosti, ktorá mala zbaviť krajinu najväčšej chudoby. A King bol podľa prezidenta nevďačník, lebo mu verejne vyčítal vojnu vo Vietname.

Zrejme vedel prečo. Uvedomoval si, že odstraňovanie rasových rozdielov a chudoby si vyžaduje veľké náklady. No peniaze, ktoré boli potrebné na reformy, išli na armádu a strácali sa v juhovýchodnej Ázii.

Počas úradu prezidenta Johnsona pokračovali tiež preteky v zbrojení a obrovské sumy išli na kozmický výskum. Vzťahy medzi prezidentom a pastorom boli preto veľmi napäté.

Prezident kritizoval Kinga až do takej miery, že sa napokon neobjavil ani na jeho pohrebe. Podľa niektorých sa obával výtržností, no bližšie k pravde sú tí, ktorí tvrdia, že Johnson nepricestoval do Atlanty preto, lebo by sa jeho účasť na pohrebe považovala za pokrytectvo.

Ale azda najväčším nepriateľom Kinga bol John Edgar Hoover, šéf FBI. Ten o Martinovi Lutherovi hovoril ako o podvodníkovi a úbožiakovi. Nenávidel ho od chvíle, keď sa pastor stal tvárou boja za občianske práva.

Hoover bol presvedčený, že King je komunista, tajný agent sovietov alebo anarchista, ktorý chce vyvolať v Spojených štátoch čiernu vzburu.

Keď týždenník Time vyhlásil Kinga v roku 1963 za osobnosť roka, Hoover si do svojich poznámok zapísal: „Museli siahnuť hlboko do vreca s odpadkami.“

Pikantné milostné historky

Pod Hooverovým vedením FBI odpočúvala a sledovala aj Martina Luthera Kinga. Nezískala však ani náznak toho, že by bol komunista. Zato sledovanie naplno odhalilo Kingov veľmi neusporiadaný súkromný život.

Agenti FBI podsúvali Kingove pikantné milostné historky tlači, no boli prekvapení, že novinári ich vôbec nevyužívali. Preto sa nakoniec FBI rozhodla, že tieto kompromitujúce materiály pošle priamo Kingovej manželke Corette.

Prezident Johnson chcel pre nekalé praktiky vyhodiť Hoovera z úradu, no krátko predtým, než sa k tomu odhodlal, došlo k atentátu na Kinga.

Vyšetrovanie, ktoré Hoover viedol, mu paradoxne zachránilo kreslo, pretože napokon bolo korunované úspechom. Možno práve preto, že Hoover tak veľmi nenávidel Kinga, zároveň patril aj k ľuďom, ktorým najviac záležalo na tom, aby sa jeho vražda vyšetrila.

Agenti FBI poslali kompromitujúce materiály o jeho milostných dobrodružstvách manželke Corette. 5 fotografií v galérii Agenti FBI poslali kompromitujúce materiály o jeho milostných dobrodružstvách manželke Corette. Zdroj: Getty Images

James Earl Ray – rasista a vrah

Atentát na M. L. Kinga spáchal James Earl Ray, kriminálnik, výtržník a rasista, ktorý sa túžil zapísať do histórie Spojených štátov. Utiekol z väzenia v Jefferson City, kde si mal odsedieť mnohoročný trest.

Na slobode potom Ray poľoval na Kinga a treba povedať, že mal pritom viac šťastia ako rozumu. Na Kinga strieľal z okna kúpeľne neďalekej lacnej ubytovne, ktorá stála priamo oproti motelu, kde sa ubytoval kazateľ.

Utiecť stihol doslova iba niekoľko minút pred príchodom polície. Pri úteku musel zahodiť aj zbraň, ktorú si pred činom kúpil a na ktorej nechal odtlačky svojich prstov.

Z Memphisu utekal bočnými cestami, kým polícia sa sústreďovala predovšetkým na kontroly na diaľniciach, pretože dostala také informácie z neznámeho zdroja.

Americko-kanadské hranice sa mu podarilo šťastne prekročiť, pretože nepreverili dôkladne jeho doklady. V Kanade býval v dvoch hoteloch a keď sa mu podarilo získať falošnú identitu, odletel na výlet najprv do Anglicka a potom do Portugalska.

Čoraz viac unavený samotou a ubitý inými ťažkosťami sa vrátil do Londýna. Pretože nemal peniaze, pokúsil sa vylúpiť banku, no neúspešne. Polícia ho napokon zadržala na letisku v Londýne, keď sa chystal odletieť do Bruselu. Práve vtedy totiž odhalili jeho totožnosť.

Ťažko uveriť, no atentátnikovi sa stala osudnou jeho snaha, aby vyzeral čisto a čo najlepšie. Obliekal sa totiž elegantne, oveľa lepšie ako zodpovedalo jeho statusu.

Býval a stravoval sa v tých najlacnejších zariadeniach, no aj keď nemal peniaze na iné, vždy dával svoje oblečenie do čistiarne.

Tá, do ktorej chodieval najčastejšie, pripínala na vyčistené šatstvo svoju značku. Vďaka prúžku s logom, ktorý našla FBI v jeho izbe v Atlante, kde sa zdržiaval pred atentátom, sa jej podarilo odhaliť stopu.

Vyšetrovatelia išli po nej a zistili, že Ray chodil do školy pre barmanov. Jej majiteľ mal taký zvyk, že sa so svojimi absolventmi na rozlúčku fotografoval. Na skupinovom zábere mal Ray úmyselne zavreté oči, no bola to prvá fotografia, na základe ktorej mohli zistiť, koho vlastne hľadajú.

Raya po zatknutí deportovali do Spojených štátov a od trestu smrti ho zachránila jeho dohoda s prokurátorom, lebo sa k činu priznal.

Hoci sedel vo väzení so zvýšeným dozorom, znovu sa mu podarilo utiecť. Chytili ho po niekoľkých dňoch. Zomrel za mrežami, kde si po celý čas vymýšľal stále nové a nové verzie toho, ako spáchal atentát a kto všetko mu pri tom pomáhal.


Prečo zahynul Martin Luther King

Takmer okamžite po Kingovej vražde sa začali šíriť teórie, že za jeho smrťou nie je čin atentátnika, ale rozsiahle sprisahanie. Objavili sa názory, že vražda Kinga bola objednaná extrémistickými organizáciami amerických rasistov. Na konšpiráciu verili aj najbližší ľudia pastora Kinga. Jeho syn Dexter sa dokonca s otcovým vrahom Jamesom E. Rayom stretol vo väzení a vyšiel z neho presvedčený, že atentátnik je nevinný.

Ray bol dokonalým „mýtomanom“ a chválenkárom. Mnohí si však kládli otázky, ako mohol Ray dvakrát utiecť z väzenia, ako sa mohol ukrývať a zároveň kupovať zbraň. Jeho spolupracovníkom pri atentáte mal byť akýsi tajomný Raoul, ale žiadne vyšetrovanie nepotvrdilo, že niekto taký naozaj existoval.

Podaktorí napriek tomu neveria, že jeden človek bol schopný naplánovať a vykonať atentát, aký sa stal pred päťdesiatimi rokmi v Memphise. Neveria možno aj preto, že neboli objasnené skutočné motívy, pre ktoré mal Ray strieľať. Aj keď vyšetrovanie odhalilo takmer všetko, niekoľko veci zostalo dodnes nevyjasnených.

Atentát na Martina Luthera Kinga spáchal James Earl Ray, kriminálnik, výtržník a rasista, ktorý sa túžil zapísať do histórie Spojených štátov. 5 fotografií v galérii Atentát na Martina Luthera Kinga spáchal James Earl Ray, kriminálnik, výtržník a rasista, ktorý sa túžil zapísať do histórie Spojených štátov. Zdroj: Getty Images

 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×