Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Chátrajúca národná kultúrna pamiatka, slovanské hradiská bez povšimnutia: stačia Piešťanom kúpele?

10.04.2018 (14/2018) Piešťany sú vďaka neohrozeným cyklistom malý slovenský Peking, pred niekoľkými desiatkami rokov a vďaka arabským a židovským kúpeľným hosťom vedľa seba aj malým slovenským Jeruzalemom.
Chátrajúca národná kultúrna pamiatka, slovanské hradiská bez povšimnutia: stačia Piešťanom kúpele?
24 fotografií v galérii
Z kalného ramena tečúceho okolo kúpeľného ostrova ťažia liečivé bahno.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Akoby tu bol Váh riekou Jordán, na ktorej sa stretávajú kultúry. V minulosti boli výraznými hosťami obyvatelia arabských krajín. Časom ich záujem upadal, aby sa po teroristických útokoch opäť zvýšil. Piešťany sú pokojné. Vďaka tomu každoročne pribúdajú hostia z Izraela, židia z Ruska a Ameriky.

Arabi prichádzajú tradične najviac z Bahrajnu, Kuvajtu, Kataru a zo Saudskej Arábie. Ľudia z týchto krajín si najmä v okolí Piešťan kúpili nehnuteľnosti, do ktorých prichádzajú počas sezóny, alebo ich prenajímajú.

Chodia si k nám odpočinúť od horúčav doma. Pomáha im v tom štátna podpora. S pacientom má nárok na kúpeľný pobyt aj jeho sprievod, čo je v ich ponímaní niekoľko ľudí. Niektorí Arabi si za svoj druhý domov zvolili Piešťany.

Bicykle v meste jazdia v lete, v zime a aj v treskúcich mrazoch a snehových závejoch. Piešťanci sú tým povestní. Jazdia aj napriek tomu, že na to nemajú ideálne podmienky. Cyklocesty nevidno takmer žiadne. Na pár metroch vyznačených trás aj tak parkujú autá.

V meste žartujú, že predsa všetky cesty sú pre cyklistov a už by konečne mohli vybudovať nejaké aj pre autá, nech sa im nepletú pod kolesá. Tiež sa hovorí, že ak rodina nemá doma o jeden bicykel viac, ako je počet jej členov, tak je nekompletná. Treba mať predsa nejaký pripravený pre návštevu.

V Piešťanoch dotiahli k dokonalosti označenie – poliklinika. Vybudovali ju za mestom v poli. Odvtedy majú v poli kliniku :).

Niečo tu chýba

Mirka (42) a Peter (52) Orviskí sú rodení Piešťanci. Obe Petrove rodiny sú odtiaľto až po piatu generáciu.

„Na mieste, kde dnes stojí Aupark, stál rodinný podnik mojich predkov Čimovcov. Prarodičia boli mäsiari a majitelia reštaurácie. Tam, kde je dnes hlavný vchod, bol náš pozemok,“ spomína Peter.

Cyklisti sú tu všade. Mesto im patrí. 24 fotografií v galérii Cyklisti sú tu všade. Mesto im patrí. Zdroj: Vladimír Kampf

Po vyvlastnení a následnom splanírovaní sa s pozemkom nič nedialo. Za stavbu, ktorá stála na pozemku, dostali smiešny peniaz, no pozemok už s nimi nikto neriešil.

„Keď ide okolo moja mama, ešte stále ju bolí srdiečko. Má tu spomienky na detstvo a históriu rodiny.“

Druhá polovica Petrovej rodiny pochádza zo Starých Piešťan. To, čo dnes považujeme za centrum Piešťan, boli v minulosti „iba“ kúpele. Do roku 1926 boli Piešťany a kúpeľná osada Teplice čiastočne izolované sídla. Staré Piešťany, ako sa im dodnes hovorí, mali centrum kúsok pred letiskom.

„Stáli tam väčšinou sedliacke domy ľudí, ktorí sa venovali poľnohospodárstvu. Mesto bolo akoby rozdelené na dve časti. Moja rodina zo Starých Piešťan boli obuvníci. Môj otec si už musel zmeniť profesiu. Stal sa elektrotechnikom a väčšinu života odpracoval v atómovej elektrárni v Jaslovských Bohuniciach.“

Peter precestoval kus sveta. Štúdiá prežil v Trnave, za prácou najprv cestoval do Jaslovských Bohuníc, potom chvíľu pôsobil v Piešťanoch ako pedagóg − majster odbornej výchovy −, neskôr učil v Bratislave, pracoval v súkromnej sfére v Piešťanoch.

„Po Nežnej revolúcii som sa vrátil do Jaslovských Bohuníc,“ smeje sa Peter. „Najdlhšie som pracoval ako technologický novinár. Prešiel som kus sveta. Vždy po návrate som mohol porovnávať, ako to vyzerá inde. Už po mojej prvej pracovnej ceste do španielskej Marbelly som si uvedomil, že nám tu stále niečo chýba.

Tu je život iný ako v klasických turistických destináciách. Je to možno aj tým, že slovenský cestovný ruch je niekde úplne inde. My turistu nechávame, nech sa so všetkým trápi sám. Nechávame ho, nech si trebárs hnije na izbe, nech si nájde reštauráciu, keď bude hladný, alebo nech si nájde galériu, keď bude mať chuť na umenie.

Maximálne dostane do ruky povrchného prvoplánového sprievodcu s kopou nezaujímavých údajov. Taliana naozaj nezaujme starý kostol. O oveľa staršie zakopáva doma. Ak chceme uspieť, musíme predávať väčšie veci a zaujímavé príbehy.“

Unikátne priestory starej elektrárne dnes ponúkajú edukatívne a kultúrne podujatia. 24 fotografií v galérii Unikátne priestory starej elektrárne dnes ponúkajú edukatívne a kultúrne podujatia. Zdroj: Vladimír Kampf


Od venuše k Winterovi

V blízkosti horúcich termálnych prameňov žili lovci mamutov. Z ich dielne pochádza aj slávna Moravianska venuša, malá plastika vnadnej bokatej ženy vyrezaná z mamutieho kla.

Prvá písomná zmienka o Piešťanoch je v Zoborskej listine uhorského kráľa Kolomana I. z roku 1113.

Rozmach kúpeľov nastal po roku 1889, keď si kúpele od Erdődyovcov prenajala rodina Winterovcov. Alexander Winter a jeho synovia zmenili kúpele na podnik medzinárodného významu.


Boli a nie sú

Príbehy máme aj v Piešťanoch a okolí, zostávajú však nevyužité.

„Tu sa začína pohorie Považský Inovec. Kým sa človek dostane ku hranici lesa nad Moravanmi, prejde okolo dvoch desiatok archeologických nálezísk. Od jarku, v ktorom našli Moraviansku venušu, až k ďalším zaujímavým miestam. Žiaľ, nič nie je označené a na väčšine týchto lokalít fungujú poľnohospodári. Lovci mamutov, doba kamenná. Môžeš sa dočítať, že tu boli, no nič ťa na tie miesta nenavedie.“

Okolo Piešťan je osem slovanských hradísk. Väčšina z nich sa dá v teréne rozoznať. To je všetko.

„Predávať príbehy by mali v prvom rade ľudia, ktorí tu organizujú cestovný ruch. Veď tu máme kopu kúpeľných hostí. Dáme im najesť, natrieme ich bahnom, uložíme do postele. Turistovi to nemôže stačiť. Ten chce vidieť a zažiť viac. V meste je niekoľko dobrých folklórnych súborov. Vidno ich však len na zopár podujatiach ročne.“

Všade na svete sa folklór využíva v cestovnom ruchu aktívne.

Ani zaujímavé kostolíky z čias Veľkej Moravy neukazujeme, pretože sú väčšinou zatvorené. V Piešťanoch je k dispozícii modernejšia história a industriálne pamiatky. Poštu v Piešťanoch projektoval Emil Belluš, rovnako ako Kolonádový, ľudovo nazývaný Sklený most.

Za zmienku stojí dieselová elektráreň z roku 1906. Vďaka nej sa v Piešťanoch rozsvietili prvé žiarovky. Elektráreň odstavili v roku 1945, no až do 90. rokov slúžila ako transformačná stanica. V súčasnosti je po rekonštrukcii, opäť ožila vzdelávacími a kultúrnymi aktivitami.

Ľudovo nazývaný Sklený most je jednou z najznámejších atrakcií mesta. 24 fotografií v galérii Ľudovo nazývaný Sklený most je jednou z najznámejších atrakcií mesta. Zdroj: Vladimír Kampf

Mirka návštevníkom odporúča Kúpeľný ostrov a príjemnú prechádzku parkami a po Sklenom moste. Žiaľ, aj ten si na prvý pohľad vyžaduje lepšiu starostlivosť.

„Už niekoľkokrát som zvolávala rodinnú radu. Ani Peter, ani naša dcéra Petra nechcú o odchode do Bratislavy ani počuť. Dcéra hovorí, že odtiaľto má všade blízko. Generácia našej osemnásťročnej dcéry však hľadá svoje uplatnenie inde a nerozmýšľa o tom, že by sa tu usadili,“ dodáva Mirka.

Bahno z Váhu

Z dna vážskeho ramena ťažia v Piešťanoch sírne bahno, ktorým v kúpeľoch liečia pohybový aparát pacientov. Hovorí sa, že liečebné účinky piešťanského bahna objavili náhodou rímski vojaci. Kone Rimanov boli po dlhej a namáhavej ceste veľmi unavené, no po oddychu na rozbahnenej lúke pri Váhu rýchlo zregenerovali.

Miestni ľudia od šľachty po roľníkov si v horúcich prameňoch a bahne liečili rôzne neduhy. Prvé ozajstné kúpele otvoril gróf Jozef Erdődy v roku 1822. Slúžili na rehabilitáciu vojakov ranených v napoleonských vojnách.

Piešťany sú asi jediným miestom na Slovensku, kde liečivý peloid dozrieva priamo v rieke Váh na miestach pôvodných výverov termálnej vody. Fungujú doteraz. Bahno raz ročne prečerpávajú do zrecích bazénov rozdelených na dve časti. Bahno v nich dozrieva približne rok.

Nasledovanie lásky

Lucia Halová (38) nie je z Piešťan. Pochádza z Jaroviec pri Bratislave. Priviedla ju sem láska. Bolo to pred trinástimi rokmi.

„Piešťany mi prirástli k srdcu. Je tu pokoj. Veľmi sa mi páči, že tu sa človek dostane kamkoľvek na bicykli. A keď zlyhá bicykel, tak aj pešo. Keď som sa sem sťahovala, príliš som nad tým nerozmýšľala. Teraz si uvedomujem, že tu môžem poslať deti samostatne do školy. Majú to pešo kúsok. Aj na krúžky chodia samy. Ako rodičia nie sme odkázaní na to, že by sme im celý deň robili taxikárov,“ pochvaľuje si.

Lucia je prekladateľka z angličtiny a portugalčiny. Pracuje z domu.

„Keď som sem prišla, poznala som len manžela a jednu kamarátku, s ktorou máme spoločnú portugalčinu. Zapadla som tu do fajn komunity.“

Portugalčina je v Piešťanoch takmer nepoužiteľná. V meste žije len jedna portugalská huslistka, ktorá sem tiež nasledovala svoju životnú lásku.

„Nie je to veľké mesto. Máme tu všetko, čo treba, a aj to čo netreba, ale poteší. O kultúrne podujatia nie je núdza. K tomu trochu prispejeme. Spolu s kamarátkou zorganizujeme tento rok miestnu Noc literatúry.“

Zo zrecích bazénov vozia bahno rovno do liečebných domov. 24 fotografií v galérii Zo zrecích bazénov vozia bahno rovno do liečebných domov. Zdroj: Vladimír Kampf

Aký je rozdiel medzi portugalským mestečkom a Piešťanmi? „Keď som šla pred dvadsiatimi rokmi po prvý raz do Portugalska, skoro všetci sa čudovali, že taký chvost Európy som si vybrala, že tam je špina, nikto tam nič nerobí a že tam nič nie je. Ja som s prekvapením zistila, že to tak nie je. Po uliciach jazdili najmodernejšie autá v čase, keď boli naše mestá plné starých škodoviek.

V najzapadnutejších dedinách mali v krčmách čisté záchody, servítky na stoloch, ku všetkému pohár vody. Pekne, čisto a služby na úrovni. Keď som tam však bola dlhšie a potrebovala som niečo vybaviť na úradoch, objavila som konečne tú horšiu stránku. U nás je administratíva pružnejšia,“ konštatuje.


Slnečná Sĺňava

Meno dostala podľa veľkého počtu slnečných dní v roku. Priehrada je obľúbeným letoviskom. Vtáčí ostrov uprostred je chránený. Vodohospodárom robí starosti zanášanie priehrady a jej nedostačujúca údržba. Pláže okolo nej nevyzerajú príliš vábne a občerstvovacie zariadenia tiež zaspali v čase nevkusných búd.


Tŕne v oku

Vďaka pružnejšej administratíve som sa dostal k primátorovi Piešťan Milošovi Tamajkovi (42). Hlavou mesta je prvé volebné obdobie. Predtým šéfoval úradu práce.

„Dlho sa rozpráva o južnom obchvate. Prvé plány sú niekedy zo 70. rokov 20. storočia. Krajinský most je úzky a v čase jeho rekonštrukcie musia autá používať obchádzkové trasy na diaľnicu buď cez Hlohovec, alebo cez Lúku. Južný obchvat rátal s premostením v oblasti dnešnej Lodenice.

Žiaľ, mesto ani VÚC nemajú finančné možnosti na jeho vybudovanie a výstavba okolo Lodenice to už pravdepodobne ani neumožní. Južný obchvat zostane môj primátorský nesplnený sen,“ hovorí.

V meste je niekoľko historických budov, ktoré chátrajú. Ich rekonštrukcia je v nedohľadne.

„Mestským tŕňom v oku je liečebný dom Slovan. Hotel, ktorý bol jeho predchodcom v rovnakej budove, sa volal Grand Hotel Royal, je národnou kultúrnou pamiatkou.

Rekonštrukcia je už asi nemožná a postaviť ho nanovo ako vernú kópiu je finančne náročné a pre investora ekonomicky nezaujímavé. Hotel Slovan má aj vrt. Majitelia Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany sú ochotní predať ho bez neho.“

Mesto je desaťpercentným akcionárom kúpeľov, zvyšok vlastní spoločnosť Danubius Group. Primátor by si dokázal predstaviť aj lepšiu spoluprácu mesta s kúpeľmi. Najmä v oblasti podpory športu a kultúry.

„Vo svojich štruktúrach urobili veľa racionalizačných opatrení. Spoločných podujatí máme málo, aj keď sú najväčším zamestnávateľom v našom okrese.“

Nešťastný liečebný dom Slovan, ktorý sa už asi rekonštrukcie nedočká. 24 fotografií v galérii Nešťastný liečebný dom Slovan, ktorý sa už asi rekonštrukcie nedočká. Zdroj: Vladimír Kampf

Záujem vybudovať v meste akvapark má spoločnosť z Českej republiky.

„Robili sme sprostredkovateľa medzi liečebnými kúpeľmi a novým záujemcom o výstavbu zážitkových kúpeľov. Žiaľ, ústretovosť zo strany Slovenských liečebných kúpeľov nebola. Museli postupovať bez nich. Ani podpora plaveckého klubu Kúpele Piešťany zo strany majiteľov kúpeľov nie je.“

Mesto zatiaľ aspoň dotuje sumou 50 000 eur ročne jeden bazén v Adeli centre. Sem chodia trénovať plavecké kluby a vodní pólisti. Mesto vníma previazanosť s plaveckým športom.

„Preto sme sa rozhodli pre projekt mestskej plavárne,“ dodáva primátor Tamajka.

Piešťany majú skvelú polohu na to, aby mali na slovenské pomery nízku nezamestnanosť. Okrem kúpeľov ľudí v okolí zamestnávajú spoločnosť ON Semiconductor Slovakia v areáli bývalej Tesly, Chirana Dental, hotely, penzióny.

Prácu ponúka aj atómová elektráreň v Jaslovských Bohuniciach či automobilka v Trnave. Piešťanci to nemajú ďaleko ani do Bratislavy.

Miloš Tamajka vidí podstatu piešťanského lokálpatriotizmu v ich kontakte so zahraničnými kúpeľnými hosťami, ktorí sa stali súčasťou mesta okamžite po založení kúpeľov. Sú k nim tolerantní a zároveň si uvedomujú vlastnú jedinečnosť.

Aj tu sa našli ľudia, ktorým prekážajú cudzinci alebo rakúski vianoční čerti krampusi, proti ktorým sa zdvihla vlna akéhosi protisatanistického odporu. 


Anketa

Alena Černíková (57)

Som z Nového Mesta nad Váhom a do Piešťan len dochádzam. Tu je viac kultúry, park uprostred mesta, nádherné priestory starej elektrárne a kúpele. Treba si dávať pozor na cyklistov, ktorých je tu veľa a nie všetci sú dis- ciplinovaní. Treba jazdiť opatrne.

Erich Kubica (66)

Máme tu zachovalú prírodu, dve vtáčie územia, v meste sú parky, ktoré v lete ožívajú kultúrnymi podujatiami. Nepáči sa mi ľahostajnosť obyvateľov. Napríklad parkovanie je katastrofa. Autá stoja na trávnikoch aj v zákazoch vjazdu. Tiež ma hnevajú plasty vyhodené v krajine.

Dušan Knap (42)

V meste ma drží špecifická malomestská atmosféra. Každý Piešťanec pozná každého Piešťanca. Všetci sa máme radi a súčasne sa ohovárame. Aj keď sa tu na ulici nepozdravíme, tak pri stretnutiach v zahraničí si dáme pivo. Máme tu všetko, rieku na vodné športy, hory na cyklistiku a beh. Rozčuľujú ma roky nekoncepčného rozvoja a ubúdanie zelených plôch. Keď niekto povie, že v Piešťanoch skapal pes, možno len ten jeho, lebo ho nebol vyviesť von.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×