Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kde vyviera naša najdlhšia rieka? Prameň Váhu si privlastňujú viacerí

08.04.2018 (14/2018) Bolo by príjemné mať jasno v tom, kde sa začína rieka Váh. Nájsť miesto, kde vyviera zo zeme jeho najvážnejší počiatok, je zložité. Neexistuje?
Kde vyviera naša najdlhšia rieka? Prameň Váhu si privlastňujú viacerí
9 fotografií v galérii
K Vyšnému Wahlenbergovmu plesu sa dá prísť po turistickej značke.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Váh nemá jasný prameň. Nemá ho ani väčšina svetových veľtokov. Niežeby bola naša najdlhšia rieka nejaký významný svetový veľtok... Je to riečka, ktorá má na viac. Jej energetický, ekologický a hospodársky potenciál sme dokázali využiť len málo a aj to, čo máme, sa nám dnes rozpadá pred očami.

Takmer všetky mohutné rieky vznikajú tak, že sa pozbierajú vody rôznych potokov, prameňov a sezónnych vyvieračiek. Tie tvoria jej základ. Niektoré majú aspoň počiatky svojich zdrojov už napohľad jasné. Voda kdesi vyviera zo zeme.

Pochybná búdka

Podľa geografov vzniká Váh oficiálne až sútokom Čierneho a Bieleho Váhu pri obci Kráľova Lehota na Liptove. Spájajú sa kúsok pod železničným mostom nad našou najfrekventovanejšou železničnou traťou z Bratislavy do Košíc. Kto sa vo vozni sústredí, môže sútok letmo zhliadnuť.

Pešo stačí prejsť od dediny, potom cez železničnú trať a prešliapať dlhou lúkou popri nej až k stromom. Tam je to miesto. Počiatok Váhu nie je nijako označený a vôbec nič nenaznačuje, že práve tu vzniká naša najdlhšia rieka. Žiadna informačná tabuľa.

Situáciu s pravým prameňom komplikuje aj vznik oboch zdrojníc − horských bystrín −, ktoré napájajú rieku. Hľadať miesto, kde zo zeme jednoznačne vyviera Biely Váh alebo Čierny Váh je nemožné, pretože také nie je. Len malá búdka nad jedným z možných počiatkov Čierneho Váhu to zachraňuje.

Aby hľadanie bolo ešte komplikovanejšie, oficiálne začiatky oboch zdrojov rieky sú spochybniteľné. Aj tá búdka.

Pod jasnou líniou železničnej trate preteká vľavo dole Čierny Váh. Kúsok za mostom sa k nemu pod kopcom pripája menej jasný Biely Váh. 9 fotografií v galérii Pod jasnou líniou železničnej trate preteká vľavo dole Čierny Váh. Kúsok za mostom sa k nemu pod kopcom pripája menej jasný Biely Váh. Zdroj: Vladimír Kampf


Aj názov má nejednoznačný

Označenie Váh údajne pochádza od slova vagus, čo znamená blúdivý, túlavý. V minulosti tiež opisovali Váh ako vagabundus – tulák. Váh však môže znamenať aj vlahu. Ten istý slovanský základ by mohli mať rieky Volga, Vologda, Vaga. Názov môže pochádzať aj z germánskeho wág, čo znamená prúd.

Váh môže mať pôvod aj v nárečovom českom váh či chorvátskom vag, čo je žrď alebo sochor. Rieka sa môže volať aj podľa maďarského vág, čo znamená pretínať, rezať – rieka, ktorá pretína údolia. Niektoré dohady smerujú až do staroindických slov. Vak ako bohyňa reči. Prečo práve takto nazvali rieku? Ľudia si často zvolili slová a mená, význam ktorých po krátkom čase zabudli. Veľa riek má nejasný názov. Napríklad Dunaj či Hornád.


Rovnejší či vodnatejší?

Spor o pravý prameň Váhu obyvatelia od oboch potokov vnímajú veľmi citlivo. Ten svoj si nikto nechce dať a najdlhšiu slovenskú rieku považujú za prirodzené pokračovanie ich potoka

. Geografi majú jasno v tom, že na miestach, kde sa jedna riečka vlieva do druhej, by sa mala vlievať tá menej vodnatá do vodnatejšej, či tá rovnejšia do tej, ktorá priteká zboku, alebo aj dlhšia do kratšej.

V súboji dlhšia do kratšej takto vyhráva napríklad Dunaj nad Innom pri nemeckom meste Passau. Inn je tu mohutnejší, rovnejší, ale kratší...

Pri Kráľovej Lehote je Čierny Váh vodnatejší, no Biely Váh zasa rovný skoro ako pravítko.

Matka našich riek

Kráľova hoľa je matkou niekoľkých slovenských riek. Pod ňou pramenia Čierny Váh, Hnilec, Hornád a Hron. Hora sa dá spoznať veľmi jednoducho. Na jej vrchole je od roku 1960 televízny a rozhlasový vysielač.

Čierny Váh spod jej vrcholu tečie cez Liptovskú Tepličku. Hrdí obyvatelia tejto živej rázovitej dediny sú presvedčení, že základom celého slovenského Váhu je práve ich Čierny Váh.

Hranica obce má viac než 60 kilometrov. Je druhou najväčšou dedinou Slovenska. Založili ju v druhej vlne valašskej kolonizácie, prvá písomná zmienka je z roku 1634. Usadili sa tu gorali z Hornej Oravy. Preto v obci dodnes hovoria špecifickým nárečím.

Búdka vedľa chodníka na Kráľovu hoľu uspokojuje aspoň turistov. 9 fotografií v galérii Búdka vedľa chodníka na Kráľovu hoľu uspokojuje aspoň turistov. Zdroj: Vladimír Kampf

Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom, pltníctvom, garbiarstvom a pracovali v lesoch. Súčasní obyvatelia sú lokálpatrioti a pre slávu svojej obce sú odhodlaní podstúpiť asi čokoľvek.

Aj švagrovci Jano Chovan Grajcar a Gabo Mezovský Kanderák majú jasno: „My si držíme svoje, že Váh je náš. Vychádza spod Kráľovej hole a naši starí otcovia boli pltníci. Odkiaľ sa drevo zvážalo do Liptovského Hrádku? Z Liptovskej Tepličky! Oni od Bieleho Váhu, tam spod Kriváňa, sa len pripojili,“ hovorí za oboch Grajcar.

„Ktovie, kde naše drevo skončilo? V Budapešti, Belehrade alebo ešte ďalej... Môj otec bol stolár. Bol majster. Mne sa to nepodarilo. Poviem na rovinu, zle som sa učil, zlé známky som mal,“ smeje sa.

Pod Kriváňom

Z najmenších veľhôr sveta, z Vysokých Tatier, tečie Biely Váh. Ten napájajú dva výraznejšie potoky. Hoci nie je jasné, ktorý z nich je pravým počiatkom Bieleho Váhu, isté je, že ho napájajú aj vody, ktoré stekajú z vrcholov Vysokých Tatier, spod Kriváňa alebo aj priamo z neho.

Važec je jediná dedina, ktorou preteká Biely Váh. Ani jeho voda však nepomohla, keď 17. júla 1931 obec ľahla popolom. Zničil ju rozsiahly požiar. Za šesť hodín zostalo bez domova 2 000 ľudí. Zhorelo 461 domov. Oheň zabil dve malé dievčatká.

Bielemu Váhu v minulosti hovorili Važec. Spolu s nižšou vodnatosťou tohto prítoku by teda mohol z hľadania toho vážnejšieho zdroja našej najdlhšej rieky vypadnúť. To by však vo Važci spôsobilo pohoršenie. A nielen vo Važci.

Rieka by tak prišla o jeden zo symbolov – Kriváň –, spod ktorého vytekajú potoky, ktoré napájajú Biely Váh. Strohé označenie Váh niesol v minulosti Čierny Váh.

Biely Váh sa nemusí začínať v niektorom z tatranských plies, ale aj kdesi okolo nich. 9 fotografií v galérii Biely Váh sa nemusí začínať v niektorom z tatranských plies, ale aj kdesi okolo nich. Zdroj: Vladimír Kampf

Z veľkej hĺbky

Poďme do kopcov. Nájsť pramene našej najdlhšej rieky je asi nemožné. Ani strážcovia lesných lokalít, v ktorých sa nachádzajú, nevedia jednoznačne určiť, kde presne sa zdrojnice rieky začínajú.

Ján Mravčák, lesník od prameňa Čierneho Váhu pod Kráľovou hoľou, je súčasne aj čosi ako strážca prameňa. Oficiálny prameň Čierneho Váhu pre turistov je lokalizovaný na turistickom chodníku, ktorý vedie od Liptovskej Tepličky na Kráľovu hoľu.

Informuje o tom aj orientačná tabuľa. Nad označeným prameňom je búdka, o ktorú sa stará turistický klub Horec z Liptovskej Tepličky. Skutočný prameň je však o trochu vyššie. Často sa stráca. Zreteľný je pri výdatných dažďoch. Vyviera v kosodrevine.

Z miesta prameňa Čierneho Váhu je pekný výhľad a tečie tam skvelá voda. Niektorí v nej cítia akoby chuť ľadovca. Ako keby išla z veľkej hĺbky. Mravčákovci sú lesníci a horári už po niekoľko generácií.

Horár Ján skúšal zarábať aj v anglických fabrikách, no dlho nevydržal. „Tam nie sú žiadne hory, len nejaké parky,“ smeje sa.

„Bod pri turistickom chodníku je síce označený ako prameň Čierneho Váhu, modrá linka na mape je však označená ako Čierny Váh až pri Liptovskej Tepličke. Možno až štyri miesta môžeme označiť ako jeho počiatky. Steká tam na jednej úrovni niekoľko žľabov,“ vysvetľuje.

Podľa mapy je to jarok Žľabky a ten vedľa jarok Prostredné. To sú najvážnejšie zdroje. Tie sa nižšie po prúde spájajú a do nich sa potom vlieva Veľkobrunovský potok. Z tohto toku je o kúsok ďalej zrazu Čierny Váh.

„Čierny Váh je isto pokračovaním Váhu, pretože je bohatší na vodu a je aj dlhší. To je predsa jasné,“ hovorí jednoznačne strážca prameňov Čierneho Váhu.

Krivánske Zelené pleso je rovno pod symbolom Slovenska. Preto je lákavé skonštatovať, že práve tu má počiatok naša najdlhšia rieka. To však neobstojí z viacerých dôvodov. 9 fotografií v galérii Krivánske Zelené pleso je rovno pod symbolom Slovenska. Preto je lákavé skonštatovať, že práve tu má počiatok naša najdlhšia rieka. To však neobstojí z viacerých dôvodov. Zdroj: Vladimír Kampf

Vedľajšie údolie

Biely Váh to má ešte komplikovanejšie. Ďalší strážca prameňov Pavol Kráľ, lesník od prameňov Bieleho Váhu pod Kriváňom, vysvetľuje: „V učebniciach základnej školy sa dozvieme, že Biely Váh pramení pod symbolom Slovenska – Kriváňom. No ono to asi nie je celkom tak.

Keď detailne preskúmame prítoky Bieleho Váhu, ktorého pramennou oblasťou je sútok Veľkého zlomiskového potoka a Furkotského potoka, a pôjdeme hore oboma prítokmi, tak zistíme, že Furkotský potok je o čosi dlhší. Po správnosti by Biely Váh nemal mať prameň v Krivánskom Zelenom plese, ale vo Vyšnom Wahlenbergovom plese vo vedľajšom údolí,“ vysvetľuje svoje poznatky.

Zjednodušene povedané, Váh sa smerom k prameňom rozdeľuje na dva prítoky – Biely a Čierny Váh. Oba prítoky sa kdesi pod ich počiatkom opäť rozdvojujú a tie sa ďalej rozdvojujú...

Ak k tomu pridáme ešte niekoľko dohadov o tom, kde vlastne začínajú Veľký zlomiskový potok a Furkotský potok, či v plesách, niekde okolo nich, alebo nad nimi, máme ďalší veľký rébus.

K Vyšnému Wahlenbergovmu plesu sa dá dostať po turistickom chodníku od Štrbského plesa. Krivánske Zelené pleso vidno z chodníka na Kriváň. Bežne prístupný turistický chodník k nemu nevedie. Búdka pod Kráľovou hoľou je v turisticky najmenej náročnom teréne.


Orava?

Pri Kraľovanoch sa do Váhu vlieva jeho najväčší prítok – rieka Orava. Nemalo by to byť naopak? Nemal by sa na tom mieste vlievať do Oravy Váh a najdlhšia slovenská rieka by pokračovala vo svojej ceste ako Orava? Veď je tu očividne mohutnejšia, širšia a aj rovnejšia. Podľa najviac zaužívaných pravidiel sa po sútoku rieka ďalej nazýva menom rieky, ktorá má v mieste sútoku väčší prietok a je dlhšia. Z tohto pravidla existujú výnimky. Napríklad, ak je rieka spojená s charakteristickým alebo zaužívaným historickým názvom. Napodiv, na sútoku Váhu a Oravy aj vodnatosťou predsa len vyhráva Váh, hoci sa to na pohľad nezdá. Jeho priemerný prietok je v týchto miestach 40,94 ku- bických metrov za sekundu, kým prietok Oravy „len“ 35,55 kubických metrov za sekundu.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×