Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Baníctvu v Prividzi čoskoro odzvoní: čo bude s tisíckami pracovných miest?

13.03.2018 (10/2018) Mesto, ktoré má pravdepodobne najviac taxíkov a fitnescentier na počet obyvateľov. Vďaka uhliu a znečistenému ovzdušiu aj o dvadsať percent vyšší výskyt rakoviny ako v ostatných častiach Slovenska.
Baníctvu v Prividzi čoskoro odzvoní: čo bude s tisíckami pracovných miest?
27 fotografií v galérii
Baníctvo, ktoré živilo Prievidzu bude už onedlho minulosťou.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Prievidzské banícke sídlisko Sorela zatiaľ ešte stále vyzerá ucelene a jedinečne. Domy, sochy či sgrafitá vytvárali významní výtvarníci. Zatiaľ len sem-tam priniesla doba nové, oveľa fádnejšie fasády.

Živý architektonický skanzen socializmu a socialistického realizmu má čaro. Podobné robotnícke štvrte v trochu odlišnom šate obdivujeme kdesi na severe v Belgicku, Anglicku či Írsku.

Na prievidzskej radnici uvažujú o posilnení cestovného ruchu. Aby turisti z Bojníc Prievidzu neobchádzali. Ukazovať chcú napríklad barokový kostol piaristov alebo historické železničné depo hneď vedľa centra.


Strieborný anjel

Prievidza je počtom obyvateľov 11. najväčšie mesto na Slovensku. Má 50 000 obyvateľov a je centrom regiónu Horná Nitra. V erbe mesta je strieborný anjel so zlatou gloriolou kľačiaci na strieborných oblakoch. Oboma rukami drží zlatý jednoramenný kríž.


Budovanie tela

Skupina Karpina sa mestu vysmiala vo svojom hite Najväčšia diera je Prievidza. Nie je to pravda. Mesto napriek tomu, že nemá takmer žiadnu obdivuhodnú architektúru a historické centrum, spoločenským dianím rozhodne nie je diera. Žije to tu. Kultúra, umenie, udalosti... A aj šport.

Úspechy žnú nielen basketbalistky, futbalisti a hokejisti, ale napríklad aj kulturista Erik Halaška (24). Pri pohľade na neho nemá súdny človek štandardnej telesnej konštrukcie chuť žartovať na tému prievidzskej diery.

Mesto baníkov z prievidzského lietadala Dynamic. 27 fotografií v galérii Mesto baníkov z prievidzského lietadala Dynamic. Zdroj: Vladimír Kampf

Klasická kulturistika je zameraná na prirodzenejšie tvary a vyváženosť. „Je to najmä o tom, aby postava pôsobila čo najprirodzenejším dojmom.“

Erik je juniorský majster sveta, majster Európy a vicemajster sveta. Prednedávnom prerástol do mužskej kategórie a môže začať odznova zbierať úspechy.

„Cesta k majstrovi sveta je dlhá. Cvičím od štrnástich rokov. Majstrovstvá Slovenska som vyhral ako sedemnásťročný.“

Osobný tréner z centra Prievidze rád poradí každému, kto by si chcel začať tvarovať svoje telo. Otvára aj obchod s výživovými a fitness doplnkami.

„Prievidzu mám rád. Zatiaľ sa odtiaľto nikam nechystám, aj keď by mi iné mestá možno mohli dať viac. Prievidžania majú tiež radi zdravý životný štýl. Mesto má pravdepodobne najviac fitnescentier na Slovensku na počet obyvateľov.“

Páni, komesi a báni

Prvá známa písomná zmienka o meste pochádza z roku 1113. V metačnej listine benediktínov zo Zobora je aj údaj o pomedzných bodoch majetku Opatovce nad Nitrou.

Prievidza bola zaujímavá nielen pre súčasných politikov, ale aj pre pánov, komesov, bánov... Každý si myslel, že sa vybral správnym smerom.

V roku 1278 bratia Poznanovci vyplienili majetky rodu Bossányovcov v Pravenci. Kráľovské vojsko podniklo proti nim trestnú výpravu a obsadilo Prievidzský hrad. Po roku 1289 bol komesom tunajšieho španstva pravdepodobne Matúš Čák. Zmocnil sa väčšiny majetkov odbojných bratov z rodu Poznanovcov. Nie na dlho.

V roku 1299 sa Prievidzský hrad opäť stal majetkom kráľa, ktorý jeho správou opäť poveril Poznanovcov. Tiež nie na dlho. O trinásť rokov sa ho zasa zmocnil Matúš Čák.

Výzdoba baníckeho sídliska. 27 fotografií v galérii Výzdoba baníckeho sídliska. Zdroj: Vladimír Kampf

Po troch rokoch, možno po smrti pána Váhu a Tatier, hrad zabral šopronský župan Omodej a vrátil ho kráľovi. Karol Róbert vymenoval bána Giletha za špána comes de Baymocz et Preuge.

V súčasnosti je prievidzskou primátorkou Katarína Macháčková (47).

„Mesto trápi najmä útlm baníctva a dlhoročné presviedčanie vlády, že na baníkov nezabudnú a že ich v štichu nenechajú. Iné regióny sa na takúto situáciu pripravovali podstatne precíznejšie a najmä dlhšie. Nikto ľuďom neťahal medové motúzy pod nosmi.

Minister hospodárstva minulý rok avizoval skrátenie lehoty podpory všeobecného hospodárskeho záujmu. Spočiatku mnohí ľudia v regióne nerozumeli otvoreniu tejto témy. Keď som včas bila na poplach, hovorili, že vyvolávam zbytočnú paniku. Z mojich informácií je viac než jasné, že vývoj k tomu dospeje.

Na budúcnosti Hornej Nitry mi veľmi záleží. Za okrúhly stôl som pozvala zástupcov vlády, lokálnych hráčov aj neziskové organizácie. Spoločne sme hovorili o tom, čo treba v regióne urobiť. Žiaľ, vláda nás ignorovala. Pre náš región je to zásadná výzva na nasledujúce roky. Je dôležité ľuďom hovoriť pravdu.“

Primátorku najviac trápi, že v súvislosti s útlmom baníctva nezaznievajú žiadne termíny.

„Potvrdili len všeobecný hospodársky záujem do roku 2030, no jasne vidíme, že Európska komisia robí aktivity súvisiace s útlmom a u nás sa vláda tvári, akoby to tak nebolo. Aj voči ľuďom je fér vedieť, kedy prakticky útlm nastane, aby sa mohli zariadiť. Veď majú prácu, pôžičky, deti... Žijú v systéme. Nerobme paniku, no časové vízie sú dôležité.“

Bane predkladajú projekty na vytvorenie nových možností pracovných miest, ostatní to môžu urobiť len do apríla tohto roka, čo je diskriminačné. Ideálny scenár je byť pripravený. Dostatočný priestor je podľa primátorky dôležitý.

Ohurujúce fresky interiéru piaristického kostola Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie. 27 fotografií v galérii Ohurujúce fresky interiéru piaristického kostola Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie. Zdroj: Vladimír Kampf

Dynamická doprava

Do Prievidze jazdia autobusy a vlaky. Chýba jej len lodné spojenie, pretože aj letisko mesto má. A nielen také hocijaké. Sídli na ňom malá firma na výrobu športových lietadiel.

Jedenásteho mája 2012 odštartoval z letiska v Linzi rakúsky pilot Helmuth Lehner na jednomotorovom stroji typu Aerospool WT9 Dynamic na okružnú cestu okolo sveta.

Dobrodružný oblet zemegule podnikol na malom športovom lietadle z Prievidze. Práve tu 14. septembra 2012 pristál, aby sa pochválil nielen médiám, ale aj prievidzským konštruktérom Dynamicu WT9.

Mať letisko je síce výhoda, no v súčasnosti je pre menšie mesto uprostred Slovenska výhodnejšie mať kvalitné cestné spojenie.

Je to podobné, ako to bolo po 2. svetovej vojne s koľajami. V roku 1945 k rozvoju mesta dopomohla železničná trať do Nitry. Prievidžania vedia, že bez moderného spojenia sa ďaleko nedostanú.

Štvorprúdovka pripomínajúca diaľnicu vedie akurát tak po Nováky, čo nie je nič moc. Najväčšou výhodou tejto cesty je asi len výhľad na zámok v Bojniciach. Ďalej spojenie so svetom nezodpovedá štandardom rozvinutej časti Európskej únie.

Nestačia len lietadlá Dynamic, dôležitejšia je dynamická cestná doprava. Po vojne priniesla železničná trať nielen obnovenie pôvodných priemyselných podnikov, ale aj vznik nových hospodárskych priemyselných a energetických komplexov. Rýchlostná cesta je aj snom primátorky Macháčkovej.

„Zatiaľ máme len kopu sľubov. Neviem, či sa po nej niekedy zveziem. Ako primátorka si uvedomujem, že dopravná infraštruktúra je dôležitá. Optimistickejšia som pri obchvate mesta. Sľúbili nám, že ho začnú budovať už na budúci rok. Vláda na svojom poslednom výjazdovom rokovaní u nás sľúbila, že so stavbou začnú už v roku 2015. Dúfam, že aspoň tento dopravný sen sa mi splní ešte vo funkcii primátorky,“ hovorí.

Budova historického rušňového depa. 27 fotografií v galérii Budova historického rušňového depa. Zdroj: Vladimír Kampf

Pre mesto je obchvat dôležitý. Aj on je súčasťou podpory záujmu firiem.

„Pribudne nám nový investor v oblasti strojárskeho priemyslu. Predpokladáme aj príchod ďalších subdodávateľov. Spolu by mohli vytvoriť až 3 000 pracovných miest. Podľa socioekonomickej štúdie pracuje v baniach 4 017 ľudí. Z nich 2 270 v podzemí. Naviazaných zamestnancov je ďalších 3 000. Celá transformácia sa dotkne približne 7 000 ľudí. Chceli by sme, aby tu mladí ľudia zostávali žiť.“

Vychytávajú muchy

Doprava budúcnosti zaujíma v Prievidzi nielen primátorku Macháčkovú. Mirety Dian (34) s bratom Jaroslavom sú presvedčení, že prišli v správnom čase so správnym nápadom. Spustili projekt požičiavania bicyklov. Zelený bicykel onedlho začne tretiu sezónu.

Bratia boli prievidzskí taxikári. Toto malé mesto je však „pretaxíkované“. Ceny sú na minime. Niektorí ponúkajú jazdu po meste za jedno euro štyridsať centov.

Premávka hustne. Keď nie sú zápchy, dá sa cez Prievidzu previezť mestom za pár minút. Počas dopravnej špičky sa tento čas niekoľkonásobne predlžuje. Bicykel je tu výhodná alternatíva.

„Projekt v Prievidzi čakajú inovácie najmä v komforte využívania našej služby. Počas minulej sezóny sme mali šancu vychytať ďalšie muchy v ostrej prevádzke. Klienti môžu naše služby využívať okamžite bez akýchkoľvek registrácií. Podarilo sa nám zelektronizovať systém. Klientovi stačí smartfón. Našim stabilným zákazníkom prenájom ešte viac zjednodušuje čipová karta a ostatným naša webová stránka.“

Doteraz mali bratia Dianovci s projektom Zelený bicykel len náklady.

„Po dvoch sezónach nastavovania a prispôsobovania sa občanom spúšťame až tento rok z nášho pohľadu naozajstnú sezónu. Po prvý raz chystáme aj podporné marketingové akcie. Chceme presvedčiť čo najviac ľudí.

Pripravujeme aj novší systém, ktorý prešiel kompletnou obnovou dizajnu. Ten sa zameriava na väčšiu eleganciu stojanov, ktoré nebudú potrebovať pripojenie na elektrinu, ale vystačia si so solárnymi panelmi a s batériami a veľkým dotykovým displejom. Snažíme sa byť vo všetkom čo najekologickejší,“ vysvetľuje Mirety Dian.

Mirety Dian, hlava projektu Zelené bicykle. 27 fotografií v galérii Mirety Dian, hlava projektu Zelené bicykle. Zdroj: Vladimír Kampf

„Nový ostrovný systém nateraz nie je určený pre Prievidzu, ale pre ďalšie mestá. Tu budeme zatiaľ len zdokonaľovať existujúci systém, pretože je tiež nový. K tomu sa mestu podarilo získať prostriedky na vybudovanie ďalších cyklochodníkov. Na to sa tešíme.“

Sa to nedá

Na Prievidzi je príjemné, ako mesto žije kultúrou. Roman Turcel (43) prevádzkuje v kine Baník na kraji baníckeho sídliska Sorela galériu s kultúrno-spoločenským centrom Art point. Roman je výtvarník.

„Päťstomiestnu kinosálu by sme dnes len na premietanie filmov neudržali. Usporadúvame koncerty, besedy, divadelné predstavenia a rôzne podujatia, ktoré nám ju dokážu efektívnejšie zaplniť. Našou prioritou je mestská galéria, ktorá v Prievidzi nebola.

Je to možno smiešne a nezvyčajné, že občianske združenie prevádzkuje mestskú galériu. Snažíme sa ju nahrádzať so všetkou vážnosťou. Mne osobne veľmi chýbala. Preto som si ju musel vymyslieť. Dodnes sme zorganizovali 76 výstav, z ktorých viac než polovica patrila zvučným menám autorov. Ostatné činnosti sú pridružené aktivity,“ vysvetľuje.

Za výtvarným umením sa však masy nehrnú. Komunita jeho priaznivcov je relatívne malá.

„Najmä mladší ľudia z mesta utekajú. Na strednej škole sa porozhliadnu, občas niekam zájdu a zrazu sú mimo Prievidze. Takže naše snahy o výchovu publika sú sporné. Napriek tomu som presvedčený, že treba začínať od detí a že to má význam. Aj keď je to beh na dlhú trať. My sme tu zatiaľ len šiesty rok.“

Kultúra sa dá vždy niekam posunúť. Záleží od pohľadu na vec.

„Hádam sa mi podarilo dať nejaký impulz a osloviť aspoň pár ľudí. Nemôžeme sa orientovať iba na nezávislé umenie. Váhu má, keď robíme pre rôzne cieľové skupiny.“

Roman hovorí, že ešte pred piatimi rokmi by povedal, že má v Prievidzi tak hlboko zapustené korene, že je k nej prirastený.

Stena Kina Baník v ktorom dnes sídli mestská galéria. 27 fotografií v galérii Stena Kina Baník v ktorom dnes sídli mestská galéria. Zdroj: Vladimír Kampf

„Dnes už však mám pocit, že mi korene kamsi vytŕčajú. Možno je to spojené aj s impulzom odtiaľto odísť. Nie z Prievidze, ale zo Slovenska. Asi som trocha zostarol a už nemám energiu bojovať proti veterným mlynom, nezmyselnostiam, politike, byrokracii... Čo sú prekážky, existencii ktorých ani trochu nerozumiem.

Bol som zvyknutý, z čias, keď som mal reklamnú agentúru, na flexibilnejšie, vecnejšie a otvorenejšie konanie. Teraz som odkázaný na byrokraciu verejného života, kde od rôznych inštitúcií doslova žobreme o každé euro, aby sme vôbec prežili.

Písanie projektov a ich následné komplikované vyúčtovanie prinášajú únavu, ktorá bráni mať chuť robiť to, na čo sa tie peniaze podarilo zohnať. To všetko ma vyčerpáva. Neskutočne ma hnevá množstvo obmedzení a noriem, aj to, ako ich ľudia otrocky prijímajú. Najmä keď to robia mladí ľudia. Akoby prestávali rozmýšľať, pretože veci sú dané,“ ťažká situácia.

„Už nie som ochotný investovať ďalších 15 rokov energie do toho, aby sa niečo málo zmenilo, alebo aby som sa dozvedel, ako sa čo nedá. Napriek všetkému, čo som povedal, to ešte nie je stratené. Bude záležať na angažovanosti mladých ľudí...“

Podnikať a pomáhať

Prebrať ľudí a otvoriť im oči sa snaží aj podnikateľ Ivan Sýkora (54), ktorý je predsedom občianskeho združenia Berkat. To organizuje lokálny festival dokumentárnych filmov s ľudskoprávnou tematikou Jeden svet.

V Prievidzi sa dopracoval k najnavštevovanejšiemu festivalu Jeden svet mimo Bratislavy. Ľudí lákajú aj diskusie počas neho. Mnohé ďalšie akcie Berkatu, premietania a diskusie našli svoj domov práve v kine Baník.

Ivan má uprostred mesta obchod s výpočtovou technikou. Berkat pomáha ľuďom v núdzi v niekoľkých krajinách sveta aj na Slovensku.

Nočná mesto s piaristickým kostolom Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie. 27 fotografií v galérii Nočná mesto s piaristickým kostolom Najsvätejšej Trojice a nanebovzatia Panny Márie. Zdroj: Vladimír Kampf

„Kedysi som sníval o odchode do Austrálie. To bolo v čase rozdeľovania Československa. Rozmýšľali sme aj o odchode do Česka. Na druhej strane som nikdy nepocítil naozajstnú výčitku, že som tu zostal. Bolo to rozhodnutie ako akékoľvek iné.

Dôležité pre mňa a pre manželku Ivetku bolo, že tu máme obaja rodičov. Naše deti Matej a Barborka však už odišli. Barborka zostala v zahraničí a Matej sa síce vrátil na Slovensko, no nie do Prievidze. Možno to bolo preto, ako sme žili a že sme boli otvorení svetu. Obaja študovali v zahraničí.“

Ivanove humanitárne aktivity sú previazané aj s jeho obchodom.

„Verím, že bude pribúdať empatia medzi ľuďmi. A to nielen empatia podnikateľov k tým, ktorí sa z akýchkoľvek dôvodov ocitli na okraji spoločnosti. Príkladom mi v tomto boli moja mamička a môj bývalý spoločník Marián Pietrik. Obaja mali pomoc druhým v sebe hlboko zakorenenú. Všetko je v ľuďoch.

Verím, že prichádza obdobie, keď budú aj veľkí mecenáši čoraz viac ochotní pomáhať. Možno k tomu prispeje aj to, že prievidzský festival Jeden svet ponúka iný pohľad na svet, ako je ten bežný.“

Neotrepané hry

Ľudí z mesta a zo širokého okolia lákajú aj prievidzské divadlá Divadlo „A“ a Divadlo Shanti. Vierka Boronkayová (64) pracovala pre mesto 40 rokov ako kultúrna pracovníčka, ktorá mala na starosti dovážanú kultúru a ochotnícky divadelný súbor. Ten manažuje dodnes.

Veľké Divadlo „A“ má 65 rokov. Shanti založili v roku 1991. Jeho zakladateľ Peter Butko ho pomenoval podľa slova mier z indického sanskrtu. Od roku 2004 vytvorili obe divadlá jedno občianske združenie. Medzi posledné veľké úspechy súboru patrí účasť na významnom podujatí Mondial du Théâ­tre Monaco s hrou Respectable wedding.

Manažérka ochotníkov Vierka Boronkayová. 27 fotografií v galérii Manažérka ochotníkov Vierka Boronkayová. Zdroj: Vladimír Kampf

„Takmer každý rok prinášame novú inscenáciu, s ktorou chodíme nasledujúci rok na prehliadky po Slovensku a do sveta,“ hovorí. „Nejaký úspech máme skoro vždy.“

V Prievidzi je o divadlo veľký záujem. „Máme verných divákov, ktorí na nás chodia, ale aj hercov, ktorí vyšli od nás. Herečka Slávka Daubnerová si užíva výslnie alternatívneho divadla. Režisér Peter Paulík je docentom na bábkarskej fakulte a dramaturgom žilinského divadla. Do súboru prišiel ako šestnásťročný.

Naši odchovanci sú po celom Slovensku. Sme na nich hrdí. U nás si odohrali svoje začiatky a kedykoľvek sa môžu vrátiť. Dôležité je, že sa k nám hlásia a udržiavajú s nami kontakt. Divákov a umelcov sme si vychovali, preto je aj o divadlo taký veľký záujem.“

Tí, ktorí robia v Prievidzi kultúru, boli v roku 2004 rozčarovaní z toho, že ich mesto prinútilo založiť si občianske združenia.

„Vtedy sme z toho boli smutní, cítili sme sa odvrhnutí, no dnes sa tešíme. Musíme sa o seba starať sami. Našťastie nám ľudia vychádzajú v ústrety. Myslím, že žiadne kultúrne občianske združenie si nemôže sťažovať.“

Divadelníci v meste baníkov sú inovatívni a alternatívni. Neponúkajú divákom klasiku ochotníckych divadiel z čias národného obrodzovania, ale neotrepané hry. A darí sa im. Aj napriek tomu, že obe divadlá sú ochotnícke a čas na naštudovanie nových hier majú len počas sobôt a nedieľ.

„Snažíme sa odohrať aspoň dve predstavenia do mesiaca. Jedno predstavenie odohráme v Prievidzi štyri- až päťkrát a potom hosťujeme najmä po okolí. Handlová, Nováky a Zemianske Kostoľany sú pre nás doma. Hosťujeme aj v Bratislave v Radošinskom naivnom divadle. To sú naši priatelia. Prievidza sa vďaka nám dostáva do Bratislavy a ďalej do sveta.“

Uprostred mesta. Z historických budov dnes už stojí len niekoľko. 27 fotografií v galérii Uprostred mesta. Z historických budov dnes už stojí len niekoľko. Zdroj: Vladimír Kampf


Anketa

Mojmír Németh (50)

„Ako väčšina Prievidžanov som rodený Bojničan. V našom okrese je nádherná príroda. Ako vášnivý turista sa teším, že žijem v časti Slovenska, kde sú ešte pekné lesy. Prievidzu zasa robí jedinečnou množstvo kultúrnych podujatí. Mrzí ma, že v meste ubúda zeleň a pribúda dlažba a asfalt.“

Lenka Ilčíková (48)

„Žijem tu od troch rokov. Je to neuveriteľne ohavné mesto. Na schodisku mestského úradu visia fotografie domov príjemného mesta a skoro pod každou z nich je v popise – asanovaný... Ešte aj to, čo sa podarilo zachovať, sme po 90. rokoch minulého storočia obstavali hnusnými stavbami.“

Rastislav Nemec (65)

„Som rodený Handlovčan, kus života som však strávil tu. Špecifikom mesta je napríklad banícke sídlisko Sorela. Zachovalo sa kompaktné až do obdobia zatepľovania, ktoré mení vzhľad činžiakov. Žiaľ, všetci zatepľujú a zháňajú lacné plastové okná, lebo to politika podporuje.“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×