Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na rozrezanie lenartovského meteoritu potrebovali kováči 29 dní

12.03.2018 (10/2018) Na prstoch dvoch rúk možno zrátať slovenské dediny, ktorým do chotára spadol z jasného neba meteorit. Na ich nálezy bolo štedré najmä 19. storočie.
Na rozrezanie lenartovského meteoritu potrebovali kováči 29 dní
6 fotografií v galérii
Bývalý kronikár Lenartova Ján Kavulič pri pamätníku pripomínajúcom dopad nebeského posla...
Autor fotografie: Peter Ličák

Poslovia z ďalekých končín vesmíru pristáli na strednom Slovensku pri vodami Oravskej priehrady zatopenej obci Slanica, za humnami Diviny aj pri Veľkom Borovom, na západe krajiny našli meteorit iba pri Rumanovej, na východe sa o dopade meteoritov píše v kronikách Lenartova, Zboja a naposledy aj v obecnej kronike Vyšného Klátova.

Záhadný balvan

Na mapách astronómov a bádateľov, ktorí sa venovali skúmaniu meteoritov, pribudlo v jeseni 1814 meno hornošarišskej dedinky Lénártó, dnešného Lenartova. Na pastvinách povyše horného konca dediny našli meteorit, ktorý v 19. storočí zohral v dejinách meteoritiky dosť významnú úlohu.

Malé kúsky vesmírneho návštevníka, ktorého pomenovali podľa miesta nálezu Lenarto, sa dostali do mnohých vedeckých a muzeálnych kolekcií, jeho vzorky sa stali v tom čase hitom vedeckého skúmania.

„Vieme síce, že lenartovský meteorit objavili koncom októbra 1814, lenže názory na to, kto ho našiel, sa trochu rôznia, hoc len v nepodstatných detailoch. V ústnom podaní, ktoré sa v našej dedine šíri z generácie na generáciu, sú hrdinami tohto dvesto rokov starého príbehu dvaja či traja pastieri, ktorí majetným gazdom pásli nad dedinou voly, preto ich volali voliarmi.

V dedine sa traduje, že si chceli opiecť slaninu a na mieste, kde sa chystali založiť oheň, našli vo vysokej tráve veľký čierny balvan, s ktorým nevládali ani len pohnúť.

Celkom dôvtipne sa nazdávali, že to bude kusisko železa, tak meteorit naložili na rebrinák s nápadom, že z neho odlejú pre chrám Boží zvon,“ povedal nám o verzii Lenartovčanov Ján Kavulič (81), ktorý dlhých devätnásť rokov zapisoval kadejaké udalosti do obecnej kroniky.

Meteorit dopadol na pastviny nad horným koncom dediny. 6 fotografií v galérii Meteorit dopadol na pastviny nad horným koncom dediny. Zdroj: Peter Ličák

Inú verziu, aj keď dosť podobnú, ponúkali vo svojich správach a zápiskoch vzdelaní súčasníci objavu lenartovského meteoritu. Podľa ich dobových svedectiev na vesmírneho posla natrafil tiež iba šťastnou náhodou rusínsky bača.

Keď sa chystal napiť z poľnej studničky, hodil svoju palicu na zem a pri jej dopade ho prekvapil nezvyčajný zvonivý zvuk. Pod suchým lístím našiel veľký balvan neznámeho kovu vážiaci bezmála dva viedenské centy, teda úctyhodných 110 kilogramov.

„Dedinský bača také čudo, samozrejme, nikdy nevidel, potešil sa však, že sa z neho v tej chvíli stal bohatý človek, lebo našiel poriadny kusisko striebra. Potajme, pod rúškom noci, s pomocou svojho kamaráta prepravil ,poklad‘ na ľahkej káre domov.

O pár dní jeho radosť spľasla, ukázalo sa, že balvan je iba akýmsi kovom, ktorý nie je súci ani na odliatie zvona. O tajomnom balvane sa dozvedel aj miestny duchovný, ktorý správu o čudnom objave oznámil vzdelanému zemepánovi Jozefovi Kapymu sídliacemu na Kapušianskom hrade,“ hovorí o druhej verzii objavu niekdajší lenartovský kronikár.

Priveľa otáznikov

Jozef Kapy nebol len tak hocikto. Bol to vzdelaný muž, venoval sa štúdiu práva i filozofie, z tej mal dokonca doktorát. Nečudo, že mal niekoľko verejných funkcií, bol poslancom národnej rady aj cisárskym a kráľovským radcom.

Vo svojom kaštieli v šarišskej dedine Töltszék (dnes Tulčík) založil knižnicu, ktorá obsahovala desaťtisíc kníh z každého vedného odboru.

Zvláštny kovový predmet, o ktorom mu referoval lenartovský duchovný, kúpil a poslal na preskúmanie riaditeľovi prešovského dievčenského vzdelávacieho ústavu Matthiasovi Sennowitzovi. Bol to v tých časoch jeden z najznámejších domácich prírodovedcov a vášnivý zberateľ minerálov.

Vernú repliku meteoritu má vo svojej kancelárii starostka Lenartova Jana Bľandová. 6 fotografií v galérii Vernú repliku meteoritu má vo svojej kancelárii starostka Lenartova Jana Bľandová. Zdroj: Peter Ličák

Pán riaditeľ rýchlo zistil, že balvan je kus železa v prírodnej forme a cisárskemu radcovi Kapymu navrhol, aby dal železný balvan rozpíliť a polovicu venoval Maďarskému národnému múzeu v Pešti.

Jozefovi Kapymu sa tento návrh zapáčil, poveril niekoľkých prešovských kováčov, aby čudo zo železa rozpílili na dve polovice. Majstri si zničili niekoľko dlát a sekáčov, no za celý deň sa im podarilo urobiť do meteoritu len štvormilimetrový zárez.

Napokon po viacerých márnych pokusoch odrezali z meteoritu niekoľko kúskov pomocou anglických oceľových hodinových strún. Aj tak to kováčom trvalo dlhých 29 dní.

Na začiatku 19. storočia sa toho o malých nebeských telesách, ktoré pristáli na Zemi, veľa nevedelo ani vo vedeckých kruhoch. Preto lenartovský meteorit považovali niektorí bádatelia iba za obyčajnú zliatinu železa, hoci široko-ďaleko nebola žiadna huta.

Ozvali sa aj hlasy, že je to pozostatok roztaveného zvona z niektorého kláštora, ktorý spustošili Turci alebo Tatári.

V jednom liste ktosi varoval zberateľa minerálov Matthiasa Sennowitza, že balvan nie je posol z vesmíru, ale len kus čistého železa z niektorej huty na Gemeri, ktorý sa neznámi Židia pokúsili prepašovať chodníkom nad Vyšným Tvarožcom do Haliče.

Dar múzeu v Budapešti

Vedecký svet sa o meteorite Lenarto prvýkrát dozvedel z listu kurátora prírodovedeckého a technologického archívu Ludwiga Tehela uverejnenom vo vedeckom časopise Annalen der Physik v Lipsku.

Do anglicky hovoriacich krajín sa táto zvesť dostala korešpondenciou medzi anglickými, nemeckými a rakúskymi vedcami. V roku 1816, dva roky po náleze meteoritu, sa o tejto udalosti dozvedeli aj v Amerike.

Hoci domáci bádatelia boli zástancami pozemského pôvodu lenartovského železného balvana, zahraniční vedci mu jednoznačne pripisovali vesmírny pôvod. Porovnávali ho so sibírskym meteoritom Krasnojarsk, s meteoritom Campo del Cielo z Južnej Ameriky, so záhrebským vesmírnym návštevníkom Agram aj s meteoritom, ktorý spadol pri českom mestečku Loket.

Štyridsaťpäť gramov vážiacu vzorku lenartovského meteoritu skúmal aj škótsky chemik Thomas Graham, ktorý sa zameral na obsah plynov pohltených v meteorite. Na základe svojho výskumu prišiel k záveru, že meteorit bol vypudený do vesmíru z hustejšej atmosféry, akú máme na Zemi.

Podstatná časť lenartovského meteoritu je od roku 1815 vystavená v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. 6 fotografií v galérii Podstatná časť lenartovského meteoritu je od roku 1815 vystavená v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti. Zdroj: Ján Kavulič

„Až v roku 1931 viedenský chemik Friedrich Paneth rádiometrickou metódou určil, že vek lenartovského meteoritu je 2,3 miliardy rokov. Kolektív vedcov však pred dvanástimi rokmi pomocou meraní izotopov volfrámu oznámil, že meteorit Lenarto je starý až 4,5 miliardy rokov!“ konštatuje Gábor Papp z Maďarského prírodovedeckého múzea v Budapešti.

Meteorit je už viac ako 200 rokov vystavený v Maďarskom národnom múzeu ako prvý a najväčší exemplár zbierky meteoritov.

„Neveľké kúsky meteoritu sa dostali nielen k mnohým vedcom, ale skončili aj v štrnástich európskych múzeách. Na našom obecnom úrade máme aspoň vernú kópiu meteoritu, ktorú nám urobili v Šarišskom múzeu v Bardejove.

V druhej polovici 19. storočia však bola väčšina kúskov lenartovského meteoritu v zbierkach zberateľov minerálov alebo obchodníkov s minerálmi a vzácnymi horninami. Podľa katalógov sa dnes mnoho kúskov nášho meteoritu nachádza v 57 verejných zbierkach,“ povedal pre Život Ján Kavulič.

Najväčšia časť meteoritu s hmotnosťou 76,5 kilogramu je v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti, ďalšie časti sú v múzeách vo Viedni, v Prahe, Chicagu, Londýne.

V roku 1888 vyčíslili hodnotu lenartovského meteoritu vystaveného v Maďarskom národnom múzeu na 94 000 forintov. Na porovnanie, za túto sumu sa vtedy dala kúpiť tona čistého striebra.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×