Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Bájne elixíry života a mladosti: krv, moč, orgány zvierat, ľudské výlučky a mnohé ďalšie nechutnosti

10.03.2018 (10/2018) Túžba nájsť živú vodu, všeliek, elixíry nesmrteľnosti či večnej mladosti sprevádza ľudstvo od nepamäti a neutícha ani dnes. Mnohí pri nej neváhajú prekročiť hranice absurdnosti.
Bájne elixíry života a mladosti: krv, moč, orgány zvierat, ľudské výlučky a mnohé ďalšie nechutnosti
5 fotografií v galérii
Po tisícročia sa na objavenie elixíru nesmrteľnosti míňajú obrovské prostriedky a úsilie.
Autor fotografie: Shutterstock

V stredoveku to bola bájna mandragora klíčiaca zo semena či z moču obesencov. Neskôr čierne korenie, ktoré rozprúdi krv a zdvihne náladu. Na rad prišli aj iné koreniny – zelený čaj, ženšen, rôzne výťažky častí bylín a stromov.

Zo živočíšnej ríše to bol prášok z hmyzu či rohu nosorožca a orgány najrôznejších zvierat. Po objavení Nového sveta čokoláda, neskôr ustrice i hadia krv. Všetko, samozrejme, „zaručene“ fungovalo.

Všeliek

Možnosť existencie elixíru života v stredoveku pripúšťali aj najosvietenejší učenci, ktorí ostatné povery svojich čias dokázali odhaliť a tvrdo kritizovať. O existencii „všelieku“ nepochybovali ani arabský stredoveký učenec Avicena (980 – 1037) či anglický filozof a najoriginálnejší mysliteľ stredoveku Roger Bacon (1214 – 1292).

Zaujímavosťou je, že Avicena neskôr tvrdil, že univerzálnym liekom proti všetkým chorobám je silný duch. Inak povedané, vyjadril presvedčenie, že pôvod chorôb je psychosomatický.

Väčšina zachovaných receptov o elixíroch života je nielen pestrou, ale aj nechutnou zmesou ľudového liečiteľstva a najtemnejších povier. Recept na výrobu elixíru obsahuje ingrediencie ako cesnak, krv, moč, kosti, telá a orgány zvierat, korene a časti rastlín, ľudské i živočíšne výlučky a mnohé ďalšie nechutnosti.

Rastliny nesmrteľnosti

Ľudia verili, že niektoré rastliny sú samy osebe elixírom života, alebo obsahujú zložku potrebnú na jeho výrobu.

Patria sem mnohé byliny či stromy, ako sú napríklad Aloe vera, ženšen (bylina nesmrteľnosti) či liečivý strom zederach indický (Azadirachta indica), nazývaný aj nimbovník, ktorého účinky sú opísané v knihách starších ako štyri tisícročia.

Mandragora, ľudovo šibeničník, vraj rástla iba pod šibenicou. 5 fotografií v galérii Mandragora, ľudovo šibeničník, vraj rástla iba pod šibenicou. Zdroj: Shutterstock

Ide o akési prírodné antibiotikum, ktoré obsahuje viac ako 140 aktívnych látok a má veľmi silné antibakteriálne, antibiotické, protiplesňové a upokojujúce účinky.

Údajne dokáže za veľmi krátky čas vyliečiť celý rad chorôb a zároveň účinne zregenerovať telo. Aj preto sa mu hovorí Strom života a v indickej kultúre je považovaný za najpopulárnejšiu rastlinu, najsilnejší prírodný všeliek a elixír života.

Za zmienku stojí rastlina mandragora lekárska (Mandragora officinalis), ktorá tvorila súčasť rôznych elixírov života či nápojov lásky. Verilo sa, že môže rásť iba pod šibenicou, kde odkvapol moč alebo semeno obesencov. Z toho vznikol jej ľudový názov šibeničník.

Bájne zvieratá

Na výrobu elixírov života sa využívali aj časti tiel či orgány rôznych živočíchov. A vôbec nemuselo ísť o reálne zvieratá s dokázateľným výskytom. Jedným z príkladov je bájne zviera jednorožec, ktorý sa v predstavách ľudí vyskytoval od antiky až do novoveku.

V 1. storočí po Kristovi ho Plínius Starší spomína vo svojom encyklopedickom diele Historia Naturalis. Opisuje ho ako zviera s telom koňa, nohami slona, chvostom diviaka, hlavou jeleňa s mohutným rohom vyrastajúcim zo stredu čela a namiereným priamo dopredu.

V období renesancie a baroka sa skutočne fenoménom jednorožca vážne zaoberali mnohí učenci, napríklad Leonardo da Vinci či taliansky lekár a prírodovedec Ulisse Aldrovandi, ktorí ho pokladali za reálne zviera.

V období zámorských objavov cestovatelia zase podávali správy o stretnutiach s jednorožcami v ďalekých krajinách, napríklad Marco Polo ho údajne stretol na Jáve, iní ho zaznamenali v Arábii.

Jeho roh bol považovaný za vzácny a účinný všeliek, ktorý dokázal čistiť vodu a zneškodňovať jedy. Lekárnici a alchymisti často z nevedomosti a naivity kupovali ako údajný roh jednorožca zub narvala jednorohého (Monodon monoceros) alebo upravené slonie či mamutie kly.

Roh za 800 000 dolárov

Tradičná ázijská medicína dodnes používa časti tiel živočíchov na liečenie rôznych chorôb. Rohu z nosorožca sa pripisujú schopnosti uzdraviť všetky choroby, a dokonca zachrániť užívateľa od smrti.

Cena najdrahšej látky na Zemi – rohu nosorožca – sa postupne vyšplhala až na súčasných 800 000 amerických dolárov za kilogram. Gram prášku z rozomletého rohu stojí dvadsaťkrát viac než zlato, ktorého cena sa pohybuje okolo 42 USD za gram.

V existenciu jednorožca verili Plínius Starší, Leonardo da Vinci i prírodovedec a lekár Ulisse Aldrovandi. 5 fotografií v galérii V existenciu jednorožca verili Plínius Starší, Leonardo da Vinci i prírodovedec a lekár Ulisse Aldrovandi. Zdroj: Shutterstock

Napriek tomu vedecké štúdie nepotvrdili žiadne liečivé účinky častí z nosorožcov. Rovnako ako ľudské nechty obsahujú iba rohovinu a bielkoviny, napríklad keratín.

Pytliaci ho však lovia ďalej, lebo napriek astronomickej cene je dopyt po jeho rohoch taký vysoký, že ho už dobre organizované skupiny pytliakov nedokážu zabezpečiť z voľnej prírody.

A tak v posledných rokoch usmrtili niekoľko nosorožcov v zoologických záhradách a vykradli desiatky zámkov, kaštieľov a prírodovedných muzeálnych zbierok. U našich západných susedov už boli odcudzené trofeje rohov nosorožcov zo zámkov Úsov, Napajedla, z múzea Emila Holuba i Národního zemědělského muzea v Prahe.

Koktail lepší ako viagra

Dopyt ázijskej tradičnej medicíny po niektorých druhoch je skutočne obrovský. Aj vďaka mnohým poverám o zázračných účinkoch tiel zvierat na ľudské zdravie, prinavrátení mladosti a pohlavnej sily sa mnohé živočíchy dostali na zoznam ohrozených druhov.

Je ľahké uveriť tvrdeniam, že pohlavný orgán tigra naložený v alkohole vám prinavráti mužskú silu, lebka položená pod posteľ rodičky zabezpečí, že privedie na svet chlapca, na prach rozomleté kosti pomáhajú proti reumatizmu, a keď si ich dáte do vína, pomôžu zahnať vašu únavu.

Z tigrích očí sa vyrábajú lieky proti kŕčom a nosenie tigrích fúzov vraj zaručuje odvahu. Dokonca aj tigrí moč a trus idú na dračku, pretože tieto telesné výlučky pôsobia proti vredom.

Veľkej obľube sa už tisíce rokov v čínskej medicíne teší nápoj z vína, ktorý obsahuje výťažky zo srdca, z penisu a krvi rôznych zvierat. Údajne tento koktail účinkuje do 30 minút a je lepší než viagra, pretože nemá žiadne vedľajšie účinky.

Viera v účinky liekov z divokých zvierat je v Číne hlboko zakorenená. Už od roku 1985 v Číne existujú farmové chovy zásobujúce farmaceutické podniky produktmi z viac ako tridsiatich druhov najrôznejších zvierat.

„Chovnými“ zvieratami v týchto farmách sú tigre, leopardy, medvede, ale aj korytnačky, plazy, vtáky a žaby. Funguje tu viac než 30 medvedích fariem, v ktorých chovajú takmer 8 000 medveďov, ktorým žlč zaživa pravidelne extrahujú.

Tento orgán totiž patrí tiež k vyhľadávaným a veľmi častým zložkám tradičných liečiv. A keďže dopyt po tejto komodite je väčší ako ponuka fariem, prejavujú obchodníci záujem aj o americké a európske medvede.

Nesmrteľní

Existovali v dejinách ľudstva privilegované osoby, ktorým bolo umožnené prežiť niekoľko životov? „Nesmrteľný“ gróf Saint Germain opisoval staré príbehy tak popisne a detailne, ako by bol priamym svedkom týchto udalostí.

V druhej polovici 18. storočia pôsobil tento gróf a alchymista na niekoľkých európskych panovníckych dvoroch. Okrem svojho hudobného nadania a umenia zvádzania dám sa preslávil ešte niečím. Darilo sa mu vraj obyčajné kovy meniť na zlato.

Z očí tigra sa vyrábajú lieky proti kŕčom a nosenie jeho fúzov vraj zaručuje odvahu. 5 fotografií v galérii Z očí tigra sa vyrábajú lieky proti kŕčom a nosenie jeho fúzov vraj zaručuje odvahu. Zdroj: Shutterstock

Hoci o ňom francúzsky filozof Voltaire prehlásil, že: „Je to človek, ktorý všetko vie a nikdy nezomrie,“ táto predpoveď sa nenaplnila. Nakrátko po tomto vyhlásení v roku 1784 slávny mág a alchymista v Schleswigu umiera.

Konšpirátori tých čias však tvrdili, že fingovanou smrťou len rafinovane zmenil svoju identitu, aby mohol nepoznaný prežiť ďalší zo svojich mnohých životov.

Za majiteľa tajomstva večnej mladosti býva považovaný aj jeden z najvýznamnejších alchymistov, zakladateľ modernej medicíny Paracelsus (1493 – 1541).

Jeho vedomosti a znalosti boli na obdobie, v ktorom žil, skutočne ohromujúce, prinajmenšom rovnako ako jeho lekárske úspechy. Preto sa nikto z jeho súčasníkov neodvážil pochybovať o informáciách, že vlastní kameň mudrcov i elixír života.

Rovnaká povesť kolovala aj o dvoch jeho učiteľoch a predchodcoch, španielskom alchymistovi Arnaldusovi de Villa Nova a Salomonovi Trismosinovi.

Podľa archeológov možno začiatok záujmu o nájdenie živej vody pripísať jednému z čínskych cisárov. Jing Čeng, ktorý vládol Číne v rokoch 221 – 207 pred Kristom, nariadil svojim vyslancom celosvetové pátranie po tejto komodite.

Dejiny poznajú mnohých ľudí túžiacich po večnom živote. Tí boli zo strachu pred smrťou ochotní uveriť akejkoľvek historke, ktorá ich ubezpečí, že budú žiť večne. Hľadanie elixíru nesmrteľnosti bolo takmer vždy záležitosťou panovníkov, bohatých obchodníkov a vplyvných ľudí. Obyčajný ľud trápili celkom iné starosti.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×