Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Himalájske dobrodružstvo: v noci mrznete v spacom vaku, cez deň odpadávate na hokejovom ihrisku

06.03.2018 (9/2018) Ako sa cíti horolezec, ktorému odbíja posledná hodina? Asi ako my počas najvyššie položeného hokejového turnaja na svete. Život so slovenským tímom bol pri tom.
Himalájske dobrodružstvo: v noci mrznete v spacom vaku, cez deň odpadávate na hokejovom ihrisku
7 fotografií v galérii
Prípravný zápas medzi Tatra Eagles Team Slovakia a All-Stars Team.
Autor fotografie: Róbert Devečka

Kým zverenci Craiga Ramsayho ladili formu na olympijský turnaj v Pjongčangu, pod štítmi Himalájí sa odohrávala celkom iná hokejová bitka.

Skupina dobrodružne ladených Američanov sa totiž rozhodla usporiadať turnaj v nadmorskej výške 4 572 m n. m. a oficiálne sa tak prihlásiť do zápisu Guinnessovej knihy rekordov ako najvyššie položené hokejové podujatie na svete.

Akcia mala aj charitatívny rozmer. Miestnym ľuďom, mimochodom, fanatikom do hokeja, ponechali účastníci svoj hokejový výstroj. Za dejisko bola zvolená lokalita hlboko v himalájskom regióne Ladakh v indickom štáte Džammú a Kašmír.

Februárového merania síl v ťažko predstaviteľných podmienkach sa zúčastnilo šesť tímov: tím z USA, Kanady, Nemecka, zmiešaný výber z celého sveta, tím domácej Indie a zo Slovenska!

Na základe kontaktu od priateľa z Ruska som mal tú česť poskladať mužstvo spod Tatier. Tvorili ho hráči so skúsenosťami z medzinárodných hokejových turnajov a, samozrejme, aj s patričným zmyslom pre extrém.

Štadión poslali z Rakúska

Kvôli zápisu do Guinnessovej knihy rekordov musel štadión, na ktorom sa bude hrať, zodpovedať predpísaným hokejovým štandardom. Keďže v celej Indii taký nenájdete, musel sa v desiatkach kontajnerov poslať z Európy (konkrétne z Rakúska) do najsevernejšieho štátu krajiny Džammú a Kašmíru, kde ho kompletne zmontovali.

Takto sme sa obliekali na zápas. 7 fotografií v galérii Takto sme sa obliekali na zápas. Zdroj: Róbert Devečka

Okrem toho bolo treba vybudovať celý stanový kemp, ktorý slúžil ako šatne pre hráčov. Po prílete do Indie si naša 13-členná výprava dopriala deň oddychu. Nasledoval ďalší let už priamo do himalájskej oblasti do mesta Leh ležiaceho v nadmorskej výške približne 3 500 m n. m.

Už po prílete bolo cítiť výškové účinky a od tohto momentu začal proces našej aklimatizácie na turnaj, ktorý sa mal konať ešte o tisíc metrov vyššie.

V rámci tohto procesu sme absolvovali množstvo výletov po rôznych kultúrnych a historických pamiatkach tejto oblasti a popritom odohrali aj dve priateľské hokejové stretnutia. Prvé proti tímu z Nemecka a druhé proti výberu z celého sveta – oba s našou prehrou.

Zhodli sme sa, že hrať hokej v 3 500 metroch nad morom je pre problém s dýchaním takmer nemožné. Ako to bude vyzerať ešte o tisíc metrov vyššie?

Pod sprchu sa nik neodvážil

Po úvodných piatich aklimatizačných dňoch v meste Leh sa celý sprievod účastníkov vydal na niekoľkohodinovú náročnú cestu naprieč nehostinným terénom ladakhského regiónu.

Striedali sa nám nádherné výhľady na himalájske štíty, autom sme počas cesty pokorili najvyšší bod vo výške približne 5 300 metrov nad morom. Prechádzali sme cez nekonečné serpentíny, úzke prašné cesty, cez rokliny, niektoré úseky boli zaviate pieskom.

Trasa to bola len pre veľmi silné žalúdky, a tak nečudo, že viacerí z výpravy toho mali v cieľovej stanici – usadlosti Tangtse vo východnom Ladakhu – viac než dosť.

Ubytovali nás vo veľmi jednoduchých obydliach miestnych obyvateľov. Spali sme na zemi v spacích vakoch privezených z domu. Toaleta všade v okolitej prírode, o kúpeľni sme tiež mohli len snívať.

Sprcha, respektíve hadica s tečúcou vodou, sa nachádzala pred domom. Kto by si však pod ňu v tých mrazoch trúfol? Je logické, že nikto z nás túto vymoženosť počas celého pobytu nevyužil.

Pocity z prvej noci možno opísať veľmi jednoducho – ukrutná zima! Vonku bolo mínus dvadsať, podobne ako v nezateplených budovách. Rána sme sa napokon v zdraví dočkali napriek tomu, že nám zamrzla aj voda vo fľašiach.

Slovenský „hokejový dom“ v Tangtse zdobila národná zástava. 7 fotografií v galérii Slovenský „hokejový dom“ v Tangtse zdobila národná zástava. Zdroj: Róbert Devečka

Kravské lajno nie je drevo

Relatívne adaptovaní na nadmorskú výšku približne 4 000 metrov nad morom sme si trúfli absolvovať hokejový tréning v neďalekej usadlosti Durbuk, kde leží jedna z najvyššie položených prírodných plôch na ľadový hokej na svete. Pravú športovú romantiku dotvárali divé kone a kravy pasúce sa obďaleč, na našom tréningu sa dokonca objavili i dve hráčky z indickej ženskej reprezentácie.

Čo sa v daných podmienkach ukazovalo ako takmer neriešiteľný rébus, bolo sušenie hokejového výstroja. Nakoľko priestor na to určený, pochopiteľne, neexistoval, museli sme ho mať neustále pri sebe v našich izbách, a tak sa tu šíril zápach, ktorý každý hokejista dobre pozná.

Aby sme výstroj (ale najmä seba) aspoň trocha zohriali, bolo treba neustále kúriť v malej piecke. Keďže stromy by ste v tejto oblasti hľadali len veľmi ťažko, na výrobu tepla slúžili vysušené kravské výkaly. Drevo rozhodne nenahradili, vyhoreli veľmi rýchlo a navyše z nich ostalo množstvo popola.

Odfúklo aj striedačku

Kým prišiel pomyslený deň D, vládol už medzi hráčmi taký lazaret z výškovej choroby, že nebolo možné odohrať turnaj v pôvodne zamýšľanom formáte. Preto organizátori nechali odohrať iba tri oficiálne zápasy.

Tímu Tatra Eagles Team Slovakia prischol All-Stars Team. Dostať sa na samotný štadión v nadmorskej výške 4 572 m n. m. zabralo z miesta, kde sme boli ubytovaní, asi hodinu. V dejisku zápasu boli pre každý tím pripravené provizórne šatne v podobe stanov postavených na ľade.

Počasie sa značne pokazilo, obloha sa zatiahla a k tomu poriadne fúkalo. Vietor bol taký silný, že odniesol dokonca aj striedačku!

Nebol to vôbec pekný hokej, pre hráčov jedno obrovské trápenie. Striedať sa chodilo niekedy už po dvadsiatich sekundách na ľade, chvíľami to vyzeralo ako v horore. Už počas hry poniektorí cítili, že strácajú vedomie, nikomu z nášho tímu sa však našťastie počas stretnutia nič nestalo. Horšie to bolo so súperom, ktorému asi v polovici hry odpadol brankár a museli ho nahradiť.

Pod dohľadom dvoch rozhodcov sme napokon vyhrali 5 : 1 a vyslúžili si bujarý potlesk divákov v podobe nomádov, ktorí sa za touto športovou slávou zišli z takmer celého Ladakhu.

Na zápasy nás prišli povzbudiť miestni fanúšikovia. 7 fotografií v galérii Na zápasy nás prišli povzbudiť miestni fanúšikovia. Zdroj: Róbert Devečka

Hviezdičky, tma, nemocnica...

Mnoho hráčov skončilo „na kyslíku“, viac než polovica nášho tímu sa rozhodla pre návrat do o päťsto metrov nižšie položeného mesta Leh. Tí najodolnejší hokejisti zo všetkých krajín vytvorili dve mužstvá a na druhý deň sa vybrali odohrať priateľské stretnutie.

Ako veľkí „srdciari“ sme do toho dali všetko a vydržali sme hrať v tejto nadmorskej výške takmer dve hodiny! Hralo sa lepšie ako deň predtým, po zídení z ľadu to však prišlo aj na mňa...

Najskôr občasné návaly, keď viete, že s vami nie je niečo v poriadku, no nedokážete to opísať. K tomu hviezdičky pred očami a chvíľkové straty zraku! Nasledoval návrat do normálu, no intervaly medzi týmito desivými stavmi sa postupne skracovali.

Opäť ma zaliala tma, nohy vypovedali službu, išiel som k zemi. Keďže nepomohol ani kyslík, nasledoval transport do komunitnej nemocnice, kde sa ma okamžite ujal miestny lekár. Ostatné viem už len z rozprávania.

Pri meraní kyslíka v krvi pulzným oximetrom klesli moje hodnoty pod 70 percent, pričom u zdravého dospelého človeka by sa mali pohybovať na úrovni 95 – 100 percent. Hodnota pod 80 zvyčajne znamená zlyhávanie respiračnej sústavy.

Môj organizmus to našťastie vydržal, po nejakom čase som sa „posilnený“ niekoľkými injekciami opäť prebral a postupne nadobudol vedomie aj stratené sily.

Z Himalájí na olympiádu

Zvláštne je, že kým som ešte vnímal, cítil som sa pokojne a vcelku príjemne. Viem si tak predstaviť horolezcov zomierajúcich na následky výškovej choroby, ako celý proces prebieha a ako asi vyzerajú ich posledné minúty pred trvalým poškodením tela, respektíve smrťou.

Ja som sa našťastie zregeneroval relatívne rýchlo, ešte v ten deň som vzal kyslíkovú bombu pod pazuchu a spolu so zvyškom môjho tímu zišiel dole do mesta Leh.

Po úspešnom zvládnutí turnaja si slovenský tím doprial ešte dva bonusy. Tým prvým bola, po presune z najvyšších hôr sveta do „pravej“ Indie, návšteva jedného z novodobých divov sveta Tádž Mahalu, odtiaľ sme odleteli povzbudzovať slovenských hokejistov priamo do juhokórejského Pjongčangu.

Priamo v hľadisku sme vychutnali prvé, a ako sa neskôr ukázalo, aj posledné víťazstvo nášho olympijského tímu nad výberom Ruska. Kto vie, ako by to s hrou našich chlapcov vyzeralo po sústredení pod himalájskymi osemtisícovkami :)?

Aklimatizačný tréning v nadmorskej výške 4 000 m n. m. Pri prírodnom klzisku nás sledovali kravy a divoké kone. 7 fotografií v galérii Aklimatizačný tréning v nadmorskej výške 4 000 m n. m. Pri prírodnom klzisku nás sledovali kravy a divoké kone. Zdroj: Róbert Devečka

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×