Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Robert Mistrík: 600 miliónov eur smerovalo na vedecký výskum do firiem, o ktorých nikto nevie

02.03.2018 (9/2018) Dokonalé poznanie ľudského tela je kľúčom k úspechu. V liečbe chorôb, ale napríklad aj v očistení športovca neprávom obvineného z dopingu. Vedec Robert Mistrík (51) má už aj takú skúsenosť.
Robert Mistrík: 600 miliónov eur smerovalo na vedecký výskum do firiem, o ktorých nikto nevie
5 fotografií v galérii
„Finančne sme sebestační, radi by sme však pracovali aj na náročnejších výskumoch,“...
Autor fotografie: Ján Miškovič

Dopingové kauzy stále hýbu svetom. Koncom minulého roka rozvíril hladinu hviezdny britský cyklista Chris Froome s liekom proti astme, účasť na zimnej olympiáde v Pjongčangu poznačili škandály mnohých ruských športovcov pre organizované užívanie zakázaných látok.

Z času na čas sa objaví aj takpovediac exemplárny prípad justičného omylu – napríklad u českého cyklistu Romana Kreuzigera či elitného slovenského chodca Mateja Tótha.

Jedným z členov skupiny odborníkov, ktorá zbierala dôkazy v Tóthov prospech, bol aj špičkový slovenský chemik a biochemik Robert Mistrík.

„Nehovorme o tom, že sme odviedli dobrú prácu a vysekali Mateja z problému, ale o tom, že bol absolútne nevinný,“ konštatuje skromne. Každý prípad dopingu je podľa jeho slov individuálny a na základe toho k nemu treba aj pristupovať.

Srdcová záležitosť

Svoj vôbec prvý športový prípad považoval nielen za profesionálnu výzvu, ale aj osobnú záležitosť. Sám bol ešte ako žiak atlétom v banskobystrickej Dukle, vedel sa vžiť do Matejovej situácie.

„Povedal som mu, že budem bojovať so srdcom. Sám som sa totiž musel postaviť mnohým nespravodlivostiam, pričom iní ľudia mi nezištne pomohli. Vedel som, čo by takáto kauza so zlým koncom urobila s jeho životom,“ hovorí Robert Mistrík.

Vyšetrovanie telu vlastnej endogénnej látky – v Tóthovom prípade hemoglobínu a zvýšenej hladiny nedovolenej cudzej substancie – sú dve odlišné veci.

„Prípady s cudzorodou látkou sú relatívne jednoduchšie. Našli ju vo vašom tele a musíte vysvetľovať, ako a prečo ste ju užili. Vyriešiť problém s niečím, čo máme všetci v sebe a čoho hodnota prirodzene kolíše, je oveľa zložitejšie,“ okrajovo sa vracia k médiami podrobne rozoberanej kauze.

Len zo svojho odborného pohľadu niekoľkými presvedčivými faktmi jasne dokázal, že v prípade nášho olympijského víťaza a majstra sveta nemohlo ísť o krvný doping.

Za to, že sa mu podarilo preukázať nevinu Mateja Tótha (vpravo), dostal oficiálne poďakovanie od klubu VŠC Dukla Banská Bystrica. 5 fotografií v galérii Za to, že sa mu podarilo preukázať nevinu Mateja Tótha (vpravo), dostal oficiálne poďakovanie od klubu VŠC Dukla Banská Bystrica. Zdroj: Ján Miškovič

Namerať, vyhodnotiť, interpretovať

Aj keď trocha iná disciplína, predsa len má Tóthov prípad s bežnou vedeckou praxou Roberta Mistríka spoločné základy.

„Aj uňho išlo o vyhodnotenie výsledkov analytickej chémie, s ktorou pracujem. Na jednej strane treba výsledky namerať, na druhej ich vyhodnotiť a najmä správne interpretovať,“ vysvetľuje rodák spod Urpína, ktorého tím sa podieľa na vývoji takzvanej cloudovej databázy.

„Ak chceme chemicky analyzovať kávu, ktorú pijete, zoberieme vzorku, v ktorej bude okolo tisíc látok. Rozdelíme ich, z každej urobíme spektrum – teda jej odtlačok prsta – a musíme zistiť, čo je zač. Toto spektrum pošlem do cloudovej databázy, ktorá to vyhodnotí.

Na rovnakej báze sa analyzujú látky v oblasti životného prostredia, kriminalistiky, vo farmaceutickom priemysle a, samozrejme, v medicíne. Napríklad prostredníctvom vyšetrenia krvi, ktorému sa už dnes bežne podrobujeme. Látok ako cukor či bilirubín, ktoré dnes dokážeme z krvi analyzovať, je však stále veľmi málo.

V skutočnosti obsahuje náš organizmus niekoľko tisíc takzvaných malých molekúl, niekoľko stotisíc proteínov – mnohonásobne viac, ako sa bežne zisťuje u lekára. Snažíme sa preto pracovať na tom, aby sme z krvi vedeli identifikovať nie tridsať, ale možno niekoľko stovák ochorení.“

Chudobný príbuzný

Biochemická spoločnosť Roberta Mistríka sa zaoberá vývojom softvérov, databáz, ale aj experimentálnou prácou a aplikáciami pre farmaceutické spoločnosti. Na každý post má vedeckých špecialistov.

„Finančne sme sebestační, radi by sme však pracovali aj na náročnejších výskumoch a k tomu je potreba obrovské množstvo peňazí, rádovo v miliónoch eur. Vďaka tomu by sme vedeli zužitkovať naše poznatky pre vlastnú potrebu.

Laicky by som to prirovnal k rakete na Mars, ktorú my síce máme, no nemôžeme s ňou odletieť na červenú planétu a robiť tam výskum. Na takéto väčšie projekty by mali slúžiť napríklad eurofondy, ktorých rozdelenie však na Slovensku absolútne zlyhalo.

Kým my sme boli nespravodlivo vylúčení, peniaze smerovali do všelijakých firiem, o ktorých nikto nevie a nemajú jediný vedecký rekord. Hovoríme pritom o dvoch balíkoch v celkovej hodnote 600 miliónov eur, kde navyše hrozí, že značná časť prostriedkov úplne prepadne,“ hnevá sa špičkový slovenský odborník, ktorý si na vedeckých konferenciách často pripadá ako chudobný príbuzný.

Kým jeho konkurenti a kolegovia po svojich prejavoch recitujú siahodlhý zoznam sponzorov či podporných grantov, on sám má v tomto smere o „starosť“ menej.

Boj s alzheimerom

Napriek limitovaným finančným podmienkam už publikoval svoje výskumy v jednom z najprestížnejších vedeckých časopisov na svete Nature Biotechnology, jeho tím sa podieľal napríklad na výskume rakoviny prsníka.

Najnovšie sa plánuje zapojiť do projektu neurodegeneratívnych ochorení, ako je Alzheimerova či Parkinsonova choroba. Je to možno najvyššia výzva, do ktorej sa dnes môžu vedci zaoberajúci sa modernou medicínou pustiť.

V Banskej Bystrici je stále doma. Robert Mistrík (zľava) s manželkou, otcom a otcovou priateľkou. 5 fotografií v galérii V Banskej Bystrici je stále doma. Robert Mistrík (zľava) s manželkou, otcom a otcovou priateľkou. Zdroj: Ján Miškovič

„Mozog pláva v kvapaline – takzvanom mozgovomiechovom moku, ktorý obsahuje mnohé chemické látky. Tie ovplyvňujú našu psychiku, náladu, pocity. Keby sme poznali zákonitosti a mechanizmus tejto úžasnej chemickej fabriky, mohli by sme si poradiť aj s alzheimerom a parkinsonom.

Problémom však je, že o molekulách a mechanizmoch spúšťajúcich tieto ochorenia vieme zatiaľ veľmi málo. Z tohto pohľadu je to nesmierne tvrdý vedecký oriešok.

Od alzheimera už dávajú ruky preč aj veľké farmaceutické firmy, doteraz zlyhalo vyše 400 liekov v klinickom výskume. Kým sa liek dostane do tejto fázy skúšania, stojí to od 50 do 500 miliónov dolárov,“ dodáva Robert Mistrík s dôvetkom, že si bežný človek absolútne nedokáže predstaviť ten obrovský objem prostriedkov investovaných do takéhoto výskumu.

Choroby budú vždy

Budeme raz vedieť liečiť všetky choroby? A koľko rokov sa dožijeme? Takéto otázky mútia hlavy mnohých vedcov, málokto z nich si však trúfne čokoľvek prognózovať. V obrovskom stroji múdrych hláv, ktoré posúvajú výskum liečby chorôb dopredu, si môže Robert Mistrík pripadať len ako malé koliesko.

„Venujeme sa len jednému z mnohých vedeckých smerov. Konkrétne metabolomike, čo sú malé molekuly v živých organizmoch. Ďalší skúmajú veľké molekuly, DNA, proteíny, genetiku. Nikto z nás nevie, či smer, ktorým sa práve uberáme, je ten správny. Ak použijem veľmi hrubý odhad, ľudský organizmus z pohľadu molekúl poznáme možno z 15 percent,“ zamýšľa sa.

Aj keby sme raz dokázali identifikovať každú jednu molekulu, choroby budú existovať vždy. Pôjde iba o to, ako rýchlo ich dokážeme odhaliť a účinne liečiť. Včasná diagnostika je v tomto smere kľúčom k úspechu.


Pôjde na prezidenta?

Ak v najbližších prezidentských voľbách nebude kandidovať súčasná hlava štátu Andrej Kiska, strana SaS je pripravená podporiť vlastného kandidáta. Podľa informácie, s ktorou nedávno vyšiel Denník N, by ním nemal byť nikto iný ako Robert Mistrík.

Ten svoj zámer zabojovať o prezidentský palác komentoval pre náš týždenník zatiaľ pomerne neurčito: „Ak bude znovu kandidovať Andrej Kiska, budem ho voliť a podporovať. Žijeme v pomerne nepokojných časoch, Európa vrátane Slovenska vstupuje do nového obdobia. Ak by súčasný prezident nekandidoval, zo spoločnosti musia vzísť noví lídri so zárukou stability, ktorí to s našou krajinou myslia úprimne a budú ju ďalej rozvíjať. Budúce Slovensko musia viesť osobnosti s medzinárodným rozmerom, s minulosťou bojovníkov za spravodlivosť a so silným životným príbehom. Kto z nás, z novej generácie spoločensky angažovaných ľudí, sa prihlási k tejto zodpovednosti, ukáže čas.“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×