Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pomáhajú planéte aj sebe: pokročilým sa zmestí trojmesačný odpad do pohára od horčice

23.02.2018 (8/2018) Naše staré či prastaré mamy to robili prirodzene, no my sa to musíme znovu prácne učiť – žiť bez odpadu. Je to pri súčasnej ponuke supermarketov, kde je často tovar balený v niekoľkých vrstvách zbytočných obalov, vôbec možné? Našťastie je!
Pomáhajú planéte aj sebe: pokročilým sa zmestí trojmesačný odpad do pohára od horčice
5 fotografií v galérii
Zdravá kozmetika vo vratných obaloch? Dá sa kúpiť na trhoch od mnohých slovenských...
Autor fotografie: Zuzana Jánošíková

Aj na Slovensku sa tejto téme venuje čoraz viac ľudí. Čoraz hlasnejšie upozorňujú na to, že súčasná nadmerná produkcia veľkého množstva odpadu je neudržateľná a svojím životom zároveň dokazujú, že to ide aj inak. Nadšencov tzv. zero waste – bezodpadového životného štýlu – prudko pribúda a aj na Slovensku už žije množstvo ľudí, ktorí nevytvárajú takmer žiaden odpad.

Späť do detstva

Pamätáte si, ako to fungovalo, keď sme boli malí? My sme prázdniny zvykli tráviť u starej mamy, ktorá mala rodinný dom a veľkú záhradu. Pred domom síce stála popolnica, no vynášali ju asi raz za mesiac, aj to takmer prázdnu.

Šupky z ovocia a zo zeleniny, ktoré tvorili veľkú časť nášho jedálneho lístka, končili na hnoji, odrezky z mäsa a kostí u susedovho psa a papierové obaly, v ktorých sa vtedy predávali balené potraviny, sme odkladali do drevárne a používali na zapaľovanie príležitostného ohníka na záhrade. Plastový odpad tvorili akurát tak vrecúška od mlieka či tégliky od termixu. A nie, nie je to dávna minulosť, píšem o deväťdesiatych rokoch.

V súčasnosti je návrat k takémuto životnému štýlu oveľa jednoduchší, ako sa na prvý pohľad zdá. Dokazuje to napríklad Petra Slezáková, ktorá na svojom blogu Zero Waste Slovakia radí, ako reálne žiť bez odpadov.

„Veľmi často dostávam otázku, koľko odpadu vlastne vyprodukujem. Hlavne študentov na mojich prednáškach to veľmi zaujíma, a tak som si kvôli nim začala svoj zmesový komunálny odpad zbierať. Trojmesačný sa mi pohodlne zmestí do skleneného pohára od horčice,” hodnotí sympatická mladá žena.

Niekoľko tipov zo svojho blogu prezradila aj nám: „Nakupovať chodím väčšinou raz za týždeň na trh. Kupujem tu čerstvú zeleninu, ovocie a niekedy aj pečivo či farmárske výrobky ako bryndzu a tvaroh. Všetko do vlastných látkových sieťok a krabičiek.

Väčší nákup trvanlivých surovín ako strukoviny a obilniny robím v bezobalovom obchode približne raz za mesiac. Vtedy si rovno doplním aj prírodnú kozmetiku a čapovanú drogériu. Vždy si vyberám slovenskú kozmetiku v šetrnom papierovom balení alebo vo vratných obaloch.”

Prírodná kozmetika od drobných výrobcov je nielen šetrná k životnému prostrediu, ale tiež krásna. 5 fotografií v galérii Prírodná kozmetika od drobných výrobcov je nielen šetrná k životnému prostrediu, ale tiež krásna. Zdroj: Zuzana Jánošíková

Prezrádza tiež, ako jej fungovanie bez obalov uľahčilo nákupy: „Pri prechode na bezobalové nakupovanie som si zaviedla jedno pravidlo na zjednodušenie. Nebežím do obchodu, hneď ako sa mi minie nejaká surovina. Jednoducho varím z toho, čo mám aktuálne k dispozícii. Vďaka tomu nenakupujem tak často, varím kreatívne a pestro. A to ma baví,” dodáva Petra.

Pripúšťa, že hlavne začiatky môžu byť ťažké, a tak sa rozhodla šíriť osvetu: „Zo začiatku človek strávi veľa času zisťovaním informácií – hľadá možnosti bezobalového nákupu vo svojom meste, trvácne alternatívy, ktoré môže použiť namiesto jednorazových vecí, začína kompostovať a podobne. Práve preto som založila môj blog, aby som ľuďom uľahčila túto počiatočnú fázu.

Jednoducho som tieto nové veci postupne krok za krokom zavádzala do svojho života, až sa z toho stal životný štýl. Je už mojou prirodzenou súčasťou a nedokázala by som to robiť inak. Takže vôbec nemám pocit, že by to bolo nejako náročné,” hodnotí svoju skúsenosť s odstupom niekoľkých rokov.

Ako sa to celé začalo...

O nutnosti života bez odpadov sa hovorí čoraz viac, no kde sa táto myšlienka zrazu vzala? Za jej autorku sa označuje jedna z hlavných tvárí hnutia Zero Waste Bea Johnson.

Táto Francúzka žijúca v Amerike tu roky žila svoj americký sen so všetkým, čo k nemu patrí vrátane obrovského domu, niekoľkých áut a tiež obrovskej nadmernej spotreby. Postupne ju to však čoraz viac unavovalo, a tak s manželom hľadali zmenu. Dom s rozlohou tristo štvorcových metrov vymenili za tretinový, postupnými krokmi odstránili zo svojho života väčšinu zbytočných vecí a taktiež všetok odpad.

Bea hodnotí, že to malo obrovský pozitívny vplyv na jej život, ako aj na život celej jej rodiny a práve to ju motivovalo začať šíriť povedomie o neudržateľnosti súčasného životného štýlu. Za posledných desať rokov ju nasledovali tisícky ľudí a jej kniha Domácnosť bez odpadu sa stala bestsellerom. U nás je dostupná v českom preklade.

V exkluzívnom rozhovore pre Život prezradila: „Na celom svete si ľudia myslia, že život bez odpadu znamená viac vecí recyklovať (pričom je to presne naopak). Tiež sú presvedčení, že takýto životný štýl zaberá veľa času, je drahý a je len pre zopár uletených hippies.

V skutočnosti je to presne naopak a moja rodina je toho živým dôkazom. Fungovanie bez odpadu nie je len vecou životného prostredia – odkedy odpad netvoríme, sme neporovnateľne zdravší a tiež nám to ušetrilo naozaj veľké množstvo peňazí,“ hovorí elegantná štyridsiatnička.

Dodáva, že úspory času a peňazí sú také veľké, že jediné, čo na svojom bezodpadovom životnom štýle ľutuje, je, že s ním nezačala skôr.

Práve Bea Johnson je autorkou jedného zo symbolov bezodpadového životného štýlu – je ním malá zaváracia fľaša, do ktorej sa zmestí ročný odpad jej štvorčlennej rodiny. Pre pochybovačov treba dodať – Bea nežije niekde na samote bez kontaktu so svetom, ale priamo v centre San Francisca.

Bea Johnson pri návšteve bezobalového obchodu v Čechách. 5 fotografií v galérii Bea Johnson pri návšteve bezobalového obchodu v Čechách. Zdroj: Archív B. J.

Ako táto propagátorka bezodpadového životného štýlu dodáva, jej snom je svet bez odpadu, ktorý v súčasnosti končí na skládkach alebo v spaľovniach.

„Ak fungovanie bez odpadu výrazne zlepšilo život celej mojej rodiny, viem si predstaviť, aké fantastické by bolo, keby takýto životný štýl dokázala prijať celá naša spoločnosť a posunuli by sme sa od mať smerom k byť.

V živote mojej rodiny sú v súčasnosti dôležitejšie zážitky ako veci, a to nás neuveriteľne obohacuje. Verím, že aj celosvetovo by takéto nastavenie vyriešilo veľa problémov,“ dodáva Bea, ktorú si tento rok budeme môcť naživo vypočuť aj na Slovensku.

Zúčastní sa totiž na Going Zero Waste, prvej slovenskej konferencii o živote bez odpadu, ktorá sa bude konať piateho mája v Bratislave.

Päť základných krokov

Bezodpadový život sa riadi piatimi jednoduchými prioritami. Po anglicky ich označujú ako 5R, vo voľnom preklade do slovenčiny 5Z: zamietni, zníž spotrebu, znovu použi, zrecykluj a (s)kompostuj. Postupovať pritom treba presne v tomto poradí.

Prvým krokom je odmietnuť všetko, čo človek nepotrebuje – napríklad reklamné letáky a množstvo ďalších vecí ponúkaných zadarmo, ale tiež zbytočnosti, ktoré človek kupuje len zo zvyku či pre potešenie. Druhým krokom je znížiť spotrebu – nekupovať všetko, čo človek potrebuje, ale viac si napríklad požičiavať a vymieňať.

Tretí krok hovorí o dlhšom používaní vecí, ktoré už človek má – ak sa mu už nehodia, stále ich môže predať či darovať a nie vyhodiť. Recyklácia a kompostovanie sú až na posledných dvoch miestach.

Tieto kroky sa netýkajú len potravín či kozmetiky, ale všetkého, čo človek používa a stávajú sa novým trendom. Na mnohých miestach, napríklad v bratislavskom Goetheho inštitúte, zriaďujú tzv. knižnice vecí, kde si môže človek veci, ktoré potrebuje možno raz za rok, požičať.

Nájdete tu množstvo praktických pomôcok ako vŕtačku, detský turistický nosič či stan, ale tiež zábavné predmety, napríklad „zmrzlinovač“ či domáce planetárium. Práve takéto zariadenia každého spravidla bavia len niekoľko dní, a tak je ich požičanie výrazne praktickejšie ako kúpa.

Dizajn z odpadu a starých vecí

Čoraz viac sa téme zníženia spotreby a odpadu venujú nielen aktivisti, ale aj dizajnéri, malí podnikatelia a rôzne projekty. Jedným z nich je napríklad Umelohmotné – projekt dvoch kamarátov zo Starej Turej, ktorí začali doma v garáži recyklovať plastový odpad na štýlové bytové doplnky.

„Pracujeme ako finančný audítor a videotvorca, takže nám dobre padla možnosť vybúriť sa v garáži. Hlavným cieľom je originálna osveta, upozorňovanie na odpad prostredníctvom dizajnu, ale tvorba nám aj poskytuje radosť z objavovania, keďže každý kúsok je originál. Ľuďom sa tiež v hlave lepšie spojí obrázok recyklácie: plastový odpad nekončí len v žltom koši, no reálne z neho vidia hotový výrobok,“ hovoria kamaráti Šimon Horna a Lukáš Adámek.

Džemy od slovenských výrobcov majú krásne obaly, ktoré predávajúci často ochotne vezmú naspäť. 5 fotografií v galérii Džemy od slovenských výrobcov majú krásne obaly, ktoré predávajúci často ochotne vezmú naspäť. Zdroj: Zuzana Jánošíková

Veľkou témou je zachovalé oblečenie, ktoré už človek nechce nosiť a je mu ľúto ho vyhodiť. Okrem klasickej charity či kontajnerov na oblečenie sa čoraz viac ľudí venuje jeho prerábaniu a opätovnému predaju.

Ako príklad môže slúžiť štýlový second hand Nosene, ktorý nájdete v Banskej Bystrici a Bratislave. Za použiteľné nosené oblečenie, ktoré do predajne donesiete, tu dostanete zľavu na nákup, pričom časť z neho prerábajú na nové dizajnérske kúsky pod vlastnou značkou Renewals by Nosene.

Aj takýmto spôsobom chcú poukázať na neudržateľnosť takzvanej rýchlej módy, tej, ktorú ponúkajú veľké reťazce každú sezónu v nových kolekciách a ktorá často už ďalšiu sezónu vyzerá zastaralo.

Práve táto rýchla móda je jedným z najväčších znečisťovateľov životného prostredia a vyrába sa často v neľudských podmienkach v krajinách tretieho sveta. Pri týchto informáciách sa dizajnérsky prerobené kúsky zo starých vecí javia ako tá príjemnejšia alternatíva.


Ako na to?

Desatoro, ktoré vám ušetrí aj značné množstvo peňazí.

1. Nákupy si plánujte. Predídete tak kúpe množstva jedla, ktoré nedokážete zjesť a následne skončí v odpade.

2. Na nákupy si noste vlastnú tašku. Je to jednoduché riešenie, ako sa zbaviť igelitiek.

3. Na celom Slovensku máme pitnú vodu, na väčšine miest má výbornú kvalitu. Stačí jedna fľaša na vodu, ktorú si človek pravidelne dočapuje z kohútika.

4. Pri nákupe ovocia, zeleniny, chleba a pečiva si zoberte vlastné látkové vrecúška – nahradia tie jednorazové a sú neporovnateľne krajšie.

5. Až 50 percent odpadu tvoria kompostovateľné zvyšky. Zriaďte si kompostér a za krátky čas z neho získate kvalitné hnojivo. Kompostér si človek môže zriadiť aj v byte. Nezapácha!

6. Ak si kupujete hotové jedlo, prineste si vlastnú nádobku alebo obedár. Jednorazové poháre na kávu alebo čaj sa dajú nahradiť termohrnčekmi.

7. Väčšinu čistiacich prostriedkov do domácnosti nahradí sóda a ocot, prípadne kyselina citrónová. Ak to nie je váš štýl, v mnohých predajniach si môžete kúpiť čistiace prostriedky a pracie prášky čapované do vlastných nádob.

8. Veľa malých výrobcov kvalitnej slovenskej kozmetiky predáva svoje výrobky vo vratných/ekologických obaloch. Napr. tuhým šampónom sa dá pohodlne nahradiť ten klasický a vydrží celé mesiace. Rovnako poslúži obyčajné mydlo namiesto tekutého.

9. Namiesto papierových kuchynských utierok môžete použiť obyčajnú handričku, papierové vreckovky sa dajú nahradiť látkovými.

10. Buďte trpezliví! K životu bez odpadu sa väčšina ľudí nedopracuje zo dňa na deň. Zmeny zavádzajte postupne, každý krok sa počíta.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×