Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Na lyžiarskych svahoch nepoznajú tlačenicu, umývajú sa vodou z prírodného prameňa a jedia domáci syr

14.02.2018 (6/2018) Stačí vystúpiť zo sedačkovej lanovky, rozhliadnuť sa okolo seba a začať rátať. Vo východnom Tirolsku vidieť z jedného miesta na dvadsiatku trojtisícoviek Národného parku Vysoké Taury.
Na lyžiarskych svahoch nepoznajú tlačenicu, umývajú sa vodou z prírodného prameňa a jedia domáci syr
8 fotografií v galérii
Strediská vo Východnom Tirolsku sú typické slnečným počasím počas väčšiny dní v roku.
Autor fotografie: Lucia Lukušová

Na mapu zimných stredísk sa dedina Kals am Grossglockner s 1 200 obyvateľmi dostala pred približne dvadsiatimi rokmi, keď v nej postavili prvý lyžiarsky vlek. Zalyžovať si pod najvyšším vrchom v Rakúsku Grossglockner (3 798 m n. m.) chodia nielen Rakúšania, ale aj Taliani, Nemci, Angličania. Slováci zatiaľ objavujú tento región len pozvoľna.

Masíruje za trojnásobnú mzdu

Obyvatelia susedných štátov Rakúska do Východného Tirolska nechodia len za oddychom. Stovky z nich si ráno namiesto lyžiarskej kombinézy navlečú pracovnú uniformu a poskytujú servis hotelovým hosťom.

Patrí k nim aj päťdesiatnik Janusz z poľského Krakova, ktorý robí v jednom z miestnych hotelov päť rokov maséra. Z rodnej krajiny ho vyhnala strata zamestnania.

Vyštudovaný fyzioterapeut to bral ako príležitosť začať po štyridsiatke nový život v novej krajine a zároveň po boku novej partnerky. Nemčinu sa učil doma ako samouk niekoľko rokov, ale vo svojej práci v Poľsku ju využíval len minimálne. Bola to teda pre neho výzva.

„Prišiel som sem s cieľom nájsť si prácu. Povedal som si, že bez pracovnej zmluvy sa domov nevrátim. Tak sa aj stalo. Mal som šťastie, že hotel, v ktorom pracujem, akurát pripravovali na otvorenie. Budovali nový tím a ja som takpovediac v pravý čas zaklopal na správne dvere,“ spomína na svoje začiatky.

Dnes okrem spisovnej nemčiny ovláda perfektne aj nárečie. Masérske remeslo ho stále baví. Zarobí takmer trikrát viac ako kolegovia na rovnakej pozícii v rodnom Poľsku.

Na nové prostredie si dlho nezvykala ani jeho polovička, ktorá sa venuje umeniu. Inšpirácií na maľovanie obrazov má okolo seba neúrekom. Stačí, že sa pozrie z okna na majestátne hory, schytí štetec s farbami do ruky a realizuje sa.

Údolie Pustertal leží medzi mestečkami Brixen a Lienz. 8 fotografií v galérii Údolie Pustertal leží medzi mestečkami Brixen a Lienz. Zdroj: Lucia Lukušová

Poľský pár si v dedine zaobstaral samostatné bývanie, väčšina zamestnávateľov ale svojim pracovníkom okrem stravy poskytuje zadarmo aj ubytovanie.

„Z prvého manželstva mám dcéru, ktorá s nami trávi takmer každé dlhšie prázdniny. Bol by som rád, ak by sa jej tu zapáčilo natoľko, že by sa po skončení vysokej školy zamestnala v hotelierstve,“ vyslovuje nahlas svoje želanie starostlivý otec.

Ťažia z prírody

Nielen v tejto obci, ale takmer v celom regióne je najväčším zamestnávateľom rodina Schultzovcov. Príbeh súrodencov Marthy a Heinza pozná hádam každý domáci. Vďaka ich rodinnému biznisu nemusia tunajší dedinčania cestovať za prácou desiatky kilometrov do väčších miest.

Kredit si u ľudí získali tiež ekologickým prístupom a ochranou životného prostredia aj v hotelovom biznise. Jeden zo svojich rezortov Gradonna vybudovali tesne pred hranicami Národného parku Vysoké Taury.

„Na stavbu sme sa v najvyššej možnej miere snažili využiť materiál z regiónu. Preto je podlaha z vyťaženého mramoru z miestneho lomu a drevo z okolitých lesov. V celom hoteli tečie voda z prírodného prameňa, ktorý vyviera len pár metrov odtiaľto. U nás na stole nikto neuvidí obrusy. Pri kapacite šesťsto hostí by sme dennodenným praním prírode nepomohli,“ hovorí päťdesiatnička Martha Schultz.

Filozofiu biznisu si všimli a ocenili aj odborníci. Krátko po otvorení bol totiž hotel nominovaný na zisk takzvanej zelenej ceny v kategórii luxusné stavby, o rok neskôr sa dostal do najužšieho výberu cien za architektúru a v roku 2015 konečne stál na stupni víťazov. Majitelia si odniesli tirolskú cenu za najkrajšiu drevenú stavbu.

K syrom pribudli hotely a vleky

Podnikateľského ducha v rodine mala ako prvá Marthina stará mama v roku 1925, keď od suseda kúpila farmu na výrobu syra. Až pred desiatimi rokmi pridali súrodenci k syrovému biznisu hotely a lyžiarske vleky.

Rodinné podnikanie si Rakúšanka pochvaľuje. Teší sa, že s bratom po sebe zanechajú stopy pre ďalšie generácie. Netají sa ale, že o každom novom nápade spolu s kolegami horlivo diskutujú. Nakoniec rozhodujúce slovo padá vždy na Heinza, vlastní totiž 76 percent akcií.

Mimochodom, syry z vlastnej produkcie môžu ochutnať hostia v každom z desiatich ubytovacích zariadení, ktoré vlastnia. V obľúbenosti zahraničných turistov vyhráva ovčí syr naložený v oleji.

Domáci uprednostňujú po stáročia zaužívanú tirolskú klasiku – takzvaný sivý syr. Ide o kravský produkt podávaný s octom, olejom a cibuľou, zapíjajú ho pivom. Prívlastok sivý si vyslúžil za pleseň na povrchu a meniacu sa farbu pri dlhšej zrelosti a izbovej teplote.

Martha a Heinz Schultzovci sú hlavami rodinného biznisu, ktorý trvá viac ako 90 rokov. 8 fotografií v galérii Martha a Heinz Schultzovci sú hlavami rodinného biznisu, ktorý trvá viac ako 90 rokov. Zdroj: Lucia Lukušová

Kozmetika z lesov

Bohatstvo miestnych lesov využívajú od jari do jesene fanúšikovia prírodnej lekárne. Na prechádzku chodia zásadne s košíkom, aby mali do čoho zbierať bylinky.

Arnika, nechtík lekársky, ľubovník bodkovaný či harmanček využívajú Schultzovci na výrobu vlastnej prírodnej kozmetiky. Zmes zalievajú olivovým olejom od susedov z Talianska, každý deň ju premiešavajú a na slnku nechávajú dozrievať niekoľko mesiacov.

Následne tým masírujú každého, kto má problém so spánkom alebo trpí migrénami. Zároveň ide o základ na výrobu krémov a vlasovej kozmetiky.

„Miestna dôchodkyňa po roztopení snehu chodí pravidelne do hory a prináša, čo narástlo. Ja ako vyštudovaná farmaceutka dávam dokopy receptúru. Aby ani brat neostal bokom, kozmetiku sme pomenovali po jeho dcére Magdaléne. Chceme, aby všetci, ktorí ju budú používať, boli krásni ako ona,“ hovorí s úsmevom Martha Schultz, podpredsedníčka Rakúskej hospodárskej komory.

Knedle a štrúdľu jedia celý rok

V zašitej dedinke Kals am Gross­glockner sa starosta snaží návštevníkov nalákať na striedmosť a prirodzenosť horského prostredia. Kto teda hľadá luxusné promenády so značkovými obchodmi, bude sklamaný.

Neopakovateľnú atmosféru má obec celoročne pre tri kostoly a v zime pre lyžiarske vleky. Stredisko totiž patrí medzi špičku v krajine.

Ide o miesto s najvyšším počtom slnečných dní počas celého roka a tlačenicu na vlekoch tu vraj nikto nikdy nezažil. Miestni v tom vidia dva dôvody: centrum nie je na hlavnom cestnom ťahu a viac ako 11 kilometrov dlhá zjazdovka je najdlhšou vo Východnom Tirolsku.

Zhruba 1 000-metrové prevýšenie na vrchol zvládnu lyžiari, sánkari či snoubordisti kabínkovou lanovkou za pár minút.

Najviac ich tam smeruje v čase obeda, keďže na hore Adler vo výške 2 421 metrov nad morom varia v reštaurácii s vyhliadkovou terasou typickú tirolskú kuchyňu na moderný spôsob.

Jedálny lístok mení šéfkuchár podľa sezóny a ingrediencií, ktoré rastú miestnym farmárom v záhradách v údolí. Špenátové knedle s maslom a so syrom od lokálnych výrobcov nechýbajú celoročne rovnako ako jablková štrúdľa

Rakúska dedina s talianskym duchom

Približne 60 kilometrov smerom na juhozápad Národný park Vysoké Taury striedajú Lienzské Dolomity. V dedine Sillian s asi dvoma tisíckami obyvateľov vládne okrem rakúskej precíznosti aj taliansky temperament. Na jej ráze sa totiž podpísala poloha. Obec je vzdialená len 5 kilometrov od talianskych hraníc.

Zloženiu návštevníkov sa prispôsobil aj personál vo všetkých hotelových a reštauračných zariadeniach. Popri nemčine je prvým cudzím jazykom taliančina namiesto angličtiny. Pri miestnom menu môže hosť na okamih zapochybovať, či už neprekročil hranice.

Aj bežkári majú svoje trate. 8 fotografií v galérii Aj bežkári majú svoje trate. Zdroj: Lucia Lukušová

„Naši kuchári sú vyškolení talianskymi majstrami v príprave a varení cestovín a dezertov. Vyrábame si ich sami podľa talianskej receptúry. Mnohým chutia u nás viac ako v Taliansku. Dokonca aj Talianom,“ smeje sa hotelová kuchárka.

Čo ale podľa obyvateľky Sillianu chutí najlepšie u susedov, je pizza. Kým Taliani chodia do Rakúska za lepším servisom a mnohí aj za prácou, najviac Rakúšanov sa stretáva v miestnej pizzerii vo Winnebachu, v prvej dedine na talianskej strane.

Údolie z hradného kopca

O Silliančanoch sa široko-ďaleko hovorí, že patria medzi najzdatnejších lyžiarov. V rámci miestnych žartov často zaznieva, že sa rodia s lyžami na nohách a len máloktoré dieťa, ktoré stojí prvýkrát na lyžiach, na svahu padá.

Dvadsaťdva kilometrov zjazdoviek ale nie je jediným lákadlom pre miestnych a najmä turistov. Okrem požičovní lyží v obci požičiavajú aj sánky, lebo stredisko je známe sedemkilometrovou traťou na sánkovanie.

Cyklistická trasa okolo rieky Dráva sa v zime mení na bežeckú trať. Ani ranné teploty blížiace sa k mínus 15 °C neodrádzajú hlavne hotelových hostí, ktorí si obľúbili beh.

Tí zdatnejší absolvujú aj 35-kilometrový úsek do Lienzu a na spiatočnej ceste oddychujú vo vlaku. Kto má síl na rozdávanie, vybehne ešte na kopec v susednej dedine Heinfels.

Hradu s rovnomenným názvom prischla prezývka Kráľovná Pustertalu. Môže za to jeho poloha nad Pustertalským údolím. Na pamiatke z 13. storočia sa podpísal zub času, a tak ani zdola, ani zblízka sa nepodarí urobiť fotografiu bez žeriava či pracovného náradia. Zaradiť toto miesto medzi dovolenkové ciele sa však oplatí, lebo výhľad zvrchu stojí za to.


Tirolsko

Je jednou zo spolkových krajín Rakúska s vyše 746 000 obyvateľmi. Metropolou a zároveň najväčším mestom je Innsbruck. Ide o severnú časť pôvodného Tirolska, ktorého južná časť patrí od 10. septembra 1919 Taliansku. Prakticky celé jeho územie s rozlohou viac ako 12 640 km2 zaberajú Alpy. Na hraniciach Východného Tirolska s Korutánskom vo Vysokých Tauroch sa nachádza najvyšší rakúsky vrch Grossglockner (3 798 m n. m). Osídlené sú najmä tirolské údolia, kde sa miestni obyvatelia živia poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Významné príjmy prináša aj cestovný ruch.


 

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×