Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Slovenské súboje na život a na smrť: k výzve na duel stačil drzý pohľad

12.02.2018 (6/2018) Tak ako kedysi patrili k životnému štýlu šľachty honosné plesy, rozmarné večierky či niekoľkodenné poľovačky, patrili k nemu aj súboje na život a na smrť.
Slovenské súboje na život a na smrť: k výzve na duel stačil drzý pohľad
7 fotografií v galérii
Pri súboji zahynul aj ruský básnik Puškin.
Autor fotografie: Getty Images

Ako zbrane používali duelanti šable, kordy, neskôr výlučne pištole. Boli však časy, keď o svoju česť či nápravu nejakej neodpustiteľnej krivdy bojovali obyčajnými kyjakmi.

V mnohých krajinách boli súboje zakázané, niekde dokonca pod trestom smrti, preto šľachtici, bohatí mešťania či dôstojníci vyhľadávali na vyrovnávanie si účtov odľahlé miesta, aby ich súboj nesledovali neželaní svedkovia.

Zabíjaná

Také miesto si Prešovčania našli v lesoch nad osadou Vydumanec v susedstve vyhľadávaných kúpeľov Cemjata. Od tých čias sa malej lesnej čistinke priliehavo vraví Zabíjaná.

Bujarý spoločenský život, ktorý v 19. storočí priniesli do prímestských kúpeľov bohatí Prešovčania, so sebou prinášal aj časté hádky. A tie neraz vyústili do ľahších či ťažších urážok. Nebolo zvykom riešiť ich žalobou na súde, najrýchlejším spôsobom, ako si očistiť poškvrnenú česť a meno, bola výzva na duel.

V rokoch, keď si na Zabíjanej panstvo riešilo spory, často malicherné, sa pri dueloch už používali pištole, strieľali po sebe zo vzdialenosti 25 krokov odmeraných sekundantmi.

Najčastejšie sa duelov na Zabíjanej zúčastňovali grófi Szirmay, Gundelfinger, primát v počte víťazných súbojov držal barón Luzsénszky. Aj 8. januára 1881 chcel pomocou pištole obhájiť svoju česť, lenže v ten deň sa šťastena postavila na stranu jeho soka a barón duel neprežil.

Podľa regionálnych historikov to bol posledný súboj na Zabíjanej. Turistom dnes pripomína túto éru vyše 130 rokov starý unikátny pamätník, asi jediný svojho druhu na Slovensku.

V kúpeľoch Cemjata sa panstvo pohádalo, na Zabíjanej riešilo spory pomocou pištolí. 7 fotografií v galérii V kúpeľoch Cemjata sa panstvo pohádalo, na Zabíjanej riešilo spory pomocou pištolí. Zdroj: Peter Ličák

Lacné, ale dobré aj pre Sissi

Kúpele Cemjata, kde sa od 16. storočia stretávala prešovská smotánka, mali povesť najlacnejších kúpeľov v celej monarchii. Ako prezrádzajú historické zápisy, navštívili ich mnohí významní hostia.

Jedna z najvýraznejších osobností revolúcie v roku 1848, maďarský básnik slovenského pôvodu Sándor Petőfi, maďarský spisovateľ Mór Jókai, do kúpeľov zavítala aj rakúska cisárovná Alžbeta Bavorská familiárne nazývaná Sissi.

Kúpeľná sezóna tu bývala krátka, trvala len od polovice mája do konca augusta. Hodinová kúra vo vaňových kúpeľoch stála majetných klientov 40 grajciarov na hodinu, chudobným stačilo na kúpeľ v minerálnej vode 15 centov.

Zámožných hostí vozili na Cemjatu dvakrát do dňa prešovskí fiakristi, prvé fiakre smerovali po lesných serpentínach do kúpeľov už ráno o ôsmej.

Hostia, ktorí skončili namiesto vaňových kúpeľov pri súboji na Zabíjanej, sa najčastejšie dostali do sporov pri popíjaní pálenky v Mauschovom hostinci. Dnes sú bývalé kúpele domovom seniorov.

Ošiaľu podľahli aj študenti

Dôvodom väčšiny duelov, či už na Zabíjanej, alebo kdekoľvek v európskych krajinách, bývala ochrana cti a dobrej povesti pohaneného šľachtica či dôstojníka.

Historici sa nazdávajú, že súboje poznali už starí Kelti. V stredoveku sa o dueloch vravievalo ako o Božích súdoch. Ľudia verili, že o vine porazeného a nevine víťaza ozbrojeného duelu rozhodla vôľa Božia.

Za zlatú éru súbojov možno považovať roky 16. a 17. storočia, súbojom holdovali najmä v Taliansku, vo Francúzsku a v Španielsku. A hoci ich svetská moc i cirkev zakázali, stále patrili k životnému štýlu šľachty i armády. Len vo Francúzsku bolo v období rokov 1598 − 1608 zabitých viac než 8 000 menej šťastných účastníkov duelov na život a na smrť!

Ošiaľu súbojov podľahli aj radikálni členovia študentských spolkov v nemeckých krajoch. Brali ich smrteľne vážne, len v jedinom roku 1815 v nich prišlo o život 147 študentov.

Módu súbojov o česť šírila po európskych krajinách najmä Napoleonova dobyvačná armáda, veľmi rýchlo sa však ujali v ruskom cárskom vojsku i medzi šľachtou. Pri ich súbojoch sa mohlo zabíjať, no nesmelo sa útočiť na hlavu.

Miesto duelov pripomína pamätník s ťažko čitateľným textom. 7 fotografií v galérii Miesto duelov pripomína pamätník s ťažko čitateľným textom. Zdroj: Peter Ličák

V Prusku boli dovolené iba súboje šabľami, pri dueloch nikto nesmel prísť o život, pravidlá dovoľovali soka len poraniť alebo mu urobiť jazvu. V histórii súbojov figurujú aj mená dvoch žien, grófky Keilmanseggovej a kňažnej Metternichovej. Ich duel sa skončil bez víťazky, remízou.

V našich končinách boli súbojmi známe najmä Banská Bystrica a Žilina, v Trnave a Košiciach boli duely zakázané. Matej Korvín už dokonca v roku 1486 zakázal riešiť súbojmi časté spory o majetky.

Kódex dôstojníckej cti

Život šarží cisársko-kráľovskej armády sa riadil prísne dodržiavaným Kódexom dôstojníckej cti. K jej ochrane slúžili súboje, ich rozmach priniesli 70. roky 19. storočia.

„Dôstojnícka etika prikazovala prijať výzvu na duel alebo vyzvať na súboj, ak boli urazené dôstojnícka česť, stav alebo dokonca česť celej armády. Pravidlá súbojov si mohli dôstojníci preštudovať v mnohých vojenských príručkách a knihách. V Kódexe dôstojníckej cti sa hovorilo o troch urážkach.

Za ľahkú urážku bolo považované neslušné správanie sa v prítomnosti dôstojníka, ťažkou urážkou ohováranie armády. Rovnako aj ublíženie, napríklad facka. K výzve na súboj stačilo dôstojníkovi c. k. armády obyčajné postrčenie či pohľad, ktorý sa mu videl drzý,“ povedal pre Život Martin Drobňák, predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy v Humennom.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×