Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Neurochirurg: Vysoké percento detí v školskom veku má vážne poruchy držania tela

12.02.2018 (6/2018) Už šokujúce výsledky u detí naznačujú, aký obrovský problém predstavuje ochorenie chrbtice. „Keď sa o ňu budete starať, nemusíte trpieť,“ odkazuje špičkový neurochirurg Róbert Rusnák (49).
Neurochirurg: Vysoké percento detí v školskom veku má vážne poruchy držania tela
5 fotografií v galérii
Ročne vykonajú na neurochirurgickej klinike ÚVN Ružomberok približne 1 300 operácií.
Autor fotografie: Martin Mázor

Kadiaľ viedla cesta rodáka z detvianskych lazov až do Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, kde dnes pôsobíte ako prednosta neurochirurgickej kliniky?

Tá pomyselná pupočná šnúra sa ťahá až do čias, keď som ako pätnásťročný chalan v roku 1983 vo Vojenskej nemocnici absolvoval lekársku prehliadku pred nástupom do Vojenskej zdravotnej školy v Žiline. Neskôr sme do ružomberskej nemocnice chodili tri roky praxovať.

Nasledovali dva roky povinnej vojenčiny v útvare v Nitre vo funkcii hlavného zdravotníka ošetrovne a potom vysoká škola na Vojenskej akadémii J. E. Purkyně v Hradci Králové.

V období delenia republiky nedošlo k dohode medzi českou a slovenskou stranou o ďalšom vzdelávaní vojenských lekárov, takže sme dostali na výber – buď ostaneme v Česku a prijmeme tamojšie občianstvo, alebo sa vrátime na Slovensko. Po zvolení druhej možnosti som napokon dokončil štúdium na Lekárskej fakulte v Košiciach a v roku 1996 nastúpil do ÚVN Ružomberok ako všeobecný lekár.

Ste vojak?

Bol som ním 21 rokov. Dnes sa už môžem hrdiť len pozíciou kapitána vo výslužbe, ktorý sa na dôchodku zabáva neurochirurgiou (smiech).

Prečo ste sa rozhodli práve pre neurochirurgiu považovanú za jeden z najnáročnejších medicínskych odborov?

Možno zo zvedavosti, túžbe po niečom novom, samozrejme, aj vďaka zhode okolností a ľuďom okolo, ktorí ma k nej postupne nasmerovali. Tým prvým bol vtedajší primár chirurgie doktor Hradec, najmä jeho zásluhou sa mi podarilo prejsť z pôvodnej atestácie na všeobecnú chirurgiu.

Veľkú úlohu v mojom smerovaní zohral docent Ježík, ktorý tu po príchode z Fakultnej nemocnice Martin založil oddelenie neurochirurgie a ponúkol mi ako mladému atestovanému chirurgovi spoluprácu. Začínali sme traja, štyria v malom domčeku s tromi izbami, budovalo sa prakticky na zelenej lúke.

Dnes disponuje naše pracovisko 35 lôž­kami plus niekoľkými ďalšími pre intenzívnu starostlivosť, dvoma plnohodnotnými operačnými sálami. Náš tím tvorí bezmála 70 ľudí vrátane jedenástich lekárov, ročne vykonáme 1 300 operácií a viac ako 1 100 miniinvazívnych zákrokov.

Pri získavaní skúseností som mal možnosť a šťastie absolvovať stáž na neurochirurgii v Olomou­ci, no najmä v nemocnici na Homolce u renomovaného neurochirurga Jiřího Chroboka. Toto oddelenie patrí dodnes medzi špičku na celoeurópskej úrovni s vysokou kvalitou ľudského aj technického potenciálu.

Dodnes som s českými kolegami v úzkom kontakte. Keď sami nedokážeme riešiť najkomplikovanejšie prípady, nasmerujeme tam pacienta zo Slovenska, pričom sa podieľam aj na operáciách.

Róbert Rusnák sa podieľal na vybudovaní pracoviska, ktoré dnes patrí medzi najlepšie na Slovensku. 5 fotografií v galérii Róbert Rusnák sa podieľal na vybudovaní pracoviska, ktoré dnes patrí medzi najlepšie na Slovensku. Zdroj: Martin Mázor

Nelanárili vás, aby ste ostali pracovať v Česku?

Po prvý raz už v roku 1993, v čase delenia federácie, potom o desať rokov neskôr počas stáže. V Prahe mi ponúkali dvojnásobný príjem oproti Slovensku, služobný byt, trinásty a štrnásty plat. Bolo to v období, keď v Česku pracovalo už niekoľko desiatok tisíc slovenských zdravotníkov.

Povedal som si, že všetci nemôžeme utiecť, navyše som už mal v Ružomberku rodinu – manželku a dve deti. Dnes toto rozhodnutie ťažko hodnotiť. Nemocnica na Homolce je ozajstný pojem a pracovať v takom špičkovom prostredí je výzva, zrejme by som tam však nedostal príležitosť spoluvytvárať neurochirurgické oddelenie ako tu v Ružomberku.

Pri pohľade späť som dnes spokojný, aj keď sa dalo veľa vecí urobiť lepšie. Naša spádová oblasť zahŕňa 500 000 ľudí z Liptova a Oravy, no napríklad spinálne zákroky vykonávame pre pacientov v rámci celého Slovenska. Až 80 percent je spoza hraníc tohto regiónu. Myslím, že je to veľmi dobrá vizitka našej práce a zároveň aj záväzok.

Vo všeobecne platí, že čím kvalitnejšie odborné lekárske pracovisko, tým dlhšie čakacie lehoty. Ako je to vo vašom prípade?

Lehoty sú stále pomerne dlhé. Na vstupné vyšetrenie sú to 3 – 4 mesiace, pričom mesačne nám cez dve ambulancie prejde rukami približne tisícka pacientov. Je to možno až štvornásobne viac oproti ideálu.

Čo sa týka samotných operácií, „čakačky“ sa pohybujú od pol roka po jeden rok. Snažíme sa robiť, čo sa dá, úrazy, akútne stavy a onkologické diagnózy majú, samozrejme, prednosť.

Som rád, že sa podarilo zlepšiť situáciu najmä so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou, kde vstupovali do celého procesu ešte finančné limity a my sme ako buldozér tlačili nevybavených pacientov do ďalšieho roka. Dnes je to už oveľa plynulejšie.

Koľko pacientov s chronickými problémami chrbta je takpovediac zrelých na operáciu?

Zďaleka nie každý pacient, ktorý vojde do našej ordinácie, skončí na operačnom stole, je ich približne len 10 percent. Hovoríme väčšinou o stavoch, keď už ľudia trpia neznesiteľnými bolesťami, nemôžu ďalej normálne fungovať.

K takémuto radikálnemu riešeniu pristupujeme až po vyčerpaní všetkých neoperačných metód: miniinvazívnych zákrokov, cvičení, medikamentóznej liečby. Vždy je to však individuálne, lebo problém s chrbtom u dvoch pacientov nikdy nie je rovnaký.

Našou prvoradou úlohou je dodiagnostikovať a zhodnotiť stav podľa kvalitných röntgenových snímok, magnetickej rezonancie a celkového klinického stavu. Na základe toho potom rozhodujeme o ďalšom postupe.

Ak sa rozhodneme operovať, veľmi dôležité je zvoliť správny typ a rozsah zákroku. Treba myslieť dopredu, veď implantát v tele pacienta musí plnohodnotne slúžiť niekedy aj desiatky rokov.

Dôležitou kategóriou neurochirurgickej starostlivosti sú onkologickí pacienti. Ako vyzerá práca s nimi?

Naozaj im niet čo závidieť, keďže väčšinu z nich popri klasických onkologických problémoch trápia aj metastázy v chrbtici. Keď sme spolu prechádzali naše oddelenie, zastavil som sa pri pacientke s rakovinou prsníka, ktorej sme odstraňovali nádory v stavci. Otvorili sme hrudník, celý stavec vybrali von, namiesto neho vložili náhradu aj s dlahou.

Ak všetko pôjde dobre, do troch dní by sme ju mali opäť postaviť na nohy. Hoci ju ešte čaká ožarovanie prsníka, bude pohyblivá a sebestačná, prinášame jej úplne inú kvalitu života. Takáto starostlivosť o onkologických pacientov je veľmi dôležitá, treba sa jej venovať na všetkých úrovniach.

Mnohých pacientov s bolesťami chrbta odrádza od operácie fakt, že ich nevydarený zákrok môže pripútať na invalidný vozík. Nakoľko je takáto obava oprávnená?

Aj tu zopakujem, že najlepšou cestou je nedať sa operovať. Čo sa týka rizík, nemožno ich paušalizovať. Veľa závisí od toho, o aký druh operácie ide – či zasahujeme v krčnej, hrudnej, alebo driekovej časti.

Pod výsledok sa podpisuje nielen samotný chirurg, ale aj dĺžka trvania choroby, rozsah poškodenia nervových štruktúr, klinický stav pred operačným zákrokom a množstvo ďalších faktorov. Žiadny zodpovedný lekár vám nemôže povedať, že sa nič nemôže stať.

Problémy s chrbticou dnes stoja na špici civilizačných ochorení, pacientov pribúda. 5 fotografií v galérii Problémy s chrbticou dnes stoja na špici civilizačných ochorení, pacientov pribúda. Zdroj: Martin Mázor

Keď viete, že bude operácia riskantná a nemusí dopadnúť dobre, pripravíte na to pacienta vopred?

Iste. Spomínanej pacientke som napríklad deň pred zákrokom hovoril, že popri úspešnom výsledku zákroku môže nastať aj poškodenie miechy s následkom zhoršenej alebo dokonca nulovej hybnosti nôh.

A napriek tomu do toho išla.

Iste, lebo keby tak neurobila, tlak na miechu jej skôr či neskôr nohy aj tak znehybní. Svojím spôsobom teda nemala čo stratiť. Keď to poviem metaforicky, kráčate do slepej uličky, na konci ktorej je múr. My vám vytvoríme miesto, kde z tej uličky odbočiť.

Časť vašich aktivít smerujete už niekoľko rokov do občianskeho združenia Za zdravší život, pod ktorého krídlami ste rozbehli projekt Zdravý chrbátik. Prečo ste začali výskum práve u detí?

Nebolo to celkom tak. V prvej fáze sme mali v pláne pomôcť dospelým pacientom po operácii alebo s ťažkosťami s chrbticou online poradenstvom, preto sme pre nich zriadili internetovú stránku Zdravachrbtica. sk. Keď sa nám však na nej za tri týždne zaregistrovalo 3,5-tisíca záujemcov, pochopili sme, že toto nemôžeme zvládnuť.

S partiou nadšencov okolo mňa – vrchnou sestrou Zuzanou Hrčkovou, fyzioterapeutkou Martinou Kolárovou a ďalšími sme sa teda rozhodli zamerať na prevenciu tohto ochorenia už v mladom veku. Sústredili sme sa na detičky na prvom stupni základných škôl, s ktorými sa v tomto smere pracuje asi najlepšie.

Po vyšetrení prvých tried v rámci regiónu vyšli na svetlo dosť šokujúce čísla. Kým len 30 percent detí bolo ohľadom stavu chrbtice celkom v poriadku, u ďalších 30 percent sme už zaznamenali prvé chyby v postavení a držaní chrbtice. Až 30 percent má vážnejšie poruchy držania tela, posuny lopatiek, panvy či zakrivenie chrbtice a zvyšných 10 percent trpí ťažkými deformitami.

Vraveli sme si, že je to zrejme náhoda, preto sme vyšetrili ďalšie triedy. Výsledok? Rovnaký. Takisto aj v obciach, kde je predpoklad, že sa deti predsa len viac hýbu.

Natočili sme niekoľko DVD s preventívno-rehabilitačnými cvikmi zameranými na predchádzanie ochorenia chrbtice, pri spustení projektu dodávame školám bezplatne fitlopty a dynamické „podsedáky“. Keďže bol pozitívny ohlas, pridali sme aj DVD pre materské školy a seniorov.

Jednou zo súčastí projektu sú spinálne stoličky, osvedčili sa?

V malej slovenskej obci sa dokonca podarila vec európskeho významu. Testovali sme ich v jednej z tried základnej školy v Ludrovej, kde sa počas štyroch rokov zaznamenávali parametre, porovnávalo, dokumentovalo a vyhodnocovalo pôsobenie stoličiek na chrbtice a držanie tela žiakov. Výsledky ukázali, že tieto deti mali lepšie výsledky oproti ostatným.

Projekt Zdravý chrbátik chceme v rámci našich finančných i personálnych možností naďalej rozširovať po Slovensku. Vďaka podpore sponzorov a Národného športového centra sme do projektu zapojili už viac než 800 základných a 200 materských škôl v 40 okresoch.

Príčiny takéhoto stavu ste už naznačili – namiesto zdravého pohybu počítače, mobily, určite nielen mňa nesmierne iritujú ťažké školské tašky, s ktorými sa musia deti aj dnes plahočiť do školy.

Hoci sú to veci na zamyslenie, našou úlohou v občianskom združení nie je meniť školské osnovy alebo riešiť voľný čas detí. Snažíme sa presvedčiť učiteľov, aby každý deň aspoň na pätnásť minút, kedykoľvek uznajú za vhodné, precvičili so žiakmi zopár cvikov.

Dostávajú sa vám na operačný stôl aj mladí pacienti?

Ani osemnásťroční dnes nie sú žiadnou raritou, čo je mimoriadne alarmujúce. Ťažkosti s chrbtom stoja na špici civilizačných ochorení, hovorí sa, že aspoň raz ich pocítilo až 80 percent populácie. Oproti viacerým iným ochoreniam navyše mnohokrát veľmi bolí a znemožňuje plnohodnotný život.

Nehovoriac o finančných nákladoch pre celú spoločnosť – zníženie pracovného výkonu, maródka, celý rad vyšetrení, rehabilitácie, lieky. Ten účet je väčší, ako si dokážeme predstaviť. Treba sa veľmi vážne zamyslieť nad otázkou, kedy sa začína deformovať chrbtica. Je to téma, ktorou by sme sa mali zaoberať nielen my lekári.

Neurochirurgická klinika ÚVN Ružomberok disponuje dvoma operačnými sálami. 5 fotografií v galérii Neurochirurgická klinika ÚVN Ružomberok disponuje dvoma operačnými sálami. Zdroj: Martin Mázor

Spomenuli ste, že neurochirurgia patrí medzi najprogresívnejšie medicínske odbory. Čo sa v nej zmenilo za posledné roky?

Kým v minulosti sa vykonávali len jednoduché operácie na uvoľnenie miechy a odstraňovali úlomky kostí, dnes vieme vyberať celé platničky, nahrádzať stavce.

Naše pracovisko má ako jediné na Slovensku k dispozícii peroperačný CT prístroj, ktorý dokáže zobraziť chrbticu v 3D formáte priamo na mieste a v čase operácie. Pomáha nám to v orientácii, koriguje zásahy chirurga, aby sa maximálne znížilo riziko poškodenia nervových štruktúr počas operácie.

Čo je však úplne kľúčové, po zavedení implantátu si možno ešte na „rozoperovanom“ pacientovi skontrolovať, či bol zákrok vykonaný správne. Tým eliminujeme následné komplikácie.

Množstvo imobilných ľudí sa modlí za to, aby si raz medicína dokázala poradiť s takým zložitým aparátom, akým je miecha. Ste v tomto ohľade pozitívnym vizionárom?

Technický vývoj ide obrovským tempom dopredu prakticky vo všetkých oblastiach. Keď dokážeme mobilným telefónom zapnúť či vypnúť prístroj cez polovicu zemegule, pevne verím, že v dohľadnom čase dôjde aj na miechu.

Niektoré technické výdobytky využívame už dnes. Napríklad formou elektród implantovaných v miechovom kanáli vieme ovplyvniť bolesti vystreľujúce do nôh. Pacientom by som veľmi želal, aby raz múdre hlavy dokázali vymyslieť aj náhradu celej miechy.

Máte pocit, že sú Slováci k svojim chrbtom dostatočne zodpovední?

Túto problematiku mi veľmi pekne vysvetlil jeden ujo. „Pán doktor, viete, prečo sa ľudia nestarajú o chrbát? Lebo si naň nevidia!“ Aj keď som sa na tom vtedy srdečne pobavil, z reálneho pohľadu veľký dôvod na smiech nie je.

U mnohých ľudí prevláda alibizmus, mali by si vstúpiť do svedomia a nespoliehať sa len na všemocnú silu lekára-špecialistu. Podľa mojich vlastných skúseností až 70 percent úspechu liečby ochorenia chrbtice závisí od samotného pacienta.

Z mnohých príkladov viem, že keď zoberie svoj chrbát takpovediac do vlastných rúk, cvičí a dodržiava pravidlá, dokáže si výrazne pomôcť. Na druhej strane sú, samozrejme, prípady, keď je chirurgický zásah nevyhnutný.

Ráno sa zohnete k dieťaťu a zrazu máte posunutú platničku. Ste mimo prevádzky, nenarobíte vôbec nič. Z tohto pohľadu je skvelá vec, že jedinou operáciou dokážeme takýchto pacientov postaviť na nohy a zmeniť im život na mnoho ďalších rokov.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×