Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Búrliváčka Jennie: žena, ktorá priviedla na svet jedného z najvýznamnejších mužov sveta

11.02.2018 (6/2018) Bola nespútaná, vzdelaná, krásna. Jej portrét predávali v londýnskych obchodoch podobne ako portréty slávnych osobností. Mala troch manželov, ale najmä – priviedla na svet jedného z najvýznamnejších mužov sveta – Winstona Churchilla.
Búrliváčka Jennie: žena, ktorá priviedla na svet jedného z najvýznamnejších mužov sveta
4 fotografie v galérii
Jennie Churchill a jej synovia John Strange a Winston (vpravo).
Autor fotografie: Getty Images

Volala sa Jeannette Jerome, od malička jej však hovorili Jennie; narodila sa v Brooklyne v New Yorku v roku 1854 ako druhá z troch dcér finančníka Leonarda Jeroma.

Prišla do rodiny milionára, no tvrdiť o jej otcovi, že bol finančník, je odvážne. Skôr by sa preňho hodilo pomenovanie špekulant. No darilo sa mu a jeho rodina žila v prepychu.

V honosnom sídle na Madison Avenue mali dokonca vlastné divadlo. Bol tiež spoluvlastníkom novín The New York Times. Svojim trom dcéram splnil všetko, čo im videl na očiach.

Doprial im vzdelanie na úrovni i aktivity, ktoré v tom čase oslovili americkú spoločnosť – šport, hru na hudobné nástroje, maľovanie. Sám bol zanietený športovec a propagátor konských dostihov v Spojených štátoch.

Hľadanie európskeho ženícha

Aj napriek bohatstvu newyorská spoločnosť rodinu Leonarda Jeroma neprijala. Bola veľmi uzavretá, svoje miesto v nej mali iba rodiny so „starými peniazmi“. Vlna „nových peňazí“, ktorá prišla po občianskej vojne do New Yorku, spoločenské kruhy neoslovila.

Leonarda ešte ako-tak akceptovali, no jeho manželku Clarissu nie. Bola to žena temnej krásy, o ktorej kolovali reči, že má indiánsku krv. Možno aj to bol dôvod, prečo nezapadla medzi bohatých Newyorčanov.

V tomto období Američania hodne cestovali, najmä do Európy. To spravila i Clarissa. Zobrala svoje tri dcéry a odišla s nimi do Paríža. Zdôvodnila to tak, že dievčatá potrebujú nadobudnúť rozhľad a doplniť si vzdelanie.

Pod rozhľadom sa však rozumelo nájsť si európskeho ženícha. V tom čase boli v Amerike v móde. Či sa týmto smerom uberali i Clarissine myšlienky, ktovie. Fakt je, že Jennie si nakoniec šľachtického manžela ulovila. No nie v Paríži. I keď prijatia sa im v meste nad Seinou dostalo noblesného.

Otec Jennet Jerome zabezpečil život rodiny v prepychu. 4 fotografie v galérii Otec Jennet Jerome zabezpečil život rodiny v prepychu. Zdroj: Getty Images

Francúzska cisárovná Eugénia, ktorej starý otec pochádzal z Ameriky, privítala sestry Jeromové obzvlášť vrelo. Sama oplývala krásou, podobne ako rakúska cisárovná Alžbeta, a preto ju nazývali aj francúzska Sissi, a rada sa stretávala s mladými, peknými a bohatými Američanmi.

Do tejto kategórie nesporne patrili i tri dcéry Leonarda Jeroma. Ten zostal v New Yorku zarábať peniaze, ako sa vyjadril, a výdatne financoval nákladný životný štýl manželky a dcér.

Idyla však netrvala dlho. Dámy Jeromové zastihla v roku 1870 v Paríži prusko-francúzska vojna. Dramatické udalosti ich vystrašili, a tak doslova utiekli do Londýna.

Ten ich privítal s otvorenou náručou. Boli ozdobou mnohých honosných večierkov, ich spoločenský život bol naozaj bohatý.

Londýnska high society pomenovala sestry The Good (Dobrá), tou bola najstaršia Clara, The Witty (Duchaplná), to patrilo najmladšej Leonie, a The Beautiful (Krásna), ktorou bola, samozrejme, Jennie.

Bola nielen krásna, ale aj mimoriadne vzdelaná a skvelá klaviristka. Jej učiteľom bol Stephen Heller, romantický hudobný skladateľ, pôvodom Maďar. Sám bol výborný hudobník, ktorý sa kamarátil so Chopinom a Lisztom.

Jennie si bola vedomá svojich kvalít a nechcela po svojom boku len tak hocijakého muža. Minimálne by to mal byť šľachtic. To sa jej nakoniec aj splnilo.

Zásnuby po troch dňoch

V auguste v roku 1873 prijala pozvanie na regatu pri ostrove Wright. Na večierku, ktorý usporiadal princ z Walesu, budúci kráľ Edward VI., sa zozná- mila s mladým anglickým lordom. Bol ním 24-ročný Randolph Churchill, tretí syn Johna Winstona Spencera-Churchilla, vojvodu z Marlborough.

Tento štíhly mladý muž s hustými fúzikmi a charizmatickým pohľadom očaril Jennie natoľko, že po troch dňoch oznámili zasnúbenie a do roka – 15. apríla 1874 – sa konala svadba.

Jennie, netušiac o tom, sa týmto manželským zväzkom zaradila k tzv. americkým princeznám. Tak sa hovorilo mladým a bohatým Američankám, ktoré do Anglicka priniesli veno a mladosť, aby „vzkriesili k životu“ schudobnené šľachtické rody.

Sobáš pod úroveň

Hoci ich zoznámenie a cesta k manželstvu vyzerá ako zo šťastnej rozprávky, realita bola opačná. Sobáš sa takmer neuskutočnil. Pre Randolphovu rodinu bol otec Jennie neprijateľný.

Po diskrétnych zisťovaniach dospeli Churchillovci k názoru, že Leonard Jerome je človek, ktorý si nectí zákon a nehodí sa do ich rodiny. Rozhodne to nebude žiadny ideálny príbuzný.

V snahe prekaziť tento vzťah dali Randolphovi podmienku – nemôže sa oženiť skôr, kým sa nestane členom britského parlamentu. No zasiahol osud a podarilo sa. Mladý Churchill zastupoval v parlamente grófstvo Woodstock.

Jennie tiež priložila ruku k uskutočneniu spoločného života s Randolphom. Na akomsi večierku sa zoznámila s princom waleským a ten jej pomohol vydláždiť cestu k manželstvu.

Princ bol mužom, ktorý zbožňoval americké ženy. Boli vtipné, usmievavé, bohaté, vždy elegantne oblečené, mali rady šport. Cestovali po Európe, ovládali cudzie reči, neboli žiadne domasedky, na rozdiel od anglických slečien.

Jedným slovom – princ mal od svojej prvej návštevy Ameriky v roku 1860 otvorenú náruč i srdce pre Američanky. Preto sa angažoval i vo vzťahu Jennie a Randolpha.

Neskôr ich synovi Winstonovi počas jednej večere povedal: „Keby nebolo mňa, nebol by si tu ani ty.“

Sobáš sa konal na britskom veľvyslanectve v Paríži, no žiadna veľká sláva to nebola. Rodičia Jennie boli šťastní, že sa ich dcéra dostala medzi šľachtu, ale pre Churchillovcov to bol zväzok pod ich úroveň.

Na svadbe bolo minimum hostí, žiadni aristokrati, len svedkovia, rodičia nevesty a brat ženícha – Georg, markíz z Bladfordu, ktorý ako jediný zastupoval na obrade rodinu.

S manželom Randolphom Churchillom sa zoznámili na regatea po troch dňochoznámili zasnúbenie. 4 fotografie v galérii S manželom Randolphom Churchillom sa zoznámili na regatea po troch dňochoznámili zasnúbenie. Zdroj: Getty Images

Lady Randolph Churchill

Z Jennie Jeromovej sa stala lady Jennie Randolph Churchill a nebola len manželkou šľachtica, ale i politika. A veľmi razantne vkročila aj do politického života svojho muža.

Bola nesmierne akčná, plná energie, obdivovaná, obľúbená, s kontaktmi na najvyšších miestach. A práve ich prostredníctvom manželovi neraz pomohla. Rešpektovali ju v najvplyvnejších politických i sociálnych kruhoch, čo využila neskôr i na začiatku politickej kariéry svojho staršieho syna Winstona.

Churchillovci mali dvoch synov. Prvý, Winston Leonard, pokračovateľ rodu, sa narodil 30. novembra 1874, sedem mesiacov po svadbe. Oficiálne sa hovorilo, že sa narodil predčasne, no v kuloároch tomu nikto neveril...

Druhý syn John Strange sa narodil o šesť rokov neskôr a ani jeho príchod na svet sa neobišiel bez špekulácií.

Jedna zo sestier lorda Randolpha naznačovala, že jeho biologickým otcom je generál Evelyn Boscawen, s ktorým mala v tom čase Jennie veľmi blízky vzťah. Či je to naozaj tak, vedela len samotná Jennie. No pravda je, že si vo veľkom užívala spoločenské stretnutia a pozornosť mužov jej lichotila.

Medzi jej obdivovateľov patril aj spomínaný budúci anglický kráľ Edward VI., veľký zvodca žien. A vraj nezostalo len pri lichôtkach... O pár rokov neskôr údajne preskočila iskra medzi Jennie a Karlom Kinským, veľvyslancom Rakúsko-Uhorska v britskej monarchii.

Najskôr kariéra, potom synovia

Tak či onak, popri rušnom živote nezanedbávala ani politickú kariéru svojho manžela. Tú uprednostnila aj pred výchovou synov. O Winstona i Johna sa starali pestúnky.

Winston matku zbožňoval. Keď začal v siedmich rokoch navštevovať internátnu školu, bol veľmi nešťastný.

Zle sa učil, takmer pravidelne tam dostával výprask a často plakal. Skoro denne o tom písal matke listy, oslovoval ju v nich mamička, a prosil, aby ho vzala zo školy, alebo ho aspoň prišla navštíviť.

Neprišla ani raz. Zrejme patrila k tým matkám, ktoré sa začnú zaujímať o deti až potom, keď sa s nimi dá diskutovať.

Lord Randolph, ten mal k staršiemu synovi rovnako zvláštny vzťah. Chvíľami despotický, chvíľami ignorantský. Považoval ho za flákača, z ktorého nikdy nič nebude.

„Od žiadneho učiteľa som ani raz nedostal priaznivú správu o tvojom štúdiu. Márne sa do teba snažia vtĺcť aspoň nejaké vzdelanie. Zapamätaj si, ak to takto pôjde ďalej, tak k tebe nebudem pociťovať žiadnu zodpovednosť,“ napísal v jednom liste zrejme zle naladený lord svojmu synovi Winstonovi.

Takéto slová pochybností ho nesmierne ranili a celý život sa snažil otcovi dokázať, ako veľmi sa mýli. Lord však trval na svojom a názor na syna nezmenil.

Naozaj svojrázni rodičia, čo sa týka výchovy detí. Klebetilo sa o tom za zatvorenými dverami anglickej vyššej spoločnosti, ale i medzi príbuznými.

Pokiaľ ide o neskorší vzťah Winstona k matke, v dospelom veku sa z nich stali priatelia, čo mnohých popudilo. Jennie považovali za vypočítavú, zazlievali jej, že sa začala zaujímať o syna až vtedy, keď sa pred ním črtala úspešná politická kariéra.

Winston takéto reči nebral do úvahy, Jennie pokladal za svoju politickú poradkyňu a skôr za sestru než matku. A tak ako pomáhala v kariére manželovi, rovnako pomáhala aj svojmu staršiemu synovi.

Rezignácia zo zlosti

Pokiaľ ide o manžela, aj s jej pomocou sa stal ministrom pre Indiu a neskôr ministrom financií. Ako politik vyviedol z krízy v 80. rokoch 19. storočia britských konzervatívcov.

Napriek svojim schopnostiam nebol vo vláde obľúbený. Ťažko presadzoval svoje myšlienky, pretože bol veľmi prchký a niekedy viac rozprával, než konal.

Jedného dňa sa po výmene názorov v zlosti rozhodol rezignovať na funkciu ministra. Naivne si myslel, že ho ostatní členovia vlády budú presviedčať, aby zostal, no poriadne sa zmýlil.

Vtedajší predseda vlády lord Salisbury využil teatrálne správanie Randolpha Churchilla a jeho rezignáciu prijal. Takto elegantne sa zbavil nepohodlného člena kabinetu.

Lord Randolph sa dokonale znemožnil a do politiky sa už nevrátil. Jeho výkyvy nálad a zvláštne správanie mohla spôsobiť aj diagnóza, ktorou trpel. Mal syfilis.

Vzťah Randolpha a Jennie v tom čase už po manželskej stránke nefungoval. To ju zrejme zachránilo pred nákazou. Ich počiatočné „láskavé“ nezhody sa v priebehu rokov stupňovali.

Lord Randolph sa zameral na politické ciele, radšej cestoval so svojimi priateľmi, než trávil čas s manželkou. Tá, hoci nepatrila k verným ženám, mu, pokiaľ šlo o kariéru, bola oddaná; podporovala ho a dokonca mu písala i prejavy.

Napriek osobným nezhodám sa však o svojho manžela starala až do jeho konca. Zomrel ako 45-ročný.

Winston Churchill bol nielen významný politik, ale aj spisovateľ,ktorý získal v roku1953 Nobelovu cenuza literatúru. 4 fotografie v galérii Winston Churchill bol nielen významný politik, ale aj spisovateľ,ktorý získal v roku1953 Nobelovu cenuza literatúru. Zdroj: Getty Images

Manžel rovesník syna

Päť rokov vydržala ako vdova, potom sa v roku 1900 opäť vydala. Jej druhým manželom sa stal o dvadsať rokov mladší major škótskej gardy, rovnako starý ako jej prvorodený syn Winston.

A škandál bol opäť na svete. S veľkým vekovým rozdielom novomanželov sa anglická spoločnosť nevedela zmieriť. Jennie si však šla svojou cestou. Naďalej používala meno lady Randolph Churchill a zamerala sa na politický postup svojho staršieho syna.

Prenajala napríklad nemocničnú loď pre zranených vojakov v búrskej vojne. Ďalšie plus na politickom rebríčku Winstona Churchilla, neskoršieho premiéra Spojeného kráľovstva.

V jej osobnom živote opäť nastal zvrat. Od druhého manžela po dvanástich rokoch odišla a po ďalších dvoch rokoch, v roku 1914, sa s ním rozviedla. To už bola na obzore prvá svetová vojna a vzostup Winstonovej kariéry v politike. Stal sa ministrom pre výrobu vojnového materiálu.

A v roku 1918 sa v živote Jennie schyľuje k tretiemu sobášu. Nevlastným otcom Winstona Churchilla sa stal Montagu Porch, dôstojník, ktorý väčšinu svojho života pôsobil v Nigérii ako člen britskej správy. Jennie mala v tom čase 64 rokov, jej tretí manžel 41, o tri menej než jej starší syn.

Vek sa na nej nepodpísal, ešte stále bola okúzľujúca. No ani toto manželstvo nemalo dlhé trvanie. Po troch rokoch sa rozišli a Montagu sa v roku 1921 vrátil do Afriky. Ako vyhlásil, tam šiel hľadať svoje šťastie.

Nešťastné schody

Jennie nesmútila. Hneď po jeho odchode sa s priateľmi rozhodla, že navštívia známych v grófstve Somerset. Táto návšteva sa jej však stala osudnou.

V lodičkách na vysokom opätku sa pošmykla na navoskovaných schodoch a zlomila si členok ľavej nohy. Do otvorenej fraktúry sa dostala bakteriálna infekcia, dôsledkom ktorej bola gangréna. Lekári jej preto museli amputovať nohu pod kolenom.

Jennie zomrela 9. júna 1921 ako šesťdesiatsedemročná na komplikácie spôsobené krvácaním tepny, ktoré nastalo počas amputácie.

Pochovali ju v Kostole sv. Martina v Oxfordshire, na pozemku rodiny Churchillovcov, neďaleko jej manžela. Neskôr blízko nej spočinuli i jej dvaja synovia. Jennie Randolph Churchill prežila vzrušujúci život a, tak ako to vedela len ona, búrlivo z neho aj odišla.

© Život Publishing, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich prevádzkovateľ portálu.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×