Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Vyšľachtená pre Slovensko: mala zvládnuť náročné podmienky a byť dostatočne produktívna

10.02.2018 (6/2018) Bola vyšľachtená na Slovensku, je prispôsobená našim podmienkam a jej chov je nenáročný. Oravka je naše jediné národné plemeno hrabavej hydiny.
Vyšľachtená pre Slovensko: mala zvládnuť náročné podmienky a byť dostatočne produktívna
6 fotografií v galérii
Kŕdlik zdrobnených oraviek rodosfarbených.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Patrí medzi plemená s kombinovanou úžitkovosťou, je teda známa tzv. mäsovonosivou úžitkovosťou. Má stredný rámec tela, kohút dosahuje váhu okolo 3,2 kg, sliepka je o niečo viac ako pol kilogramu ľahšia.

Cieľom šľachtenia oravky bolo vytvoriť také plemeno, ktoré by vyhovovalo drsnejším chovateľským podmienkam v horských a podhorských oblastiach. Po stránke úžitkovosti sa žiadalo vytvoriť plemeno s kombinovanou úžitkovosťou na produkciu vajec i mäsa, dostatočne otužilé a schopné odolávať tvrdším klimatickým podmienkam.

Nie je sliepka ako sliepka

V 50. a 60. rokoch minulého storočia priznalo ministerstvo poľnohospodárstva potrebu zavádzania plemien čistokrvnej hydiny v jednotlivých oblastiach bývalého Československa.

Na túto neľahkú prácu sa pre severné časti našej krajiny podujal Vasiľ Babuškin, známy slovenský hydinársky odborník, v tom čase referent pre chov hydiny na Povereníctve poľnohospodárstva v Bratislave.

Na vyšľachtenie nového plemena použil sliepky a kohúty z oblasti severnej Oravy, konkrétne z obcí Oravská Polhora, Mútne, Novoť, Zákamenné, Oravská Lesná. V ich chotároch bolo mnoho samôt a osád s najlepšími podmienkami pre chov hydiny, no s drsným podnebím a krátkym vegetačným obdobím.

Navyše táto vyššie položená krajina bola v lete vystavená intenzívnemu slnečnému žiareniu a v zime studeným vetrom. Hydina chovaná v takýchto podmienkach bola značne zdegenerovaná a poskytovala nízky úžitok v znáške aj v mäsovej úžitkovosti.

Plemeno je určené do vyšších nadmorských výšok a klimaticky náročnejších podmienok. 6 fotografií v galérii Plemeno je určené do vyšších nadmorských výšok a klimaticky náročnejších podmienok. Zdroj: Štefan Henžel

Tá, ktorú sa Babuškin podujal vyšľachtiť, mala byť otužilá, schopná odolávať drsným podmienkam chovu, ako aj odchovu mladej hydiny v skorých jarných mesiacoch.

Vyžadovalo sa u nej rýchle operovanie kurčiat s hustou podsadou i živý temperament, ale aj ochranné sfarbenie peria ako prirodzená ochrana proti šelmám a dravcom. Po krátkom čase sa mu skutočne podarilo vyšľachtiť odolné plemeno, ktoré zodpovedalo požiadavkám ministerstva.

V telesných znakoch sa sliepky vyznačovali hladkými neoperenými behákmi, hlavou bez chochola a fúzov, ružicovým hrebeňom a krátkymi bradovými lalokmi, ktoré lepšie odolávajú tuhým mrazom. Všetky tieto telesné znaky boli stanovené pre budúci štandard nového plemena.

Návrat k chovu

Štefan Henžel (39) patrí k najskúsenejším chovateľom nášho národného plemena. Pochádza zo stredoslovenskej obce Nevoľné, kde pôsobí už dvanásty rok, teda tretie volebné obdobie, aj vo funkcii starostu.

Práce okolo obce je vždy viac než dosť, no chovateľstvo nepovažuje za prácu, ale za oddych a koníček:

„Vždy ma bavili zvieratá, mal som k nim prirodzený vzťah. Hydina bola súčasťou nášho dvora od môjho detstva. Dokáže skĺbiť krásu s úžitkom. Po určitom čase som objavil množstvo plemien a farebných rázov, ktoré ma očarili, a objavil som v nich určitú možnosť sebarealizácie pri niečom, čo ma baví.

Každý chovateľ si však musí vybrať plemeno, ktoré sa mu páči a chce ho rozvíjať a zveľaďovať. A keďže som orientovaný národne, vybral som si národné plemeno. A tak už pred 19 rokmi som sa začal intenzívnejšie zaujímať o oravku − presnejšie o jej zdrobnenú formu.

V súčasnosti sa v mojom chove nachádzajú dva rozmnožovacie chovy zdrobnených oraviek žltohnedých a rodofarebných,“ hovorí o svojich začiatkoch chovu tohto plemena.

Okrem oraviek chová aj mileflérky zlatokrké, husi franské, pižmové kačice modré sedlaté a z holubov slovenské hrvoliaky a texany. Je organizovaný v Oblastnom združení chovateľov Pohronie a tiež je členom Slovenského zväzu chovateľov.

„Situácia v našom zväze je stabilná a patríme k jedným z mála fungujúcich zväzov na Slovensku. Nemyslím si, že chovateľstvo národných plemien môže byť v budúcnosti ohrozené, práve naopak, chov bude mať vzostupnú tendenciu. Ľudia pochopili, že si na svojich dvoroch môžu dochovať zvieratá, z ktorých majú úžitok.

Preto sa k chovu čistokrvných plemien mnohí začínajú vracať. Sú roky, keď je neskutočný dopyt po čistokrvných plemenách, pretože hybridy sú často také zdegenerované, že už ani nevykazujú znáškové parametre a navyše majú mnoho neduhov v správaní.

V Klube chovateľov oraviek majú členstvo aj zahraniční členovia – Holanďan a Čech. Náš klub bude mať tento rok 50. výročie založenia, čím patrí medzi najdlhšie fungujúce chovateľské kluby,“ hovorí starosta, ktorý vedie 8 rokov okrem obce ako predseda odbornej komisie hydiny aj slovenských hydinárov združených v Slovenskom zväze chovateľov, kde sa mu okrem iného podarilo vychovať 13 nových posudzovateľov.

Na pozícii predsedu Klubu chovateľov oraviek pôsobí už dvanásty rok.

Predseda klubu Ing. Henžel pri porovnaní farebných rázov zdrobnených oraviek. 6 fotografií v galérii Predseda klubu Ing. Henžel pri porovnaní farebných rázov zdrobnených oraviek. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Reprezentujú Slovensko

Predseda Štefan Henžel priznáva, že ročne usmerní desiatky ľudí, ktorí sa chcú dať na chov národných plemien. Tie podporuje a preferuje bez ohľadu na to, či ide o husi, sliepky, holuby alebo dobytok.

„Naše národné plemená reprezentujú Slovensko, je to naša značka, na ktorú by sme mali byť hrdí. Majú v našom prostredí punc výnimočnosti. Každý štát sa svojimi národnými plemenami na medzinárodných výstavách chváli a prezentuje a my, samozrejme, nezaostávame. Používame svoje banery i stánok, kde prezentujeme všetky slovenské národné plemená.“

V obývačke Štefana Henžela nájdete okrem množstva diplomov aj vitrínu plnú rôznych trofejí z miestnych, regionálnych, celoštátnych i medzinárodných výstav.

Svoje miesto tu má aj európska cena za zdrobnenú oravku, niekoľko majstrov či šampiónov Slovenska a viacero čestných cien. Pre každé plemeno, ktoré sa posudzuje, je vydaný štandard, podľa ktorého sa riadia posudzovatelia.

„Pri oravkách posudzujeme v prvom rade typ plemena, farbu a kresbu. Na hlave hrebeň, oči, laloky a ušnice, na tele trup – jeho šírku, hrúbku, osvalenie, nasadenie krídel, chvosta a beháky. Malo by to byť komplexné posúdenie celého zvieraťa, ktoré sa vyjadrí na oceňovacom lístku. Ten sa vypisuje pri každom hodnotenom zvierati.

Pri farebných rázoch sa riadime predpísaným popisom danej farby. Rovnako posudzovateľ navrhne odporúčanie pre chovateľa v tom zmysle, čo by mal zdokonaliť pri ďalšom chove.

Napríklad keď je sliepočka ľahšia ako predpisuje štandard, tak napíšeme, že je potrebné zvýšiť váhu a tým výstavnú kondíciu, vďaka čomu majiteľ vie, že musí venovať viac pozornosti kŕmnej dávke, aby sa priblížila k štandardnej váhe,“ hovorí pán Henžel.

Ako posudzovateľ pôsobí na výstavách hydiny 15 rokov, z toho niekoľko rokov ako jediný posudzovateľ hodnotil oravku na národnej výstave v Nitre. Jeho snahou bolo zjednotiť farbu žltohnedých oraviek.

Rôznorodosť farieb

Oravky sa chovajú vo veľkej forme, ale aj v zdrobnenej, teda zmenšenej forme. Pôvodná farba veľkých a zdrobnených oraviek je žltohnedá, časom k nej pribudla veľká biela.

V minulom roku bol uznaný čierny farebný ráz veľkej oravky a v procese šľachtenia je stále rodofarebná a krahulcová. Pri zdrobnenej oravke v minulom roku uznali bielu a rodofarebnú a v šľachtení je čierny farebný ráz.

Pri žltohnedých oravkách je pomerne veľká variabilita sfarbenia. Niektoré jedince sú tmavšie, iné svetlejšie a ide len o cit chovateľov a posudzovateľov, aby vybrali správnu strednú cestu. Ako už názov prezrádza, majú byť žltohnedé, to znamená, že musia mať obe tieto farby. Prímes červenej a čiernej je nežiaduca a takéto jedince sa z chovu vyraďujú.

Pri bielych oravkách je posudzovanie jednoduchšie. Farba ich peria musí byť biela, s každým iným odtieňom už stráca body a dá sa dokonca ovplyvniť.

Aby bola krásna biela, je nutné ju počas slnečných dní chovať v zakrytom priestore, znížiť dávky krmiva, v ktorom je kukurica, alebo obmedziť krmivá, v ktorých sú farbivá, pretože tie sa hneď prejavia na perí.

Vajíčka majú váhu 45 gramov. 6 fotografií v galérii Vajíčka majú váhu 45 gramov. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Pokus − omyl

V roku 2009 prvýkrát predstavili veľkú formu rodofarebnej oravky. Do dnešného dňa nie je uznaná, nakoľko šľachtitelia neprijali ponuku na spoluprácu od klubu. Keďže ide o odbornú časť chovu, každý nový farebný ráz musí „prejsť“ cez klub.

Štefan Henžel vraví, že v tom čase ho to nakoplo a so svojím tímom sa rozhodol za krátke obdobie troch, štyroch rokov vyšľachtiť zdrobnenú formu rodofarebnej oravky.

„Rodofarebnú zdrobnenú oravku sme začali šľachtiť v roku 2014 s tromi chovateľmi, nakoniec sme ostali len ja a môj priateľ Michal Kalafut z Vlkovej pri Poprade. Výhoda bola, že sme každý z inej časti Slovenska. Nadmorská výška je jedným z faktorov, ktoré určitým spôsobom ovplyvnia gény zvierat, aj preto som potreboval chov rozšíriť do rozličných oblastí,“ spomína na ťažké obdobia skúšok vytrvalosti.

Urobil si genetický prieskum plemien a rozhodol sa, že postupne použije päť plemien. Základom sa stala žltohnedá zdrobnená oravka a zo zahraničia doniesol kohútov troch iných plemien.

Ďalšieho kohúta získal na Slovensku a šľachtiteľské úsilie sa mohlo začať. Priznáva, že to nebolo jednoduché a stálo ich to nadľudské úsilie. Nasledovala tvrdá selekcia, pri ktorej museli zo 100 vyliahnutých kuriatok až 90 z chovu odstrániť, pretože nespĺňali znaky, ktoré očakávali.

Dnes, po 4 rokoch, hovorí, že hoci postupovali metódou pokus – omyl, mali obrovské šťastie, lebo za krátky čas sa dvom zanieteným chovateľom podarilo vyšľachtiť ťažký farebný ráz.

Za svoj osobný úspech považuje, že jeho úsilie uznali procesom uznania farebného rázu na národnej výstave. Teraz len dúfa, že rodofarebná oravka chovateľov osloví.

Každý farebný ráz je odkázaný na priazeň chovateľov a pri tomto je dobrým znakom množstvo záujemcov, ktorí chcú začať s jeho chovom. Jeho výhoda je v tom, že už v prvý deň vyliahnutia vie chovateľ na 100 percent určiť pohlavie kuriatok. Na svedomí to má takzvaný coloursexing a v chove ide o obrovskú výhodu.

Jediná a posledná?

Pravlasťou všetkých dnešných plemien sliepok je oblasť Juhovýchodnej Ázie a Indie. Tu sa začala ich domestikácia už 4 000 rokov pred naším letopočtom, keď začal človek chovať kuru divú (Gallus gallus bankiva) v zajatí.

Odtiaľto sa chov týchto skrotených kurotvarých vtákov rozšíril najskôr do okolitých krajín a západnej časti Malej Ázie a až pred 2 500 rokmi do Grécka a zvyšku starého kontinentu.

Dnes žije na svete nespočetné množstvo ich plemien. Mnohé sú staré a ich pôvod je neznámy, čo znamená, že sa už nedá zistiť, aké plemená sa presne podieľali na ich súčasnej podobe.

V Československu bolo v minulom storočí vyšľachtených niekoľko národných plemien sliepok, medzi ktoré patria napríklad šumavanka, česká sliepka zlatokropenatá či oravka. Posledná menovaná zostáva a asi aj nadlho zostane jediným slovenským národným plemenom sliepky.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×