Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Navštívili sme Severnú Kóreu: Domy bez postelí, za presnú strelu sliepka

07.02.2018 (5/2018) Od luxusu vyrážajúceho dych až k ľuďom, čo si varia v diere v zemi a nemajú vlastnú posteľ. Severná Kórea je najbizarnejším zážitkom, aký som v približne 115 precestovaných krajinách zažil.
Navštívili sme Severnú Kóreu: Domy bez postelí, za presnú strelu sliepka
11 fotografií v galérii
Sochy Kim Ir-sena a Kim Čong-ila možno fotiť len vcelku.
Autor fotografie: Róbert Devečka

Niet azda viac mýtmi a legendami opradeného miesta, akým je krajina riadená už takmer sedem desaťročí všemocnou dynastiou Kimov.

Jej politická a ekonomická izolovanosť dáva priestor na vznik často až bizarných domnienok o živote v tomto malom komunistickom štáte. Aj vďaka mnohým nelichotivým prívlastkom sa Severná Kórea tlačí do zorného poľa dobrodružnejšie ladených turistov.

Úlohou tejto reportáže nie je vyvracanie fám a hľadanie pravdy za každú cenu, skôr len snaha ponúknuť vlastný úsudok na základe videného a počutého z osemdňového putovania krajinou na prelome rokov 2017/2018.

Vďaka pozvaniu priateľa s dlhodobými kontaktmi a znalosťou miestneho prostredia som mal vzácnu možnosť spoznať krajinu aj inou optikou ako bežný návštevník.

Apartmány pre vedcov

Tú nekonečnú izolovanosť si najlepšie predstavíte vo chvíli, keď stojíte pri 248 kilometrov dlhej a 4 kilometre širokej najstráženejšej hranici našej planéty medzi severnou a južnou časťou Kórejského polostrova.

Najmä pre človeka žijúceho v otvorenom svete mimoriadne silný zážitok, nás však predsa len čakali aj príjemnejšie body programu.

Keď sme sa vo večerných hodinách vracali minibusom z demilitarizovanej zóny naspäť do metropoly Pchjongjang, bola to poriadna uspávanka.

Predstavte si, že idete po ceste prakticky bez zákrut a okoloidúcich áut s možno tridsiatimi tunelmi. Skutočne platí, že premávka mimo hlavného mesta je v Severnej Kórei minimálna, avšak v Pchjongjangu sa bežne stretnete aj so zápchami.

Takáto spoločná fotka so severokórejským dôstojníkom sa nepodarí každému. Bol veľmi milý a vypytoval sa ma na veľa vecí. 11 fotografií v galérii Takáto spoločná fotka so severokórejským dôstojníkom sa nepodarí každému. Bol veľmi milý a vypytoval sa ma na veľa vecí. Zdroj: Róbert Devečka

Mali tam pre nás pripravený program v rámci otvorenia novej školy. Napriek veľmi pokročilému času (okolo ôsmej večer) nechali deti v škole, v telocvični mali pripravený kultúrny program a dievčatá nás naučili národný tanec.

V Severnej Kórei kladú na vzdelanie veľký dôraz, gramotnosť je údajne až na hranici 99 percent. Na všetko treba študovať – aj na kuchára či maséra.

Povinná školská dochádzka trvá 11 rokov (z toho rok predškolská, štyri roky základná, šesť rokov stredoškolská) a je bezplatná, podobne ako všetky učebné pomôcky, uniformy, ubytovanie a stravovanie pre študentov.

Vysokoškolské štúdium je nepovinné, avšak vzdelaných si ctia. V Pchjongjangu nájdete aj špičkové vedecké centrum, pričom najlepším vedcom postavili zadarmo domy v apartmánových štvrtiach.

Trafíš terč, dostaneš sliepku

Všetky športoviská sú situované na jednej obrovskej ploche. Či už dráha na kolieskové korčule, dve kryté ľadové plochy, veľký plavecký bazén, samostatné haly na basketbal, volejbal, všetko v nadštandardne modernom štýle.

Vynovili aj strelnicu, kde si môžete vyskúšať napríklad paľbu zo samopalu po jednej rane. Jeden člen z našej skupiny, ktorý má za sebou vojenský výcvik, neodolal a s prehľadom trafil do terča. Odmena je v takomto prípade vskutku netradičná – živá sliepka. Náš Číňan vyhral rovno dve a napokon bol rád, že ich mohol darovať miestnym.

Pri príležitosti silvestrovských osláv vyrobili na brehu rieky Tedong ľadové sochy. Hlavné námestie v Pchjongjangu napriek ukrutnej zime večer praskalo vo švíkoch, na ploche 75 000 štvorcových metrov sa zhluklo približne 100 000 ľudí.

Predierali sa bližšie k veži Čučche, odkiaľ po polnoci odpálili pompézny 15-minútový ohňostroj. Všetci sa zabávali, nikto nehádzal petardy, nikoho ste nevideli opitého.

Domáci sa tešili z našich darčekov v podobe čeleniek, fúkacích trubičiek a rapkáčikov, fotili si nás na mobil a my na oplátku ich.

Na návšteve v škole. Vzdelaniu prikladajú v krajine veľký význam. 11 fotografií v galérii Na návšteve v škole. Vzdelaniu prikladajú v krajine veľký význam. Zdroj: Róbert Devečka

Poklona vodcom

Prvý január je v Severnej Kórei výnimočným dňom aj z toho dôvodu, že miestni ľudia chodia v obrovskom počte klásť vence k sochám Kim Ir-sena a Kim Čong-ila. S veľkou kyticou som sa pridal do davu a poklonil sa pred monštruóznym dielom zobrazujúcim večných vodcov.

Pri fotografovaní tu platí veľmi čudesné pravidlo – na každom zábere musia byť vždy celé postavy obidvoch Kimov. Prísnej kontrole neunikla ani naša zahraničná skupinka, nevhodné fotografie nám strážcovia monumentu jednoducho vymazali.

Nezabudnuteľným kultúrnym zážitkom bol aj koncert miestnej filharmónie so skutočne prvotriednou vlastnou tvorbou, kapitolou samou osebe bolo Mauzóleum Kim Ir-sena situované v jeho niekdajšom letnom sídle.

Videl som už miesto večného odpočinku súdruha Lenina na Červenom námestí v Moskve, ale toto je úplne iná liga. Odhliadnuc od ideologického podtónu – fascinujúci zážitok.

Labyrintom niekoľko kilometrov dlhých podzemných chodieb sa presúvate po eskalátoroch, do uší vám hrá hudba, vyjdete hore a ocitnete sa pri zabalzamovanej postave Kim Ir-sena. Pokloníte sa mu z každej strany (okrem nôh) a prechádzate do vedľajšej miestnosti k vagónu z opancierovaného vlaku, ktorým cestoval v obave o svoju bezpečnosť.

V mauzóleu sú vystavené aj zabalzamované telesné pozostatky Kim Čong-ila, jeho Mercedes, vlak, loď. Všade zlato, mramor, nepredstaviteľný luxus.

V jednej z miestností nájdete aj množstvo štátnych vyznamenaní z celého sveta vrátane tých z Československa. Popri povinnom obleku v mauzóleu nemožno mať pri sebe vôbec nič – dokonca ani mobilný telefón a hodinky.

Len za zásluhy

Na druhý deň nového roka bola v pláne lyžovačka, no v práve dokončovanom modernom stredisku nemali sneh. Mohli sme si teda zvoliť iný program podľa vlastnej vôle.

Slobodný pohyb po krajine nie je možný iba v prípade turistov na krátkodobý pobyt, u ostatných vrátane západných diplomatov vraj áno, dokonca je možné šoférovať auto.

Severná Kórea 11 fotografií v galérii Severná Kórea Zdroj: Róbert Devečka

Zamierili sme k východnému pobrežiu navštíviť mesto Nampo s obrovským vodným dielom. Túto osem kilometrov dlhú priehradu stavali miestni vojaci, aby oddelili more od riek.

Nasledovala návšteva priemyselného parku Käsong na juhovýchode krajiny, ktorý je momentálne pre napäté vzťahy medzi oboma Kóreami zavretý a pripomína zónu duchov. Samotné mesto zaujme azda len jednou z najstarších univerzít sveta a pekným parkom, inak je to len bytovka na bytovke.

Ostatne – v celej krajine skutočne nie je veľa miest, ktoré by návštevníka ohúrili. Výnimkou je armádou strážené hlavné mesto – akási výkladná skriňa a štát v štáte iba pre vyvolených.

Na to, aby sa dostal obyvateľ z iných miest krajiny do Pchjongjangu, potrebuje špeciálne povolenie. Môže ho získať napríklad za svedomitú prácu alebo zásluhy v strane.

Ako sme sa však dopočuli, severokórejská metropola sa vidieku v poslednom období predsa len viac otvára a získať vstupnú pečiatku už nie je taký problém.

Vodný svet a povinné účesy

Čo nás popri už spomínanom športovom komplexe naozaj dostalo, bol špičkovo vybavený akvapark s plaveckým bazénom, vodnými atrakciami, masážami, obchodmi, reštauráciami a kaviarňami.

Zvonku vyzerá ako dve pyramídy. Začali ho stavať ešte za vlády Kim Čong-ila, ten sa však jeho otvorenia nedožil. Cudzinci tu za vstup zaplatia 10 eur, domáci skôr symbolickú sumu, podobnú ako napríklad za lístok na metro. Ten stojí 5 wonov, čo je pri kurze 1 eura za približne 1 100 wonov vskutku symbolické.

V areáli vodného sveta sme natrafili aj na miestne kaderníctvo a holičstvo, kde vznikla ďalšia z legiend o siedmich povinných typoch účesov. Miestni hovoria, že túto fámu „zavinil“ časopis so zobrazením siedmich strihov, z ktorého si klienti väčšinou dokázali vybrať. Nikdy sa však nestrihalo na základe vládneho príkazu.

Našinca by zrejme prekvapilo, že v striktne komunistickej krajine narazí na kostol – a ešte vo výbornom stave. V Severnej Kórei kedysi pôsobilo veľa kresťanských misionárov, no po japonskej okupácii a bombových útokoch Spojených štátov počas kórejskej vojny v 50. rokoch Severokórejčania na kresťanstvo zanevreli.

Kostoly, ktoré neboli zrovnané so zemou počas krviprelievania, si zničili sami. V celej krajine dnes ostali len tri. Slúžia najmä pre cudzincov, prístupné sú však údajne napriek náboženstvu odvrátenej ideológii aj domácim.

Hotel Rjugjong je stále vo výstavbe. Približne 330 metrov vysoká megastavba má 105 podlaží. 11 fotografií v galérii Hotel Rjugjong je stále vo výstavbe. Približne 330 metrov vysoká megastavba má 105 podlaží. Zdroj: Róbert Devečka

Chytajú ryby, lovia zver

Ľudia zomierajúci od hladu? Aj to je v našom západnom svete v súvislosti so Severnou Kóreou pomerne frekventovaná téma. Z ázijských médií sa dokonca pred niekoľkými rokmi šírila priam šialená správa, že tam dochádza ku kanibalizmu na deťoch.

Aj z tohto pohľadu ma veľmi zaujala návšteva farmy, okolo ktorej boli postavené pomerne veľké domy. Rozľahlejšie ako väčšina u nás na Slovensku, a to z jedného prostého dôvodu – žijú tam pokope celé generácie.

Keď sme do jedného z nich vstúpili, na prvý pohľad udrela do očí diera v zemi, v ktorej domáci varia. Z diery sú urobené vývody s prieduchmi do vedľajších miestností, takže počas prípravy jedla sa vykurujú aj susedné izby.

Postele sme nikde nevideli, spí sa na zemi. Tá bola napodiv napriek silným nočným mrazom veľmi teplá. Naozaj dômyselný systém rozvodu tepla... V obývačke boli televízor, rádio, samozrejme, aj fotografie vodcov.

V Severnej Kórei funguje systém distribúcie potravín pre študentov a pracujúcich, ktorí dostávajú jedlo zadarmo. Nie sú to zrejme veľké prídely, takže obyvatelia si v snahe o zadováženie potravy pomáhajú aj inak.

Videli sme ľudí, ako si na zamrznutých riekach vysekali ľad a chytali ryby, ďalší skúšajú šťastie v lesoch bohatých na poľovnú zver. Tvrdé podmienky, aj keď z toho, čo sme mali možnosť vidieť, to na hladomor nevyzeralo.

Keď si uvedomíme, že takmer miliarda ľudí našej planéty trpí chudobou a Severná Kórea má zo všetkých týchto krajín z hľadiska medzinárodných sankcií a prakticky nulového medzinárodného obchodu zrejme najťažšiu pozíciu, je až neuveriteľné, že dokáže byť sebestačná.

Adrenalínové podnikanie

Človek neznalý pomerov sa teda logicky pýta – z čoho ten štát vlastne žije? Jednoducho z toho, čo tamojší obyvatelia sami vyprodukujú. Na vidieku bežne stretnete človeka ponúkajúceho jablká, o kúsok ďalej predáva jeho sused čosi iné z domácej výroby. Funguje tu výmenný obchod, akýsi vnútorný trhový mechanizmus.

V hlavnom meste je situácia predsa len iná, hoci nákupné centrum podobné tým našim tu popri malých stánkoch v socialistickom štýle nájdete len jedno. Stojí však za to. Žiadne „fejkové“ obchody s fiktívnym tovarom akože na predaj, všade západné značky od výmyslu sveta. Všetkého je dosť.

Takéto farmy dávajú obyvateľom prácu a živobytie. 11 fotografií v galérii Takéto farmy dávajú obyvateľom prácu a živobytie. Zdroj: Róbert Devečka

Najesť sa môžete v pizzerii, suši reštaurácii či inom zariadení. Platí sa tu americkým dolárom, eurom alebo čínskym jüanom, v klasických malých obchodoch domácou menou.

Dozvedeli sme sa, že vláda pod vedením vodcu Kim Čong-una v snahe o rozvoj krajiny ponúka investičné možnosti a otvára trh firmám z celého sveta. Revolučné reformy v izolovanej krajine však často narážajú na tvrdú realitu.

Mali sme možnosť porozprávať sa s Číňanom s privilégiom podnikať v Severnej Kórei. Otvoril tam sieť čerpacích staníc, no prišlo embargo na ropu, a tak nemal čo predávať.

Založil teda cestovnú kanceláriu a začal sem voziť turistov z jeho rodnej krajiny. Po výraznom ochladení vzťahov medzi Pchjongjangom a Pekingom však oficiálne stopli vydávanie víz čínskym turistom. Ďalšia veľká prekážka na svete...

Ktovie, možno raz bude severná časť Kórejského polostrova skutočným eldorádom odvážnych podnikavcov, aj keď momentálne ponúka skôr nezabudnuteľné cestovateľské paradoxy.


Severná Kórea

Dejiny krajiny s celým názvom Kórejská ľudovodemokratická republika sa formálne datujú do roku 1948, keď po konci japonskej okupácie došlo k rozdeleniu Kórejského polostrova pozdĺž 38. rovnobežky na severnú a južnú časť. Severná Kórea bola vyhlásená za samostatný štát 9. septembra, keď sa na čelo postavil Kim Ir-sen. Ten zaviedol politiku čučche – akúsi štátnu ekonomickú doktrínu, ktorá mala za úlohu vytvoriť krajinu dostatočne silnú na obranu pred cudzími mocnosťami a zásahom kapitalizmu.

Režim vedený ideológiou čučche však nedokázal tvoriť trhovú ekonomiku tak, ako sa to podarilo napríklad Číne a ekonomický prepad krajiny sa len zväčšoval. Po smrti prezidenta Kim Ir-sena v roku 1994 do vedenia krajiny nastúpil jeho syn Kim Čong-il, ktorý pokračoval v trende zavedenom jeho otcom.

Za vlády Kim Čong-ila prišlo dňa 10. februára 2005 prehlásenie, že Severná Kórea má vo vlastníctve atómové zbrane. Málokto bral túto informáciu vážne, avšak po úspešnom teste podzemného výbuchu jadrovej hlavice svet spozornel. Vyústilo to do ďalších sankcií vydaných rezolúciou OSN a tým k väčšiemu prehĺbeniu ekonomickej krízy krajiny. Po smrti Kim Čong-ila v roku 2011 na čelo štátu nastúpil jeho najmladší syn Kim Čong-un, ktorý ho spravuje dodnes.

Severná Kórea je rozdelená na 9 provincií, na ploche s rozlohou 120 540 km² žije asi 25 miliónov obyvateľov. Hlavným mestom je Pchjongjang (asi 2,5 milióna obyvateľov), úradným jazykom kórejčina, menou won.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×