Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Riaditeľka unikátnej školy: Nadaný študent nepotiahne triedu, naopak, výkonom sa prispôsobí priemeru

05.02.2018 (5/2018) PHDr. Jolana Laznibatová, CSc. vypracovala v roku 1993 Projekt APROGEN na vzdelávanie mimoriadne nadaných detí. Škola, ktorú už 25 rokov vedie, je v Európe jedinečná.
Riaditeľka unikátnej školy: Nadaný študent nepotiahne triedu, naopak, výkonom sa prispôsobí priemeru
3 fotografie v galérii
Podľa riaditeľky nie sú školy pre nadané deti o elite a elitárstve, ale o pomoci nadaným...
Autor fotografie: Peter Korček

Škola pre mimoriadne nadané deti a gymnázium (ŠpMNDaG) v Bratislave je štátna škola. Deti do nej prijímajú od prvého ročníka školskej dochádzky na základe absolvovania štandardných psychologických testov potvrdzujúcich ich mimoriadne intelektové nadanie.

Po piatom ročníku pokračujú na 8-ročnom gymnáziu až po maturitu. Študenti sa umiestňujú na medzinárodných i európskych súťažiach z chémie, fyziky, matematiky, biológie, informatiky a mnohí po maturite študujú na prestížnych svetových univerzitách.

ŠpMNDaG je na čele rebríčka škôl INEKO. Vlani jedna z maturitných tried dosiahla priemer zo všetkých predmetov 1,00. Vo výsledkoch tohtoročného MONITORU 5 boli výsledky žiakov školy vysoko nad národným priemerom.

Napriek tomu pred niekoľkými dňami hrozilo, že dve tretiny piatakov nebudú môcť pokračovať v štúdiu na škole kvôli úradnému rozhodnutiu o znižovaní počtu študentov na osemročných gymnáziách na 5 percent žiakov. Ministerstvo školstva sa napokon rozhodlo ponechať gymnáziu ŠPMNaG doterajší počet študentov.

Čo by zníženie povoleného počtu študentov pre školu znamenalo?

Mali by sme obrovský problém, rodičov 45 mimoriadne nadaných detí by sme museli poslať, aby si hľadali inú školu, keďže my druhý stupeň ZŠ nemáme. Pritom sú to deti, ktoré majú podľa zákona právo, aby sa vzdelávali podľa svojho intelektového potenciálu so zohľadnením svojich špecifických potrieb.

Deti, ktoré chodia na našu školu, sú dvojnásobne testované pomocou štandardizovaných psychologických testov a majú potvrdené intelektové nadanie. Toto sa nezmení po piatich rokoch dochádzky do školy.

Mimoriadne nadanie je niečo, čo len tak nezmizne. Nadanie je stabilná charakteristika, nestratí sa ani sa nezmení. Ale v nepriaznivých podmienkach sa môže spriemerniť, potlačiť až stratiť.

Vy ste pred 25 rokmi začali so vzdelávaním mimoriadne nadaných detí ako prví v Európe?

Áno, boli sme prví a istým spôsobom jediní. Pracovala som vtedy vo Výskumnom ústave detskej psychológie a patopsychológie a riešila som inú výskumnú úlohu. Medzitým sme však založili Československú spoločnosť pre nadané deti. Vyhlásili sme, že hľadáme spolupracovníkov a čakali sme, že sa nám ohlásia učitelia, umelci, tréneri – tí, čo pracujú s talentovanými deťmi.

Nikto taký sa neohlásil, prišli však rodičia. Priviedli deti, ktoré boli v predškolskom veku a ďaleko predstihovali svojich rovesníkov. Ich rodičia si nevedeli predstaviť, ako bude vyzerať ich ďalšie vzdelávanie. Oni boli prví iniciátori toho, aby som napísala Projekt alternatívnej starostlivosti o nadané deti – APROGEN.

Ministerstvo školstva ho schválilo a od septembra 1993 sme otvorili prvú triedu pre nadané deti. Štrnásť rokov sme toto vzdelávanie – od prvej triedy po maturitu – overovali. Výsledky boli skvelé. Všetci sme čakali, že po vyhodnotení výsledkov nás vyzvú, aby sme pomohli aplikovať tieto progresívne metódy aj do iných škôl.

Nič také sa však nestalo, a tak sme ďalej pracovali a zdokonaľovali formy a metódy práce s nadanými žiakmi. Máme teda absolútne prvenstvo, pretože o nadaných deťoch vtedy tu ani v západných krajinách nikto nehovoril. Až neskôr v Nemecku profesor Wienert so spolupracovníkmi urobil rozsiahly výskum, z ktorého vyplynulo, že nie je pravda, že nadané dieťa potiahne celú triedu.

Naopak, začne fungovať na úrovni ostatných, jeho výkony postupne začnú splývať s priemerom. Záver týchto odborníkov znel jednoznačne: Intelektové nadanie sa nedá získať učením, nedá sa naučiť.

Škola sídli v Bratislave, triedy má však na celom Slovensku. 3 fotografie v galérii Škola sídli v Bratislave, triedy má však na celom Slovensku. Zdroj: Peter Korček

Čo to znamená?

V praxi to znamená, že každý vie nejako počítať, ale nie každý dokáže riešiť extrémne ťažké rovnice na najvyššej úrovni. Každý vie nejako skákať, ale nie každý urobí svetový rekord v atletike. Vtedy sa aj v Nemecku prelomila bariéra. Prestalo sa hovoriť o elite a elitárstve a aj oni otvorili špecializované triedy pre nadané deti.

Nikto v Európe však nerealizuje toto vzdelávanie už od prvého ročníka. A pretože to robíme už tak dlho, máme najviac vedomostí o tom, ako sa venovať nadaným deťom a najviac skúseností s prácou s nimi.

A čo nadané deti žijúce mimo Bratislavy?

Podľa Programu APROGEN dnes pracuje aj sieť škôl na Slovensku s vynikajúcimi výsledkami. Už dva roky je naše gymnázium prvé v hodnotení INEKO. A košická ZŠ Krosnianska, ktorá má aj triedy pracujúce podľa nášho programu, je v tomto rebríčku dlhodobo najlepšou základnou školou.

Nevidím dôvod, prečo by mali byť tieto deti bokom. Prečo by sme im nepomáhali rozvíjať ich schopnosti a potenciál. Sú to deti, ktoré sa naučia viac, ľahšie, rýchlejšie, efektívnejšie, nepotrebujú toľko opakovania. Preto treba pre ne vypracúvať aj náročnejšie učebné materiály. A toto je úlohou našich učiteľov.

Pracujete teda s vlastnými učebnicami?

Používame aj predpísané, ale s tým by sme si nevystačili. Učitelia teda vyrábajú pracovné listy, ktoré sa potom zhromažďujú do spoločných materiálov.

Mnohí z vašich absolventov študujú na prestížnych svetových univerzitách. Znamená to, že vaši študenti zo Slovenska odchádzajú?

Mnohí sa aj vracajú. Slovania majú silný vzťah k rodnej krajine. Aj keď nejaký čas prežijú v zahraničí, často sa chcú vrátiť tam, kde majú rodinu a priateľov. Druhá vec je, že títo študenti sú veľmi nároční na vzdelanie a vyhľadávajú kvalitné školy, ktoré sú najmä v zahraničí.

Ak sú naozaj dobrí, po štúdiu sa zapájajú do medzinárodných vedeckých tímov, ktoré riešia veľmi zložité veci týkajúce sa celého sveta. Nastupujúcu generáciu mimoriadne nadaných ľudí z celého sveta čakajú vážne globálne problémy. Budú musieť riešiť nielen globálne otepľovanie, ale aj ekologické problémy, vojny, náboženské a iné konflikty, nevyliečiteľné ochorenia, epidémie atď.

Náš absolvent Marek Buchman, ktorý absolvoval štúdium chémie na Oxforde, sa teraz venuje v Houstone vývoju úplne novej generácie chemoterapeutík, ktoré by mohli výrazne zmeniť a uľahčiť liečbu viacerých onkologických ochorení.

Ak sa to podarí, budeme mať z toho osoh my všetci, celý svet. A v tej chvíli je jedno, odkiaľ je a že to robí v Houstone, kde sú na jeho výskum špičkové podmienky a technológie.

Mimochodom, ak by sa v našej krajine investovalo do vedy a vzdelania 6 až 7 percent HDP, ako je to v iných krajinách, napríklad vo Fínsku, nebolo by o čom hovoriť. Zlepšilo by sa naše školstvo a vrátili by sa domov mnohí mladí nadaní ľudia. Celkovo si myslím, že na Slovensku sa pekne žije a mohlo by sa ešte lepšie.

Vracajú sa vaši absolventi aj k vám do školy?

Áno, máme aj Klub absolventov. Prichádzajú a hovoria o svojich úspechoch. Ale máme aj iný druh spätnej väzby. Nedávno nám napísali z Masarykovej univerzity v Brne.

Dekan mi poslal list, že síce nie je zvykom, aby oslovoval riaditeľku gymnázia, ale musí mi napísať poďakovanie, že sme takého študenta, ako je Jakub, poslali k nim. Dlhodobé špeciálne vzdelávanie týchto detí totiž prináša takéto výsledky.

Ráta naše školstvo s tým, že v bežných triedach sú možno tisíce nadaných detí?

Žiaľ, problematika vzdelávania nadaných je akoby okrajovou záležitosťou školstva. Ani pedagogické fakulty nepripravujú budúcich učiteľov dostatočne na to, že raz budú mať v triede nadané dieťa.

Stále sa zdôrazňuje len inklúzia, integrácia a zabúda sa na to, že to treba dôkladne pripraviť. Aj toto, ako mnohé veci v školstve, robíme chaoticky, a je zaujímavé, že tí často spomínaní Fíni to pripravovali takmer 50 rokov.

Ako to dnes vyzerá s nadanými deťmi na bežných základných školách?

Dnes je tendencia zaraďovať nadané deti do bežných základných škôl. Ich nadanie sa rieši napríklad tak, že prvákov zaradia na druhácku matematiku. V druhej triede to však robia už menej, v tretej a štvrtej triede to „už nejde“. N

a druhom stupni je päť učiteľov, ktorí by mali nadanému žiakovi robiť špeciálny učebný plán, lenže na to nie je čas a kapacita. A na gymnáziách špeciálna podpora talentov akoby neexistovala už vôbec. Áno, talentovaní študenti chodia na súťaže. To však nie je dostatočná podpora ani zázemie pre nadaného študenta.

Nadanie zasahuje celú osobnosť. Treba, aby sa pozornosť venovala aj sociálnej či emocionálnej stránke nadaných už od detstva. Inak sa môže stať, že sa nadanie prestane ďalej rozvíjať alebo sa stratí. Možno niektorí z nich sú priebojnejší a presadia sa aj v „normálnych podmienkach“, lenže nie všetci.

Odborníci dokonca tvrdia, že na jedného nadaného, ktorý sa v takýchto podmienkach presadí, pripadá deväť ďalších, ktorí nedokázali uplatniť svoje schopnosti tak, ako by mohli.

Aj preto budem celý život obhajovať práva nadaných detí. Aby mohli ukázať, čo v nich je. Lebo to je obrovská radosť. A opakujem, čo som povedala už viackrát – je to strategické bohatstvo každého národa.

Z akých výsledkov vašich študentov máte teraz radosť?

Z nášho súčasného maturitného ročníka sú už teraz traja študenti prijatí na Cambridge. Dve dievčatá a jeden chlapec. Dvom z nich dokonca napísali, že nemusia ani zmaturovať na samé jednotky, aby boli prijatí. Na tamojšej univerzite už vedia, že odniekiaľ zo Slovenska k nim prichádzajú kvalitní študenti.

A vlani končil u nás maturitný ročník s neuveriteľným priemerom 1,00. Členovia komisie skonštatovali, že by sme mali zaviesť iný systém hodnotenia a naša jednotka by mala mať aspoň päť úrovní. Od bežnej, zaslúženej, až po extrémnu úroveň vedomostí.

Takýto priemer je však naozaj európskou raritou a ani u nás sa tak ľahko nezopakuje. A práve pre takéto výnimočne nadané deti sa otvárajú aj inde špecializované školy. Enormne veľa ich je v Ázii, Číne, Kórei, ale aj u našich európskych susedov v Rakúsku, Nemecku, Dánsku a inde.

Na aké univerzity chodia vaši absolventi?

Jedna tretina ide na veľké svetoznáme univerzity v Anglicku, Škótsku, v Amerike, Nemecku, Dánsku, Holandsku, občas v Rusku. Ďalšia tretina ide na dobré české vysoké školy a jedna tretina študuje na slovenských vysokých školách.

Táto trieda dosiahla neuveriteľný priemer maturít 1,0. 3 fotografie v galérii Táto trieda dosiahla neuveriteľný priemer maturít 1,0. Zdroj: Peter Korček

Majú niektorí z vašich študentov aj viacero nadaní?

Väčšina z nich je multipotenciálnych. Môžu pôsobiť vo viacerých oblastiach a môžu byť úspešní v rôznych odboroch. Preto majú niekedy problém vybrať si zameranie, niektorí menia vysoké školy.

To sú absolventi. Ako je to na začiatku? Aký je záujem o prijatie na túto školu?

Vlani bol obrovský záujem. Prihlásilo sa 230 detí, po psychologických testoch sme prijali 60. Väčšinou po prijímacích skúškach plynule pokračujú u nás na osemročnom gymnáziu až do maturity. Je to pozitívny fakt, že rodičom záleží na tom, aké vzdelanie zabezpečia svojim deťom. Veď od vzdelanosti národa sa odvíja aj celková kultúra a pokrok spoločnosti.

Zmenila sa úroveň týchto detí počas štvrťstoročia, čo s nimi pracujete?

Áno, veľmi. Kedysi všetky deti, ktoré prichádzali, už vedeli čítať. Dnes prichádzajú deti, ktoré menej čítajú. Veľa robia s počítačom či s mobilom, potom im však chýba slovná zásoba.

Čítanie sa doučia, v našej škole však dávame veľký dôraz na to, aby sa veľa čítalo a pracovalo s knihami. Aby si deti samy hľadali informácie, učili sa pracovať s textom, aby potom kládli otázky a dokázali diskutovať a argumentovať.

U vás v škole sa deti na začiatku učia paličkové písmo, až potom písané. Aké s tým máte skúsenosti?

Len tie najlepšie. Rozhodli sme sa tak hneď na začiatku. Všetky deti, ktoré prichádzali, vedeli písať paličkovým písmom. Iba sme v tom s nimi pokračovali ďalej. Nenásilne sa doučili malé tlačené písmená a už v decembri písali celé slohové práce, písmo ich nebrzdilo.

Prvý polrok teda deti píšu len paličkovým písmom. Zvládnu ho a od polroka prechádzajú na písané písmo, ktoré je náročnejšie. Potom nechávame na nich, okrem diktátov, aby si vybrali, ako chcú písať. Naše deti sa učia od prvého ročníka angličtinu a informatiku. A nie je to hranie sa na počítači, skutočne pracujú.

Keďže sa učia rýchlo a majú široký záber, v ich rozvrhu sú aj hodiny obohatenia, kde s nimi rozoberáme rôzne témy, ktoré ich zaujímajú. Veľmi intenzívne sú aj hodiny matematiky, riešia mnohé logické problémy, pracujú veľmi rýchlo.

V medzinárodnom testovaní PISA sú výsledky našich 15-ročných žiakov pod priemerom krajín OECD. Prečo to podľa vás tak je?

A ešte navyše sme na jednom z posledných troch miest z hľadiska spokojnosti detí so školou. Nerobí sa teda ani s intelektom, vedomosťami a zručnosťami dieťaťa, ani s jeho osobnosťou, emocionálnym a sociálnym rozvojom. Treba zmeniť celú koncepciu vzdelávania.

Teraz učíme deti tomu, čo si myslíme, že je dôležité. Keď však ony dorastú, bude pravdepodobne až 97 percent nových povolaní. Úroveň školy a prístupu k deťom závisí od učiteľov.

Zistilo sa, že slovenské deti nie sú šťastné v škole. A myslím si, že ani učitelia na Slovensku. Mal by sa teda riešiť najmä rapídny nedostatok kvalitných a kompetentných učiteľov.

Naša škola vyberá učiteľov tak, že aj oni robia psychologické testy, musia byť vyrovnaní, osobnostne zrelí, pripravení na prácu, so zmyslom pre humor. A takýchto je čoraz ťažšie nájsť a motivovať ich.

Zlepšila by sa kvalita školstva, ak by vzrástli platy učiteľov?

Určite by úroveň školstva postupne vzrástla. Vo Fínsku sú učitelia na druhom mieste vo výške platov v rebríčku povolaní. A čo sa týka finančného zázemia, vo Fínsku má každá firma vybranú školu, ktorú sponzoruje. Keď sme tam išli, mali sme vypísať zoznam firiem, ktoré nás sponzorujú. Samozrejme, nemali sme tam čo napísať :).

Vraví sa, že učiteľ je faktor zmeny – change faktor, lebo vychováva až dve generácie, má dosah aj na deti detí, ktoré učí. Význam práce učiteľov je teda obrovský a ak ju odvedú nekvalitne, má to dlhodobé následky.

Nepriaznivo to mení postoj verejnosti voči škole, pedagógom, čo výrazne ovplyvňuje aj spoločenský status a postavenie učiteľov.

Koľko je asi v populácii nadaných detí? Zvyšuje sa ich počet?

Detí s rôznymi druhmi nadania je podľa výsledkov Rady Európy asi 20 percent. V Oxforde bola nedávno veľká konferencia, na ktorej zaznelo, že existuje 15 percent detí s vysokým poznávacím potenciálom a 5 percent s extrémne vysokým učebným a poznávacím potenciálom.

Chodia k vám do školy aj deti vašich niekdajších absolventov?

Občas sa to stáva, nie vždy však splnia kritériá. Máme však aj našich absolventov, ktorí teraz u nás robia učiteľov a psychológov. Máme angličtinárku Katku, psychologičku Barboru, angličtinára, matematikára... Majú pre tieto veľké deti pochopenie, poznajú ich prežívanie z vlastnej skúsenosti.

Čo sa vám počas 25 rokov práce s nadanými deťmi nepodarilo?

Doteraz nemáme na škole centrum psychologicko-pedagogického poradenstva, hoci naši psychológovia, ktorých je na škole päť, majú asi najväčšie skúsenosti s prácou s nadanými deťmi. A chýba nám aj škôlka.

Mnohí rodičia potrebujú poradiť, ako s týmito deťmi zaobchádzať už v predškolskom veku. Sú to silné osobnosti, odmietajú autority, často sú označené ako problémové. Majú vlastný názor na rôzne veci, kladú sa ťažké otázky.

Keď ich ľudia z najbližšieho okolia len zahriakujú s tým, že na to majú čas, robia im zlú službu. Absolventi sa potrebujú vracať tiež, preto organizujeme aj absolventský klub.

Zaujíma vaša práca s nadanými deťmi aj pedagógov zo zahraničia?

Aktuálne k nám chce prísť 35 učiteľov z Chorvátska, učitelia z Dánska aj z Česka. Majú záujem o náš Program a chcú sa u nás a od nás učiť. Za našich pedagógov môžem povedať, že prácu, ktorú robíme v škole s osobným nasadením a entuziazmom, robíme dobre. Práve preto prichádzajú aj kvalitné výsledky.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×