Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Kopal studňu, objavil tisíce hlinených postáv v životnej veľkosti

04.02.2018 (5/2018) Každý, kto ju naživo zhliadne, zostane v nemom úžase. Vyše osemtisíc postáv a figúr vytvorených z hliny tvorí posmrtný sprievod a chráni posledný odpočinok Prvého cisára Číny.
Kopal studňu, objavil tisíce hlinených postáv v životnej veľkosti
2 fotografie v galérii
Terakotová armáda zobrazuje armádu cisára Qin Shi Huanga, Prvého cisára Číny.
Autor fotografie: Getty Images

Takmer 40 rokov ju údajne budovalo 700 000 robotníkov z celej ríše. Nevznikala vo veľkej manufaktúre ani na montážnej linke, ale v stovkách malých prenosných dielní.

Práve v nich sa pred 2 200 rokmi zrodilo obrovské množstvo sôch na počesť zakladateľa Číny, cisára Qin Shi Huanga.

Ohromujúci je nielen počet doteraz objavených sôch, ale aj fakt, že každá je iná. Ich spoločným znakom je iba to, že všetky postavy – od nosičov vody cez radových vojakov až po generálov – boli vytvorené z rovnakej hmoty, z hliny.

Dokázali to mikroskopické analýzy materiálu, ktorý použili na tvorbu tejto neopakovateľnej armády.

Formovanie terakotových bojovníkov a výstavba gigantického mauzólea cisára Qin Shi Huanga boli pre vtedajšie múdre hlavy ríše nesporne veľkou výzvou, ktorá si vyžadovala precíznu prípravu ako z hľadiska logistiky, tak aj technologického zabezpečenia a výnimočnej organizácie práce.

Náhodný objav pri kopaní studne

V marci 1974 v čínskej provincii Shaanxi miestny roľník Yang Zhifa spolu s bratmi a so susedom Wang Puzhi kopali studňu na svojom poli približne 35 kilometrov severovýchodne od mesta Xi‘an.

Keď sa dostali niekoľko metrov pod povrch zeme, ich lopaty narazili na niečo tvrdé. Yang Zhifa sa pozrel bližšie a uvidel hlavu.

Prvé, čo mu napadlo, ako uviedol neskôr, bolo, že je to Budha. Hodil sa preto na kolená a prosil o prepáčenie, že ho vyrušil z odpočinku. Ukázalo sa však, že Budha to nebol...

Roľníci v súlade s platným právom rýchlo informovali o svojom náleze úradníkov v meste Lintong. Úradníci od nich prevzali objavené sochy a poslali ich na preskúmanie do Xi‘anu, hlavného mesta provincie Shaanxi.

Za námahu dostali objavitelia sôch každý po 30 jüanov, čo je pri súčasnom prepočte asi jeden a pol eura a zároveň im úrady zakázali vstup na vlastný pozemok.

O rok neskôr prichádza do Lintongu správa, že na poli sa nachádza hrobka s terakotovou armádou cisára Qin Shi Huanga. Do dovtedy pokojnej dediny prichádzajú početní archeológovia, historici a noví úradníci.


Konzumoval ortuť, aby si predĺžil život

Kto bol Qin Shi Huang? Keď v roku 247 pred naším letopočtom nastúpil na trón, nazýval sa ešte Ying Zheng. Sto rokov po tejto udalosti historik Sima Qian napísal do svojich Zápiskov historika: „Ten, ktorý sa stal prvým cisárom Qin, bol synom kráľa Zhuang- xiang Qin. Kráľ Zhuangxiang zomrel, keď mal chlapec 13 rokov. Zheng sa napriek tomu stal kráľom.“

Mladý vládca sa ukázal ako veľmi efektívny, ale aj kontroverzný. Výbojmi donútil šesť bojujúcich kráľovstiev, aby sa zjednotili a v roku 221 pred n. l. vytvoril cisárstvo. Sám sa vyhlásil za jeho prvého vládcu a prijal meno Qin Shi Huang, čo doslovne znamená Prvý cisár Číny. Aby skonsolidoval svoju rozľahlú ríšu, zjednotil písmo, miery, váhy, peňažný systém a stanovil dokonca aj rozmer osi na vozoch. Zo sedliakov urobil majiteľov pôdy a prikázal im, aby platili dane.

Do histórie vošiel ako ten, ktorý prikázal spáliť nielen knihy Konfucia, ale i jeho stúpencov. Dokonca nechal zaživa zahrabať 460 konfuciánskych učencov, aby zmaril ich revoltu. Vyznavači konfucianizmu boli totiž najväčšími kritikmi a odporcami jeho reforiem.

Qin Shi Huang prikázal vybudovať Veľký čínsky múr, zavodňovacie kanály a cesty. Od začiatku svojho panovania sa zaujímal o výstavbu svojho mauzólea, ktoré nemá na svete obdobu. Otázne je, prečo dal mauzóleum budovať, keď prahol po nesmrteľnosti.

Táto jeho túžba sa zmenila na obsesiu, lebo prinútil hľadať elixír nesmrteľnosti tisíce ľudí. Približne vo veku 50 rokov začal konzumovať ortuť, aby si predĺžil život. Efekt bol opačný. Smrť ho nečakane zastihla na ceste v roku 210 pred n. l.


Práce na takomto objave sú snom každého archeológa. 2 fotografie v galérii Práce na takomto objave sú snom každého archeológa. Zdroj: Getty Images

Tisíce vojakov v štyroch farbách

A tak sa v roku 1976 začala v Lintongu prvá etapa rozsiahleho archeologického výskumu, ktorá trvala tri roky.

Pohľad, ktorý sa naskytol vedcom, bol fantastický. Na takmer kilometer dlhej hlinenej podlahe stáli v bojovom šíku ozbrojení vojaci v životnej veľkosti. Ich výška sa pohybovala od 1,62 až do dvoch metrov a každý bol iný. Rovnošaty mali v štyroch farbách: jasnočervenej, modrej, ružovej a zlatej.

Počas prvej fázy výskumu prišlo aj k jednej z najväčších archeologických katastrof. Figúry po kontakte so svetlom a vzduchom farbu stratili, niektoré už v priebehu niekoľkých sekúnd. Armáda postáv sa tak razom zmenila z farebných na sivé.

Doteraz našli v cisárskom mauzóleu okolo 8 100 hlinených figúr prirodzených rozmerov: vojakov, generálov, ale aj úradníkov, akrobatov, muzikantov a tanečníkov, no nechýbajú ani sochy zvierat.

V jedinečnej terakotovej zbierke je 520 ťažných koní, 130 vojenských vozov a takisto množstvo skutočných zbraní z bronzu vrátane takmer 40 000 mečov. Zachovali sa v takom stave, ako keby ani neboli pod zemou viac než dve tisícročia. Nie sú skorodované, a keď sa očistia, lesknú sa ako nové.

Niektoré analýzy ukázali, že na ostrí mečov sa nachádza chróm. Je známe, že chrómovanie mečov sa používa práve na to, aby sa zabránilo ich korózii. Tento fakt bol objavený v 20. rokoch minulého storočia, no ukázalo sa, že už možno pred tisícročiami skôr ho vynašli a používali čínski remeselníci.

Ani jeden nie je rovnaký. Ako to robili?

Staroveký čínsky historik a spisovateľ Sima Qian vo svojich Zápiskoch historika, ktoré sa zachovali dodnes, uvádza, že takmer 40-ročná práca na cisárskom mauzóleu si vyžadovala takmer 700 000 remeselníkov a robotníkov z celej ríše.

Boli medzi nimi aj nevoľníci, ktorých po splnení povinností nemilosrdne zavraždili. Ich masový hrob, ktorý našli vo vzdialenosti pol kilometra od hrobového komplexu cisára Qin Shi Huanga, určite nie je posledný.

Prevažná časť doteraz nájdených sôch bola vytvorená z rovnakej základnej hlinenej masy. Jej nálezisko sa nachádzalo v regióne Lintong, neskôr aj v západnej Číne.

Materiál na sochy pripravovali v neveľkej vzdialenosti od mauzólea, pričom receptúru remeselníci veľmi precízne dodržiavali.

Táto základná hlinená masa bola potom prenášaná do menších prenosných dielní, ktoré sa nachádzali na viacerých miestach a kde vyrábali jednotlivé komponenty pre figúry a rozličné predmety. V závislosti od druhu produkcie sa potom do základnej hlinenej masy pridávali ďalšie prísady.

Dielne vyprodukovali všetko, čo bolo na kreovanie postáv potrebné: rôzne samostatné telá, nohy, ruky, hlavy, ale aj individualizujúce elementy ako rozmanité účesy, fúzy, grimasy na tvári, a dokonca rôzne tvary uší.

Práve preto je každá postava iná, lebo pri jej tvorbe použili vždy inú kombináciu týchto prvkov alebo modulov. Dokonca každý vojak má svoju vojenskú hodnosť a charakteristickú zbraň pre jeho jednotku.

Archeológovia našli aj matricu na výrobu gombíkov na uniformy. Bola veľmi malá a prakticky pomocou nej vytvorili všetky gombíky, ktoré sa na rovnošatách postáv našli.

Keď nejakú časť terakotovej armády dokončili, dielňu rozobrali a presunuli s robotníkmi na iné miesto, kde bola potrebná.

Zakázaný pahorok

Ešte donedávna si archeológovia mysleli, že celý komplex mauzólea cisára Qin Shi Huanga zaberá približne 57 km².

Doktor Albert Yu-Min Lin z Kalifornskej univerzity v San Diegu pomocou dronov a na základe výskumu georadarom zistil, že táto plocha je takmer dvakrát väčšia.

Najdôležitejším bodom tohto terénu je pahorok vysoký vyše 50 metrov, pod ktorým sa skrýva pyramída a hrobové komnaty. V jednej z nich má spočívať telo cisára s jeho bohatstvom.

Doktor Lin odhalil, že pyramídu obkolesuje veľký podzemný múr v tvare štvorca vysoký 14 metrov, pričom jedna jeho strana meria 145 metrov. Čínske úrady však doteraz nedali súhlas na to, aby kopali aj na pahorku. Pravdepodobne z obavy, že dôjde k rovnakým poškodeniam ako v prípade hlinenej armády.

Iný dôvod uvádza staroveký historik Sima Qian, ktorý vo svojich zápiskoch spomína, že hrobovú komoru vládcu obkolesuje rieka z ortute. Ťažko povedať, či sa poddaným cisára naozaj podarilo nazbierať až toľko ortute, aby vytvorila rieku...

Na druhej strane vedci nedávno potvrdili, že zem na tomto mieste obsahuje silnú koncentráciu tohto nebezpečného kovu.

Sima Qian vystríha ešte pred jedným nebezpečenstvom, ktoré má zabrániť, aby ktokoľvek narušil posledný odpočinok cisára – sú tam umiestnené mechanické kuše, údajne sústredené pri vchode a v chodbách pohrebného miesta. Majú chrániť pokoj cisára a jeho bohatstvo.


Vyriešené záhady?

Vedci, ktorí skúmali nálezy terakotovej armády, dlho nevedeli prísť na to, aký druh farby bol použitý pri zdobení postáv. Po dlhších výskumoch prišli na zaujímavé skutočnosti. Najprv zistili, že farby boli vytvorené z minerálov rozomletých na jemný prášok. Neznámy však zostal materiál, ktorý poslúžil ako spojivo.

Všetky vedecké metódy zlyhávali a záhada, ako bolo možné, že farby vydržali na postavách viac než 2 000 rokov, zostávala stále nevyriešená. Napokon sa to podarilo vyriešiť vďaka spektrometrii, ktorá umožňuje získať zaujímavé výsledky aj pri veľmi malom množstve skúmanej matérie.

Vo farbách ako spojovací materiál použili glej živočíšneho pôvodu získaný z koží a kostí zvierat. Vďaka tomu je možné vrátiť sa k takému sfarbeniu postáv, aké bolo pôvodne, keď armáda vznikala. Návštevníci a turisti by tak mohli vidieť – aspoň niekoľko postáv – presne v takej podobe, akú mali pred vyše 2 000 rokmi.

Farby však určite nie sú jedinou záhadou terakotovej armády. Profesor Lukas Nickel z Viedenskej univerzity nedávno publikoval názor, že slávnu podzemnú armádu pomohli Číňanom vytvoriť starovekí grécki remeselníci a umelci. „Je veľmi pravdepodobné, že sochy, ktoré boli vytvorené pre cisára Shi Huanga, sú výsledkom predchádzajúcich kontaktov medzi Gréckom a Čínou. Znamenalo by to, že prví Európania sa dostali do Číny o 1 500 rokov skôr pred cestou Marca Pola do Ríše stredu,“ napísal profesor Nickel.

K tomuto záveru dospel na základe výskumov čínskych vedcov, ktorí skúmali pozostatky nájdené v masovom hrobe neďaleko náleziska terakotovej armády. Zistili, že medzi čínskymi kostrami sú aj kosti ľudí s DNA špecifickou pre Európanov. Z toho sa dá vyvodiť záver, že Európania boli v Číne už v období panovania Shi Huanga.

Túto teóriu potvrdzuje aj skutočnosť, že pred začiatkom budovania hlinenej armády nebola v Číne známa tvorba sôch v životnej veľkosti. Kreovali sa iba malé približne 20 cm vysoké postavy. Ak sa vezme do úvahy technológia práce, remeselnícke umenie a celkový umelecký štýl, implikuje to výklad, že terakotová armáda vznikla pod vplyvom vonkajšieho impulzu.


 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×