Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Jožo Ráž schytal urážky za skladbu, ktorá nemá s Elánom nič spoločné: bude súd?

31.01.2018 (4/2018) Nie Amerika, Slovensko je krajina neobmedzených možností! Vyrobiť kauzu okolo pesničky, ktorá ešte nevyšla, podobne ako album, na ktorom bude, a ktorú verejne hrali jeden jediný raz na festivale vlani v júli, je už čo za usilovnosť?
Jožo Ráž schytal urážky za skladbu, ktorá nemá s Elánom nič spoločné: bude súd?
2 fotografie v galérii
Diskutovanú skladbu naspieval Jožo Ráž. V pozadí Slavo Kmeť, gitarista, ktorý ju...
Autor fotografie: Youtube

Dostať sa k nej dá len vďaka videoklipu z nahrávania na webe, čo je dnes viac než dosť na to, aby zostala nepovšimnutá. K dispozícii ju mohlo mať jedno rádio, ktoré ju, ako väčšinu slovenských skladieb, odmietlo dobrovoľne hrať.

Byť autorom textu a hudby, som za takýto „hit“ vďačná, veď koľkí sa snažia a nič, čo sa o skutočnom autorovi skladby Johny paštekár, povedať nedá. Ten, naopak, zvažuje právne kroky, pretože mnohé komenty sú podľa neho poriadne cez čiaru.

Najviac si to odniesol interpret Jožo Ráž.

„Tento zle rozklepnutý rezeň ešte neumrel? Živá mŕtvola zapadnutá prachom chce zarobiť. Chudák. Posral si to, Jožko, a riadne. Paštekár je výraz pre Bratislavčanov, keďže ty si sám Bratislavčan, urážaš seba a nás Bratislavčanov. Kvôli tomuto projektu skončil Elán?“

Malá vzorka veľkej nenávisti ukázala dve veci: po prvé – mnohí hejteri netušia, že táto skladba nemá s Elánom vôbec nič spoločné a po druhé – nie všetci správne chápu, kto je cépečkár, teda cezpoľný, teda paštekár.

Jožo je obeť

Autorom textu a hudby celého albumu je Tibor Farkaš (57) – bratislavský rodák, manažér, bývalý motorkár a podnikateľ.

„Tento album som robil dva a pol roka, aby som si mal čo púšťať v aute,“ povedal na úvod.

„A keďže popri Johnym vznikli mnohé pesničky, ktoré majú zmysel, aby ich púšťali v rádiách, budeme ich posielať do slovenských a českých rádií. Niektoré sú v angličtine a v španielčine, a preto sa ich pokúsime dostať aj do niektorých zahraničných,“ predstavuje svoj plán.

„Album bude nepredajný, teraz je január, práve riešim mechanické práva a SOZU, oficiálne vyjde na jar.“

Dôvod, prečo sa v tejto súvislosti rozhodol navštíviť právnu kanceláriu a prečo kauzu rieši, vysvetľuje takto: „Riešim to preto, lebo ľudia sa obúvajú do Joža Ráža a niektoré komenty už presiahli únosnú mieru, mnohé ponúkajú návody na trestné činy. Máme síce slobodu, no každý si musí uvedomiť, že je zodpovedný za seba a svoje činy a musí za ne niesť trestno-právnu zodpovednosť.

Jožo je spevák, ľudia z neho urobili obeť, text som však napísal ja. Až keď bola pieseň hotová, tak som zvažoval, komu ju dám naspievať a voľba padla jednoznačne na neho, lebo je to najväčší frajer z Bratislavy. Skladba Johny paštekár je veselá hudobná vec a nie je v nej žiadna urážka.

Nik sa predsa nehneval na Kronera za to, že hral hlúpeho Kuba, nik sa mu nevyhrážal smrťou ani ukameňovaním paštétami. Johny je inak prerozprávaná rozprávka o hlúpom Janovi, ktorý vyliezol spoza pece, vzal si mamine buchty, išiel do sveta a domov sa vrátil s princeznou, čo znamená, že hlúpy nebol,“ prirovnáva.

Autor textu a hudby Tibor Farkaš s krstným listom na album, z ktorého pesnička pochádza. 2 fotografie v galérii Autor textu a hudby Tibor Farkaš s krstným listom na album, z ktorého pesnička pochádza. Zdroj: Peter Korček

Aj mňa volali paštekár

Nuž, veru, my Slováci sme museli vždy chodiť ak nie do zahraničia stavať Viedeň, Budapešť či New York, tak aspoň hrnce „drótovať“. A po Nežnej začali ľudí z obcí a miest vyháňať zrušené fabriky a družstvá. Migrujeme. Z mesta do mesta, zo Slovenska do sveta.

Možno to je dôvod, prečo sa niektorých táto téma bytostne dotýka a skladba dráždi. Možno práve preto by nemala. Pojem paštekár má široký záber. Za paštekárov boli dlho označovaní českí turisti, ktorí sa bez domácich zásob vrátane piva z domu k moru ani len nepohli.

Paštekármi nazývajú svojich vlastných ľudia z menších obcí a miest, ktorí sa kvôli práci presídlili do hlavného mesta. Dobré mamy, ako to už býva, ich na týždeň nabalili rezňami, koláčmi, paštéty možno vo výbave ani nemali. Pražania operujú s pojmom náplava.

Dokonca aj Bratislavčana Farkaša, keď stál vo svojom rockovom klube v Trnave za barovým pultom, nazývali paštekárom: „A ja som im trpezlivo vysvetľoval, kto je paštekár. Že to sú tí, čo chodia za prácou do Bratislavy, a keď prídu domov, tak ich domáci volajú paštekári. Žiaden Bratislavčan nikdy nikoho paštekárom nenazval.

U nás sa používal iný hanlivý výraz – sedláci. Keď som už mal hotový celý album, zistil som, že mi na ňom žánrovo chýba country. Gitarista, ktorý hrával s Allanom Mikuškom, jednu skladbu do tohto štýlu prepracoval, a keď som premýšľal, o čom bude text, spomenul som si na naše debaty o paštekároch,“ vysvetľuje históriu vzniku skladby.

Album vznikol pod značkou voľného zoskupenia Kustom Kompany z čias, keď Tibor Farkaš staval motorky, čo má zase nadväznosť na Kustom Kulture, čo je kultúra okolo motoriek, áut, rockabilly hudby, teda americkej kultúry, ktorá tam fičí od 50. rokov.

Na jednotlivé skladby si pozýval hráčov a spevákov zvučných mien, ako sú Henry Tóth, Juraj Griglák, Andrej Šeban, Eric Boboš Procházka, Ján Berki Mrenica, Beatrice La Rubia, Paľo Drapák či už spomínaný Jožo Ráž.

„Johnyho paštekára nahrávalo niekoľko ľudí, z Bratislavy sme boli len dvaja – Jožo a ja; bubeník, gitarista a basgitarista sú z Trnavy, spevák z Hlohovca a speváčka z východu. Prvú prezentáciu sme mali v júli na metalovom festivale v Snine a bez urážania sa na nej zabávalo asi 6 000 metalistov. Album s pesničkou má aj rodný list, ktorý podpísali štyria ľudia: Jožo Ráž, Mišo Kaščák, Suzi Quatro a Nena,“ dokončí príbeh pesničky.

Blaváci čuráci, diera Prievidza

Triezvy pohľad na vec hovorí, že podobné hudobné počiny na tému Bratislava verzus zvyšok sveta :) tu už boli. Keď sa skupina Slovenská klobása nechala počuť: Jednu vec ti poradím, nechoď chlapče do Blavy/Blava tá je jediná, ostatné je dedina a pokračovala mohutným refrénom: Všetci Blaváci sú strašní čuráci/tvária sa jak Bohovia a sú to motáci (mantáci, babráci).

Bratislavský lokálpatriot Peter Deák so skupinou Karpina im odpovedali: Najväčšia diera je Prievidza/na mestá sa iba hrajú/dedinu však v krvi majú/Bratislavu neznášajú/na všetko v nej nadávajú/do mesta sa ale tlačia/mestské veci sa im páčia/nočný život/nové šaty/lepšia práca/väčšie platy...

Je teda lepšie byť paštekár alebo čurák? V súčasnej situácii migrujúceho a kozmopolitného sveta, keď sa Slováci presídľujú do Rakúska, Maďarska alebo Česka, pracujú v Londýne, Amsterdame či v Kodani, je táto kvázi kauza naozaj malicherná a smiešna.

Ako hovorí Tibor Farkaš: „Žijeme slobodné časy. Kto chce byť veselý, je veselý, kto chce byť nahnevaný, je nahnevaný a kto sa chce zabávať, ten sa zabáva.“


Johny paštekár

Šiel Janko Náplava

Do mesta, čo volá Blava

So sebou má plány veľké

Kadečo už videl v telke

Na všetko je odborník

Vo všetkom je on preborník

Zvládne hento, zvládne tamto

Zvládne všetko, ruku na to

Prišiel Johny Prišelec

Veľké mesto, to je vec

K tomu má on našporené

Aj pašteky nabalené

Mama dala zavarené

Tatko zase napálené

Naučí sa v kali loviť

Vo všetkom chce vedieť chodiť

Janko Johny prvý bod

Refrén:

Prvý bod je, slamu vytiahni si z bôt

Janko Johny Paštekár

Druhý bod je nehíkať

Janko na vlak naskočí

Do rodnej viesky zaskočí

Babka, sestry, mamka, tatko

Nabalia mu úplne všetko

Frajera nad neho niet

Paštikami dobyje on svet


 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×