Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V strede Európy: V bývalej baníckej usadlosti dnes hrávajú hokej kapucínski rehoľníci

23.01.2018 (3/2018) Denne cez ne prejdú stovky áut, no zastaví sa len málokto. V Kremnických Baniach pritom môžete stráviť celkom príjemný deň. Napríklad pri hokeji s kapucínskymi rehoľníkmi.
V strede Európy: V bývalej baníckej usadlosti dnes hrávajú hokej kapucínski rehoľníci
16 fotografií v galérii
Hoci je stredov Európy viac, ten pri Kostole svätého Jána Krstiteľa rozhodne patrí medzi...
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Od 14. storočia, keď sa tu usadili nemeckí kolonizátori za účelom ťažby zlata a ďalších cenných kovov, už miestnym potokom pretieklo veľa vody.

Kedysi významná banícka usadlosť postupne menila názvy z Villa Johannis cez Johannesberg po Perk, Piarg či Piargy, ktorých meno ostatne dodnes nesie stará časť dnešných Kremnických Baní.

Mužov z podzemia pod ochranou svätej Barbory navždy odvial čas, ostali po nich už len zápisy v archívoch a niekoľko domčekov s pôvodnou architektúrou. Obec je dnes „preslávená“ predovšetkým nekonečnými, dnes už sčasti vyriešenými problémami s miestnou cestou, a, samozrejme, fenoménom stredu Európy.

Aj keď na území starého kontinentu je ich viacero, významný bod pod vežou Kostola svätého Jána Krstiteľa je z pohľadu Kremnických Baní najväčším turistickým lákadlom.

„Je pravda, že zo začiatku si ho ,prisvojili‘ susedné Krahule, no toto sme už dali do poriadku. Slovenský stred Európy je teraz definitívne u nás,“ vysvetľuje starosta Juraj Vozár (41).

Po pôvodných obyvateľoch obce ostali tieto banícke domy. 16 fotografií v galérii Po pôvodných obyvateľoch obce ostali tieto banícke domy. Zdroj: Jaroslav Slašťan


Kremnické Bane

Okres: Žiar nad Hronom

Prvá písomná zmienka: 1361

Celková rozloha územia: 774 ha

Počet obyvateľov: 263

Vývoj nezamestnanosti v okrese:

2013 (koniec roka) - 14,61 %; 2014 (koniec roka) - 13,34 %; 2015 (koniec roka) - 10,86 %; 2016 (koniec roka) - 8,6 %; 2017 (ku koncu októbra) - 5,66 %


Najťažšia skúška

Odstávka cesty trvajúca viac ako rok aj štvrť bola pre obyvateľov Kremnických Baní zrejme najťažšou skúškou za posledné roky.

„Od začiatku sme boli proti úplnej uzávierke, napokon si na ňu naši obyvatelia museli zvyknúť. Autobusy našťastie zastavovali pri obecnom úrade a nemuseli tak absolvovať dlhú pešiu turistiku,“ spomína na ťažké časy prvý muž obce.

Od polovice novembra minulého roka je horský prechod opäť sprejazdnený. Na najkritickejších úsekoch boli spevnené krajnice, pribudli zvodidlá a nový asfaltový koberec. V lete by mal byť sprevádzkovaný aj tretí pruh na predbiehanie, ktorý ešte viac zvýši bezpečnosť.

Náš vlastný dojem, že kamiónov po odstávke pribudlo ešte viac, starosta len potvrdzuje: „Je to evidentné. Predtým sa vodiči zrejme báli zosunutých a popraskaných krajníc, avšak po otvorení si dali echo, že je cesta v oveľa lepšom stave. Z nášho pohľadu sú najväčším problémom chýbajúce chodníky popri ceste, čo je pri intenzite dopravy a rozľahlosti obce veľké riziko.“

Zároveň ďakuje Juraj Vozár za to, že sa zatiaľ nikomu nič vážne nestalo. Samotná obec chodníky v inkriminovanom úseku riešiť nemôže, keďže ide o štátnu komunikáciu spravovanú Slovenskou správou ciest.

Obchvat obce je zatiaľ v nedohľadne, súčasný stav potrvá podľa odhadu starostu minimálne ďalších dvadsať rokov.

Starostu Juraja Vozára mrzí, že z dávnych tradícií sa už v obci veľa nezachovalo. 16 fotografií v galérii Starostu Juraja Vozára mrzí, že z dávnych tradícií sa už v obci veľa nezachovalo. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Klobásková turistika

V poslednom čase sa ľudské osadenstvo Kremnických Baní pomaličky rozrastá.

„Keď som nastupoval do funkcie starostu, žilo tu 258 obyvateľov, dnes je ich 263. Viacerí, ktorí žili inde, sa na rodnú hrudu vracajú, prilákať alebo udržať tu mladých sa však príliš nedarí. Najväčším problémom je fakt, že obec nedisponuje stavebnými pozemkami. Väčšina z nich patrí štátu alebo rudným baniam,“ vyratúva Juraj Vozár dôvody brániace výraznejšiemu rozvoju obce.

Zmeniť by to mohol súkromný investor, ktorý plánuje vybudovať na tridsiatich parcelách oproti kláštoru obytno-rekreačnú zónu s apartmánovým bývaním. Hoci je v Kremnických Baniach vďaka viacerým akciám pre deti aj dospelých stále živo, s turistickým ruchom to nie je práve ideálne.

„Oficiálne sa tu prenajímajú iba dve chaty, návštevníci väčšinou len prechádzajú. V poslednom čase je ich však predsa len viac vďaka projektu Barborská cesta – trasy spájajúcej miesta s baníckou tradíciou. Najčastejšie sa zastavia v mäsovýrobe, aby si kúpili dobrú klobásku alebo hurku, cez víkendy tam usporadúvajú gazdovské dvory,“ dodáva starosta.

Už čoskoro možno pribudne novinka pri strede Európy, kde by chceli aspoň počas letnej sezóny prevádzkovať stánok so suvenírmi.

Nemecká tradícia vymiera

Hoci ešte na začiatku tohto storočia tvorila nemecká menšina v obci vyše 10 percent, dnes by sa jej postupne vymierajúci zástupcovia dali zrátať na prstoch jednej ruky.

„Z tradícií sa tu veľa nezachovalo, čo je škoda. V obci napríklad fungovala najväčšia čipkárska škola v strednej Európe, odkadiaľ sa vyvážali čipky do celého sveta. Pracovali v nej dokonca chlapi – väčšinou bývalí baníci –, ktorí už nemohli fárať. V Kremnických Baniach žilo kedysi aj vyše 1 500 obyvateľov, boli tu dve školy, škôlka.

Nemci hovorili švábsky, pričom je zvláštne, že tunajším dialektom by sa napríklad s krajanmi zo susedného Kunešova nedohovorili. Z niekdajších rodákov a ich potomkov sem už z Nemecka nikto nechodí,“ bilancuje starosta neveľmi radostnú realitu.

Na druhej strane verí, že život v obci ešte naberie druhý dych. Pracovných možností je tu vďaka miestnym podnikateľom relatívne dosť.

Okrem píly, statku a stavebnín nájdete v Kremnických Baniach strojársku firmu či sídlo fabriky, kde v minulosti vyrábali radiátory a momentálne je zavretá. Aj tá by sa však podľa informácií starostu mohla znova rozbehnúť.

Kameň s pamätnou tabuľkou a dátami vzniku republiky pri prijatí Ústavy SR. 16 fotografií v galérii Kameň s pamätnou tabuľkou a dátami vzniku republiky pri prijatí Ústavy SR. Zdroj: Jaroslav Slašťan


Každý má ten svoj

Kde je skutočný stred Európy? A môže vôbec existovať jeden jediný? O tom sa vedú vášnivé debaty už dlhé desaťročia. Problémom je určenie presných hraníc starého kontinentu vrátane priľahlých ostrovov. Pomyselný bod B sa tak sťahoval so stále novšími zaručene správnymi objavmi geografov. Okrem Kremnických Baní sa v tejto súvislosti spomínajú poľské mestá Suchowola a Toruň, dedinka Dilove na dnešnom západe Ukrajiny, ale aj Drážďany či ďalšie miesto v Nemecku neďaleko obce Hildweinsreuth.

Do skupiny adeptov patrí aj rakúsky Tillenberg, estónsky ostrov Saaremaa, hneď traja zástupcovia Bieloruska – mestečká Vitebsk, Ives’ či Bobrujsk. Pridali sa aj Česi – obec Číhošť, vrchy Melechov, Kohout, Břežany nad Ohří, Kouřim. Zrejme najvierohodnejší stred Európy označil výskum renomovaných francúzskych vedcov. Je ním vrch Bernotai pri obci Purnuškės v Litve. Na tomto mieste vyrástlo múzeum stredu Európy, ktoré bolo dokonca zapísané do Guinnessovej knihy rekordov.


Z ruchu do ticha

Len niekoľko stovák metrov vzdialený, no akoby v celkom inom svete. Pri Kostole svätého Jána Krstiteľa definitívne mizne ruch z hlavnej cesty a návštevníka obkolesí príjemné ticho.

Pri veľkom kameni s informačnou tabuľkou sa uistí, že sa skutočne nachádza v strede Európy (aspoň tom slovenskom) a ak má chuť, môže navštíviť susedný kláštor kapucínskych rehoľníkov.

Tí na požiadanie sprevádzajú gotickým božím chrámom zo 14. storočia, ktorý je unikátny napríklad dvojpodlažným chórom. Vďaka nemu sa doň počas omše zmestí neuveriteľných 600 veriacich.

„Ako si tu žijeme? Veľmi dobre. Je to zasľúbená zem, ktorú nám Pán Boh pripravil. Pre nás veľmi významné miesto,“ dáva sa s nami do reči sympatický brat kňaz Lukáš (36).

Miestni kapucíni pôvodne sídlili priamo v Kremnických Baniach, vo februári 1997 vďaka aktivitám biskupa Rudolfa Baláža a financiám holandských bratov presťahovali svoju farnosť do novopostaveného kláštora pri Kostole svätého Jána Krstiteľa.

Slúži ako noviciát, akási prvá perióda v živote mladých mužov, ktorí prežijú rok v kláštore a následne sa slobodne rozhodnú, či zložia sľuby a neskôr definitívne vstúpia do Rádu menších bratov kapucínov.

Brat kňaz Lukáš pri ihrisku, kde si kapucínski rehoľníci merajú sily v hokeji. 16 fotografií v galérii Brat kňaz Lukáš pri ihrisku, kde si kapucínski rehoľníci merajú sily v hokeji. Zdroj: Jaroslav Slašťan

V lete autá, v zime hokejky

Kto by si však myslel, že život kapucínov sa točí len okolo modlitieb, bol by na veľkom omyle. Súčasťou areálu je hospodárstvo, záhrada so skleníkom, stolárska dielňa a, čuduj sa svete, aj mantinelmi ohraničené ihrisko, kde kapucíni v zimných mesiacoch vyrábajú ľad a hrávajú hokej!

„Každý máme na starosti niečo iné. Brat Milan zhotovuje drevený nábytok, brat Štefan je zodpovedný za prípravu paliva, keďže drevom kúrime aj zohrievame vodu. Ďalší člen našej komunity má pod dohľadom ovce, sliepky, husi, zajace či holuby.

A hokej? To je už taká tradícia slúžiaca každému, kto si chce zašportovať na čerstvom vzduchu. Vzadu za kláštorom je vybetónovaná plocha, na ktorej v lete parkujú autá, v zime sa zalieva vodou a naháňame tu puk. Nie v tradičných habitoch, ale vo výstroji, ktorý nám darujú ľudia,“ zasmeje sa na našu zvedavú otázku brat Lukáš.

Zaujímavosťou je, že v ich strede je aj Norbert Pšenčík, bývalý profesionálny hokejista, ktorý sa vzdal športovej kariéry a vymenil ju za život v kapucínskom ráde.

„Kláštor v Kremnických Baniach nebol postavený kvôli stredu Európy, ale symbolizuje naše historické poslanie. Hoci dnes to už neplatí všade, kapucíni žili vždy na periférii, za hradbami mesta, medzi biednymi. V pokore uznávali druhého za vyššieho ako samého seba,“ vysvetľuje Lukáš.

Túto filozofiu sa bratia snažia napĺňať aj dnes, pomáhajú blížnym s oraním, pílením či kálaním dreva. Dotvárajú tým ľudskú spolupatričnosť, ktorá vládne v tomto krásnom kraji v Kremnických vrchoch. 


Anketa

Mária Nosáľová (56)

Žijem tu celý život a nemám sa na čo sťažovať. Príjemné prostredie, autobusy, dokonca aj vlaky sem chodia. Konečne nám už porobili aj cestu a hoci je tu značná premávka, za tie roky sme si už zvykli.

Alžbeta Knappová (36)

Pochádzam zo Žiliny, no po trinástich rokoch v Kremnických Baniach si môžem len pochvaľovať. Každý každého pozná, ľudia sú súdržní a nezatvárajú pred sebou dvere. Kremnica a lyžiarske strediská sú blízko, takže máme kultúrne aj športové vyžitie. Len chodník by sme privítali, aby tu bolo bezpečnejšie.

Konrád Schwarz (64)

Nesťažujeme sa, nenudíme sa. Hlavne v zime. Kedysi sme chodievali lyžovať, dnes sa zohrievame aspoň pri odhŕňaní snehu. Prostredie a čistý vzduch nám prospieva. Len s nákupmi je to komplikovanejšie, to je však údel mnohých menších obcí.

Pokoj, čistý vzduch a zimné panorámy ako z vianočnej rozprávky. Okolie Kremnických Baní je na prechádzky ako stvorené. 16 fotografií v galérii Pokoj, čistý vzduch a zimné panorámy ako z vianočnej rozprávky. Okolie Kremnických Baní je na prechádzky ako stvorené. Zdroj: Jaroslav Slašťan


 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×