Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Plavba po Dunaji: loďou cez kopce a najvyššie položené plavebné komory v Európe

22.01.2018 (3/2018) V lodnom bare miešajú čašníci hosťom koktaily. Z preskleného priestoru vyzerá svet bezstarostne. O palubu vyššie bdejú nad pokojnou plavbou uzimení kapitáni.
Plavba po Dunaji: loďou cez kopce a najvyššie položené plavebné komory v Európe
14 fotografií v galérii
Maximálne znížený veliteľský mostík za bieleho dňa pod lávkou v Kelheime.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Na veliteľskom mostíku to až tak bezstarostne nevyzerá. Najmä na kanáli, ktorý spája Dunaj s riekou Mohan a ďalej s Rýnom. Nočná plavba vyžaduje oveľa viac pozornosti a nie je to žiadna zábava.

Veliteľ osobnej lode Prinzessin Sisi Alexander Zazulin (55) si napriek tomu občas na účet nezasvätených návštevníkov zažartuje.

„Bojím sa. Čo teraz?“ pýta sa s úsmevom, keď vidí uveličené pohľady po prvý raz sledujúce vplávanie veľkého plechového kolosa do obrovskej betónovej nádrže plavebnej komory.

Najvyššie položené komory

Od roku 1992 spája v Nemecku Dunaj s ostatnými európskymi riekami Mohansko-dunajský prieplav. Je dlhý 171 kilometrov. Po modernej vodnej ceste sa cezeň dostali na Dunaj aj lode z ostatných krajín kontinentu.

Príležitosť využili najmä holandské plavidlá. Na nemeckom území spojil kanál mestá Bamberg na Mohane cez Norimberg až po Kelheim na Dunaji.

Lode od Dunaja najprv zdvíha päť plavebných stupňov. Nadol pokračujú ďalšími jedenástimi komorami. Prekonajú pri tom výškový rozdiel 175 metrov. Vďaka rieke Mohan je Dunaj spojený s Rýnom a ďalšími európskymi plavebnými cestami.

Tadiaľto sa môžu dostať lode nielen do Rotterdamu, ale napríklad aj okľukou do Prahy. Niektoré úseky pretekajú nadzemným betónovým korytom na spôsob akvaduktov. Takýchto miest je päť. K tomu na plavbu slúžia tri oceľové vodné mosty.

Raritou sú najvyššie položené plavebné komory v Európe. Na vrchole kopca vo výške 406 metrov nad morom sú hneď dve, Hilpoltstein a Bachhausen. Spája ich dlhý rovný kanál.

Medzinárodná posádka

Prinzessin Sisi je 110 metrov dlhá a 11 metrov široká s ponorom 1,6 metra. Pri vplávaní do 12 metrov širokých komôr na kanáli zostáva kapitánovi trafiť sa do betónovej vane tak, že mu na každej strane zostane voľného pol metra.

Natlačiť sa bezohľadne dovnútra by znamenalo oplieskať loď, zobudiť cestujúcich, a to sa nepatrí. Plynulé vplávanie vyžaduje skúsenosti a istotu. Tú Saša Zazulin má.

Začínal na Dunaji ešte v časoch Sovietskej dunajskej plavby, ktorú neskôr premenovali na Ukrajinskú dunajskú plavbu. Býval to najväčší dopravca na Dunaji. Smutná flotila odstavených plavidiel hrdzavie odstavená na niekoľkokilometrovom úseku pod mestom Kilija.

„Narodil som sa v Izmajile na brehu Dunaja. Tam som skončil školu a začal pracovať. Prešiel som všetkými palubnými funkciami a popritom som chodil na akadémiu. Postupne som sa stal kapitánom. Na vode som už tridsať rokov. Teraz pracujem v Európe. Postupne som sa dostal až sem. Naša firma má tri osobné lode Prinzessin Katharina, Prinzessin Isabella a Prinzessin Sisi.“

Saša hovorí, že túto prácu musí mať človek rád, inak by v nej nevydržal.

„Na riadení lode sa mi páči naozaj všetko. Rád plávam do nových destinácií, kde som ešte nebol. Počas letnej sezóny plávame každý mesiac dva razy po Dunaji až do Čierneho mora, kde sa točíme. Pred Vianocami plávame medzi Regensburgom a Norimbergom.

Nepríjemné chvíle nám dokáže pripraviť najmä počasie. Vďaka mojim kolegom to zvládame. Báť sa netreba. Treba si robiť svoju prácu. Samozrejme, chyby nerobí iba ten, kto nič nerobí.“

Posádka takmer na všetkých veľkých osobných lodiach v Európe je medzinárodná. Sú to v podstate plávajúce hotelové kolosy. Do tých menších sa zmestí aspoň sto hostí, do tých najväčších do tristo.

Prinzessin Sisi je 110 metrov dlhá a 11 metrov široká. 14 fotografií v galérii Prinzessin Sisi je 110 metrov dlhá a 11 metrov široká. Zdroj: Vladimír Kampf

Prinzessin Sisi má 78 kabín pre 157 pasažierov, ktorí majú k dispozícii štyri paluby. Stará sa o nich štyridsaťčlenná posádka. Na Sisi je nautická posádka z Ukrajiny. V bare pracujú Slováci, Česi, Srb, Chorvátka, Balijčania.

Personál z Bali je aj v kuchyni, šéfkuchár je Slovák Michal. Hotelový personál riadi Ukrajinec Vitalij. O izby sa starajú Slovenky a Ukrajinky. Loď pláva pod maltskou vlajkou. Maltu si majiteľ zvolil preto, lebo je to výhodné. Firma Riseday má kanceláriu aj v Bratislave. V jej čele stojí Slovák Ivan Sivák.

„Žiaľ, na Ukrajine sme nemali istotu, že dostaneme zaplatené za prácu. Tu v Európe istotu máme,“ uzatvára kapitán Zazulin spokojne.

Pozor na hlavu!

Kapitánsky mostík a otvorená horná slnečná paluba musia byť na kanáli vďaka nízkym mostom a dolným vjazdom do komôr zmontované a čo najviac znížené. Často záleží na každom centimetri.

Mostík poskladajú vďaka hydraulickému systému veľmi jednoducho. Najprv treba sklopiť zábradlie okolo neho. Potom spustiť celý mostík do zapustenia nadstavby, až pokiaľ to konštrukcia dovolí.

To môže byť ešte stále málo. Preto majú lode, ktoré plávajú po európskych kanáloch, vymyslené spúšťanie stropu a hornej polovice mostíka aj s oknami dolu až po úroveň prístrojov. A preto nemajú kapitáni monitory zavesené alebo rozostavané okolo seba, ale namontované pred nohami.

Na mieste, kde sedí kapitán, je otváracia strecha. Pri riadení maximálne zníženej lode kapitán len trčí z otvorenej strechy.

Nie je to len o veliteľskom mostíku. Ten sa dá spustiť ľahko. Ešte pred vplávaním na úsek z prekážkami nízko nad vodou treba „upratať“ slnečnú palubu, na ktorej sa zvyčajne pohybujú hostia. Treba zložiť všetky zábradlia, prístrešky, odpratať stoličky, stolíky, ležadlá...

Loď má tiež možnosť urobiť sa nižšou tým, že posádka napustí balastné nádrže vodou. Jednoducho loď trochu „pritopia“. Sisi si to môže dovoliť. Má štandardný ponor 1,6 metra. Na kanáli môžu mať lode ponor až 2,7 metra.

Po hodine plavby Saša z jednej komory znova zavelil spustiť strop pred vplávaním do ďalšej komory. Opäť sedíme na koberci pred lavicou. Tváre nám osvetľujú monitor navigácie, obrazovka radaru a zopár prístrojov.

„Keď je nižšie plafón, aspoň tu máme teplejšie,“ skonštatuje vtipne Saša, zatiaľ čo Sanja koriguje náš smer. Aj druhý kapitán v posilnenej službe sa volá Alexander. Aby sa to neplietlo, jednému hovoria Saša a druhému Sanja.

Veliteľský mostík a do polovice spustený strop. 14 fotografií v galérii Veliteľský mostík a do polovice spustený strop. Zdroj: Vladimír Kampf

Plávať naslepo len za pomoci prístrojov nie je nič mimoriadne. Osobné lode sa presúvajú najmä v noci, aby si pasažieri mohli užívať každý deň iné zaujímavé miesta. Plávajú v zlom počasí aj za hmly, keď nie je vidno na krok.

Na prístrojoch vidia, čo sa okolo nich deje a kde ktorá loď je. Vysielačkami sa môžu jasne dohodnúť, ako sa stretnú alebo oboplávajú. V minulosti bolo na európskych riekach viac nákladných plavidiel ako veľkých plávajúcich hotelov. Počet osobných lodí každoročne rastie.

Cikajúci kapitán

Horšie je to na rovnako dlhých nákladných lodiach. Tam tvoria celú posádku väčšinou len dvaja až traja ľudia, podľa dĺžky lode.

Najmä holandskí večne plávajúci šialenci a majitelia lodí v jednom si na nepochopenie v Európskej únii vydupali možnosť byť na mostíku aj celý deň v neustálom strehu. Odtiaľto vybiehajú najesť sa alebo na toaletu.

Na posmech vyšiel kapitán, ktorý si na inom kanáli nastavil autopilota na priamo a odbehol si po schodoch dolu na malú potrebu medzi vyväzovacie bitvy (také akoby prerastené hríby na palube).

Čo čert nechcel, zamotal sa a spadol do vody. Loď pokračovala ďalej bez neho, až kým vystrašený lodník nevybehol na palubu a mostík po tom, ako sa začala loď šúchať o breh kanála.

Našťastie, na veľkých výletných lodiach to tak nie je. Traja kapitáni, z ktorých je jeden veliteľom lode, sa za kormidlom striedajú. Okrem toho je s nimi v službe aj niekto ďalší z palubného personálu.

Zatiaľ čo sa Saša so Sanjom krčia na mostíku alebo mrznú pri niektorom z bočných ovládaní lode, pod nimi v bare už vystupuje speváčka zo Slovenska Viktória Didičová (34).

„Moja mama tvrdí, že som bola už odmala talentované dieťa. Spievať som začala ešte skôr ako rozprávať. Na rôznych nástrojoch sa učím hrať už od troch rokov. Hrám na gitare, vyštudovala som operný spev.

Keď som dostala ponuku ísť spievať na zaoceánsku loď Aida, neváhala som. V tom čase to bolo ešte také nijaké. Chvíľu som zostala na Slovensku a potom som spievala v tanečných lokáloch v Rakúsku, Nemecku a vo Švajčiarsku. Tam som sa vypracovala, vyspievala. To sa dá len praxou,“ hovorí.

Kapitán Alexander Zazulin v jednej z plavebných komôr. 14 fotografií v galérii Kapitán Alexander Zazulin v jednej z plavebných komôr. Zdroj: Vladimír Kampf

Naučila sa aj to, ako má pristupovať k ľuďom. Spočiatku bola v rozpakoch, keď jej chlapi dávali rôzne ponuky.

„Naučila som sa ich decentne poslať preč. Usmejem sa a poviem, že musím odísť na toaletu. Ak si pýtajú moje číslo, poviem im, že ho nepotrebujú, pretože aj keby mi zavolali, tak to nezdvihnem,“ smeje sa Viktória. Na lodiach strávila už približne dva a pol roka.

„Na súši sa človek cíti voľnejší a môže ísť v podstate, kedy chce a kam chce. Tu som viazaná na to, či sa plavíme, alebo neplavíme, o kabínu sa delím s kolegom. Na druhej strane tu má personál vytvorený svoj malý svet. Vzájomne sa lepšie poznáme. Ak sa vydarí posádka, je to skvelé,“ konštatuje.

Nečakané nástrahy

Na kanáli medzi Dunajom a Mohanom je dômyselný aj systém úspory vody. Plavebné komory zvyčajne fungujú ako spojené nádoby. Ak ju chce obsluha naplniť, napustia ju vodou nad priehradou. Jednoducho vyrovnajú hladiny. Pri vypúšťaní vyrovnajú hladinu s tou pod priehradou.

To by v prípade tohto kanála nešlo. Kde by na vrchole kopca nabrali toľko vody? Zadržiavajú ju tam síce v nádržiach, no aj tak by jej nebol dostatok. Preto si ju komory šetria a nevypúšťajú všetku dolu vodou.

Takmer dvadsaťpäťmetrové priehrady vo forme „vodných schodov“ si ju šetria a vypúšťajú do nádrží vedľa. Tie najvyššie ich majú v svahu tri pod sebou. Napúšťajú si ich jednu po druhej. Poslednú, približne štvrtinu vody, buď vypúšťajú pod priehradu, alebo si ju napustia sponad priehrady.

Na preplávanie pod mostmi sa pripravujú lodníci aj na Dunaji, kde sú za normálnych okolností mosty dosť vysoké na to, aby pod nimi bez nutných úprav podplávali. Len vysoká voda im komplikuje život.

Treba byť v neustálom strehu. Kamarátovi, slovenskému kapitánovi, sa stalo, že uprostred Viedne mal síce loď perfektne pripravenú na preplávanie pod zníženým profilom, ale... Recesista vietor s nimi vybabral.

Pri vjazde do mosta nadvihol prvé plážové ležadlo na slnečnej palube. Zachytilo sa o most a do radu so sebou bralo ostatné. Vo vode ich skončilo vyše sto. Stačí málo.

Zvyšky pôvodného Ludwigovho kanála, ktorý po 2. svetovej vojne postupne chátral a strácal na význame. 14 fotografií v galérii Zvyšky pôvodného Ludwigovho kanála, ktorý po 2. svetovej vojne postupne chátral a strácal na význame. Zdroj: Vladimír Kampf

Dôležitou súčasťou každého hotela na vode je reštaurácia. Na Sisi jej šéfuje Zdeněk Rubák (33). Je pôvodom z Tachova zo západných Čiech. Na loď sa dostal z horského hotela, kde stretol kamarátov. Tí ho zlanárili. Hneď na začiatku sezóny sa nalodil a už je na palubách osem rokov.

„Túto sezónu sa chystám skončiť. Tu som si našiel priateľku, s ktorou máme krásneho syna Denisa. Život na lodi je pre mňa pracovná dovolenka. Vďaka lodiam som videl miesta, na ktoré by som sa asi nikdy v živote sám nevybral. Je to super. Prešiel som kopu európskych riek a kanálov. Človek na lodi ušetrí veľa peňazí, pretože ich nemá kde minúť. Práca na lodi je naozaj zaujímavá. To sa nedá opísať, to treba zažiť.“

Zdeněk má veľa príbehov, ktoré keď niekomu zo súše rozpráva, tak mu neverí. „Nedávno sme sa míňali s loďou, kde sa práve staršia dáma pri otvorenom balkóne prezliekala. Bola úplne nahá. Tak sme si vymenili pohľady...,“ smeje sa.


Ludwigov kanál

Prvý pokus spojiť splavné rieky Dunaj cez Mohan s Rýnom podnikol už Karol Veľký. Podarilo sa to však až o tisíc rokov neskôr bavorskému kráľovi Ludwigovi I.

Prvé lode po starom Ludwigovom kanáli preplávali z rieky na rieku v roku 1846. Bolo na ňom 100 plavebných priepustov. Zvyšky niektorých z nich sa zachovali dodnes. Každú loď ťahal jeden kôň.

Počas druhej svetovej vojny kanál poškodili a ponechali osudu. Rozmáhala sa železničná doprava a vodná cesta už nebola potrebná. Nové časy však ukázali, aké dôležité je spojenie Dunaja so svetom.

V roku 1992 dokončili Dunajsko-mohanský prieplav. Vznikla medzinárodná vodná sieť spájajúca Dunaj s Rýnom a ostatnými riekami v západnej Európe. Celková dĺžka prieplavu z Dunaja na Mohan je 171 km.


Video - danubeStory 1: od farmára k lovcovi žiab

Video - danubeStory 2: od manažéra ku klobučníkovi

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×