Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Francúzsky raj v Pacifiku: rozprávkové pláže, výborné jedlo a úsmev, ktorým sa nakazíte

17.01.2018 (2/2018) Francúzska Polynézia rozdúchava sny o exotike uprostred Tichého oceánu. Mnohí si pod ňou predstavia ostrovy Bora Bora, pre aktívnejších sú však lepšou voľbou Tahiti či Moorea.
Francúzsky raj v Pacifiku: rozprávkové pláže, výborné jedlo a úsmev, ktorým sa nakazíte
9 fotografií v galérii
Plážový raj na ostrove Moorea dotvárajú vysoké štíhle palmy.
Autor fotografie: Tomáš Kubuš

Dostať sa do tejto vzdialenej končiny sveta je pomerne náročné. Cesta niekedy zaberie aj tridsať hodín s viacerými prestupmi na letiskách, cieľ dlhého trmácania však rozhodne stojí za to.

Vstupnou bránou Francúzskej Polynézie je ostrov Tahiti a jeho hlavné mesto Papeete. Letisko je malé, no dýcha exotickou atmosférou. Druhý nádych má stopu Francúzska, pri kontrole pasu človek nedostane ani len pečiatku. Práve spojením európskeho a tropického elementu vznikla dnešná Francúzska Polynézia.

Ostrov Tahiti je zelený, obrastený bujnou vegetáciou a z jeho stredu sa dvíha kopec Orohena, vysoký viac než 2 200 metrov nad morom. Kým Maldivy sú prevažne rovinaté, Polynézia fascinuje svojou divokosťou.

Kvôli pahorku sú všetky miesta ostrova rozmiestnené pozdĺž pobrežia. Papeete je so 130-tisíckami obyvateľov najväčším mestom Francúzskej Polynézie a ukrýva v sebe aj zaujímavé príbehy.

Neodolateľné steaky a vôňa kokosu

Papeete ožíva skoro ráno. Už okolo šiestej je vonku ruch, počuť autá, motorky, všetky kroky smerujú k hlavnému trhovisku Marché de Papeete. Prístav je plný lodí a prvé trajekty už opustili svoje mólo.

Na prvý pohľad si pripadáte ako v upravenom stredoázijskom trhovisku, kde má všetko svoje miesto, stačí však niekoľko krokov a toto miesto vás dokonale pohltí.

Pokojná štvrť Papeete. Niekedy sa tu človek cíti ako vo francúzskom mestečku. 9 fotografií v galérii Pokojná štvrť Papeete. Niekedy sa tu človek cíti ako vo francúzskom mestečku. Zdroj: Tomáš Kubuš

Uličke s rybami dominujú nádherné tuniakové steaky. Také čerstvé, že viac to už ani nejde. Stačí ich len položiť na panvicu alebo zjesť surové s limetkou – tak ako ich milujú domáci. Výber ovocia je nekonečný a pulty sa prehýbajú pod viacerými druhmi banánov, ananásov, rambutanov, pomela či sladkej papáje.

Za kvetmi sa otvorí svet polynézskych darčekov. Takmer všetky pulty zdobia kvietkované obrusy a ženy spoza nich sa medzi sebou bavia, smejú a zhovárajú. Vládne tu príjemná a uvoľnená atmosféra. Predavačky s polynézskymi črtami si dali na hlavu veniec kvetov, ktorý je súčasťou ich odevu.

„Chceš niečo tradičné?“ ozve sa usmievavá pani a podáva mi fľaštičku monoi.

Predstavuje zmes kokosového oleja krásnej vône, do ktorého sa pridávajú čerstvé kvety tiara, typické pre Tahiti.

Dostať tu však aj výrobky z kokosových orechov – cez naberačky, mištičky až po ďalšie dekorácie, šperky, tahitské perly, slamené klobúky, šatky, náhrdelníky z mušlí a mnoho iného.

Francúzska stopa

Kým otvoria kaviarničky v Papeete, miestni sa chodia naraňajkovať k trhovisku. Jedna celá ulička patrí jedlu. Chrumkavé francúzske bagety plnené kuracím mäsom, croissanty alebo koláčiky s lahodným krémom k rannej káve.

Kamkoľvek prišli Francúzi, tam sa dodnes objavujú bagety. Je to záruka, že bagety tu budú skutočne skvelé.

Mesto pozvoľna ožíva a jeho nákupné ulice sa začínajú plniť. Globalizácia a európske prvky ich zmenili tak, že sa tu človek cíti ako v malom francúzskom mestečku. Len teplo naokolo a tváre miestnych obyvateľov ubezpečujú o tom, že ste vzdialení tisícky kilometrov od Európy.

Mladá Tahiťanka na miestnom trhovisku. 9 fotografií v galérii Mladá Tahiťanka na miestnom trhovisku. Zdroj: Tomáš Kubuš

Muži sú často pri tele a takmer každého zdobí tetovanie. Menšie či väčšie, ale aj tetovania pripomínajúce moko, aké nosia pôvodní obyvatelia Nového Zélandu. Koniec koncov, jeho pevnina nie je odtiaľto ďaleko, a tak tu narazíte na zaujímavý ľudský mix.

Medzi miestnych patria aj Francúzi. Viacerí tu ostali žiť, založili si rodiny, rozbehli podnikanie. Nie je ničím neobvyklým, keď ráno uvidíte Francúza otvárať svoju kaviareň či podnik s jedlom. Podľa štatistík pochádza takmer 30 percent obyvateľov Tahiti zo starého kontinentu.

Polynézsky Kristus

Papeete nie je len trhoviskom, ponúka aj ďalšie miesta hodné návštevy. Promenádu tiahnucu sa v tesnej blízkosti prístavu lemujú vysoké, štíhle kokosové palmy, v ich tieni sa pohybujú niekoľkí bežci.

Neveľké námestie zdobí staré francúzske delo a nenápadná busta muža s natočenou parochňou, aké sa nosili na sklonku 18. storočia. Nesie meno Louis Antoine de Bougainville.

Keď jeho loď v roku 1766 vyplávala z francúzskeho Brestu, nemohol ani tušiť, že sa jeho meno navždy spojí s ostrovom Tahiti. Práve tu totiž zakotvil a prehlásil ho za francúzske územie.

Na konci ulice sa mihne vysoká veža ozdobená krížom. Patrí najdôležitejšej katedrále Tahiti menom Notre Dame. Mnohí ju považujú za najkrajšiu koloniálnu budovu mesta a nedá sa s nimi nesúhlasiť. Pastelové farby zvýrazňujú jej telo, ktoré hrá červeno-bielo-žltou trikolórou. Počas omše je katedrála plná.

Kresťanstvo sem prišlo začiatkom 19. storočia a dnes sa tu rozmohlo natoľko, že nové generácie už takmer zabudli na staré polynézske videnie náboženského sveta.

Len socha Panny Márie a Krista je akási iná, zvláštna. Tváre majú totiž polynézske črty a Kristus drží v rukách chlebovník. Ten je tu na ostrovoch mimoriadne populárny.

Romantické domčeky nad tyrkysovou hladinou priezračného mora. 9 fotografií v galérii Romantické domčeky nad tyrkysovou hladinou priezračného mora. Zdroj: Tomáš Kubuš

Štefánikov odkaz

Stačí pár ďalších krokov a ocitnete sa vo vládnej štvrti. Možno až príliš vznešené pomenovanie, no ako inak nazvať ulicu, kde stojí prezidentský palác a okolité ministerstvá?

Ulicu zdobia krásne košaté stromy pripomínajúce roztvorené dáždniky. Pred budovou súdu parkujú desiatky mopedov, pouličný predavač plnených bagiet tu rozložil svoj miniatúrny stánok. Pamätník mŕtvych s francúzskou a polynézskou vlajkou pripomína tých, ktorí padli v I. svetovej vojne.

Prezidentský palác leží na opačnej strane cesty. Ukrýva sa za masívnou bránou, pri ktorej stojí vyumelkovaný strážnik s prísnym pohľadom. Svojím vzhľadom sa podobá na palác kráľovnej Pomare IV., ktorá bola panovníčkou Tahiti v polovici 19. storočia.

Na značke sa objaví meno Štefánika. Volajú ho tu Stephanik a šípka ukazuje na smer, ktorým dorazíte k jeho pamätnej stéle.

Štefánik sa dostal na Tahiti 27. apríla 1910 a prežil tu desať mesiacov svojho života. Pozoroval Halleyho kométu a okrem toho dokumentoval život miestnych obyvateľov prostredníctvom fotografie.

Dnes majú tieto spomienky nevyčísliteľnú hodnotu, pretože za posledných sto rokov sa Tahiti poriadne zmenilo.

Nevábna fafaru

Večer po sieste, keď opadne tropická horúčava, Papeete opäť ožíva. Domáci aj turisti posedávajú pri miestnom tahitskom pive značky Hinano a z reproduktorov vyhráva tradičná polynézska hudba.

Najživšie je večer na námestí, kde sa zhŕkli všetci milovníci dobrého jedla – dokonca aj „streetfoodového“. Na výber tu nájdete grilované ryby, krevety, dary mora, ale aj hamburger, rebierka či kúsky bravčového mäsa v marináde.

Pochutnať si možno aj na čerstvých ananásoch. 9 fotografií v galérii Pochutnať si možno aj na čerstvých ananásoch. Zdroj: Tomáš Kubuš

Sympatická Mihimana tu má svoj stánok už druhý rok. Venuje sa miestnej tradičnej kuchyni a aby to návštevníkom trocha uľahčila, pripravila menu Ma’a Tahiti so zmesou chutí celého ostrova. Mnohé z jedál ju učili variť jej mama a stará mama.

Hlavnou špecialitou Polynézie je poisson cru. Kúsky surovej ryby – najčastejšie tuniaka – namočia do limetkovej šťavy a premiešajú s kokosovým mliekom, do ktorého pridajú kúsky nadrobno nasekanej zeleniny. Zvláštna, no vynikajúca chuť.

Exotiku podčiarkujú grilovaný červený banán, sladký kokosový chlieb, chlebovník a hustá kokosová omáčka.

„Toto všetko si pripravíme doma, keď oslavujeme,“ prehodí Mihimana a prinesie kura fafa na špenáte, kúsky bravčového mäsa s kapustou a smradľavú rybu fafaru.

Jej príprava trvá tri dni, nakrájané kúsky ryby sa nechajú na slnku v kombinácii so slanou vodou. Slnko tu podnieti proces hniloby a práve tá robí z fafaru miestnu špecialitu.

Snažím sa vložiť si kúsok z nej do úst, ale ten smrad je neskutočný. Prebije aj poriadne smradľavý durian. Napokon sa prekonám, nevábnu chuť ťažko k niečomu prirovnať. Aj toto jedlo však patrí k poznaniu krajiny, a preto si ho netreba dať ujsť.

Ostrov kohútov

Ostrov Moorea je síce menej známym pojmom než Tahiti, viac sa však podobá na rajskú záhradu. Vytŕčajú z neho ostré vrchy Toheia či Mauaroa, pod nimi sa na pobreží rozutekali kokosové palmy stojace len pár metrov od bielych pláží s tyrkysovou vodou.

Obísť ostrov po obvode nie je žiaden problém, Moorea má totiž len okolo 70 kilometrov. Stačí nasadnúť na čokoľvek s kolesami a vychutnať jeho čarovné zákutia.

Malé koloniálne kostolíky, lokálne trhoviská, ktoré majú len niekoľko produktov či stolov, predavači kohútov, sliepok, kokosových orechov a pohľady do exotických tvárí domácich. Mnohé ženy milujú kvietky, a tak si ich dávajú za ucho.

Vrcholok Mauaroa pripomína žraločí zub. 9 fotografií v galérii Vrcholok Mauaroa pripomína žraločí zub. Zdroj: Tomáš Kubuš

„Ak ich má žena za ľavým uchom, znamená to, že je vydatá, ak za pravým, je stále voľná,“ smeje sa predavačka pri vysvetľovaní tejto tradície.

V tom sa ozve hlasné zakikiríkanie. Kohútov je tu azda toľko ako ľudí, sú takmer všade a počuť ich kikiríkať hoci aj na pravé poludnie či podvečer.

Domáci ráno vyrazili na ryby skontrolovať nahodené siete, pozbierajú kokosové orechy, zeleninu a ovocie a na malom improvizovanom trhovisku pri ceste všetko rozložia. Žije sa tu jednoducho, no domáci majú stále úsmev na tvári a to je prudko nákazlivé.

Na najkrajšej pláži

Dnes má Moorea povesť jedného z najkrajších ostrovov sveta a je dokonalou destináciou na medové týždne. Len pár kilometrov od letiska v oblasti zvanej Temae leží jeho najkrajšia pláž.

Ak máte niekoľko stoviek eur na jedinú noc, môžete sa ubytovať v drevených domčekoch postavených nad tyrkysovou hladinou priezračného mora, no okúpať sa možno aj bez toho.

Cestu k pláži obsadili vysokánske štíhle palmy vysoké aj 15 metrov. Každá z nich má pod svojimi listami viac než tucet obrovských kokosových orechov. Biely piesok sa zastaví a pozvoľna prejde do nádhernej zátoky plnej koralov. Aj bez potápačského vybavenia zbadáte krásu pod hladinou, farebné rybky či dokonca raje.

Verejnú pláž Temae majú radi aj domáci. Prichádza skupina miestnych a kým muži nalovia ryby, ženy pripravia gril, nakrájajú zeleninu a spoločne „piknikujú“.

Vybrali gitaru a ťahavé polynézske melódie sa rozlievajú celou plážou. Dievčatá dokonca piesne vyšperkujú aj krásnym zvodným tancom. Aj kvôli takýmto pohľadom kedysi mnohí námorníci odmietli nasadnúť na loď domov a zapustili na ostrove korene. Žiadne predstavenie pre turistov so vstupným, ale skutočný život.

Úsmev a kvety vo vlasoch – to je poznávacie znamenie miestnych žien. 9 fotografií v galérii Úsmev a kvety vo vlasoch – to je poznávacie znamenie miestnych žien. Zdroj: Tomáš Kubuš

Kamenné stopy minulosti

Rajská Moorea v sebe ukrýva aj tajomné historické dedičstvo. Pri ceste cez vnútrozemie si všimnete informačné tabule hovoriace o archeologických náleziskách.

Kamenné múriky, pozostatky stavieb, to všetko je roztrúsené v tropickej krajine obkolesenej stromami vo vlhkej džungli. Za najkrajšími a najzaujímavejšími miestami sa treba ponoriť hlbšie medzi stromy.

Pred očami sa odrazu objaví meter vysoký kamenný múr, v ktorom sú pravidelne naukladané kamene. Tvorí obdĺžnikový pôdorys predstavujúci marae – posvätné miesto, kde sa v minulosti odohrávali rituály.

Podľa nálezov sa sem dostali ľudia z okolitých ostrovov už pred 1 200 rokmi. Domy z dreva či iných materiálov sa stratili, no kamenné stopy zostali. Po stáročiach sa sfarbili do zelena, mnohé pokryl koberec z lišajníkov či machu.

Hlbšie v lese je ešte niekoľko podobných stavieb, archeológovia ich vraj objavili viac než 200. Nielen marae, ale aj zvyšky starých chrámov, totemov či kamenné tiki s tvárami ľudí či bohov.

Loď Bounty aj James Cook

Prvou z dvojice miestnych zátok je Opunohu zarezávajúca sa hlboko do vnútrozemia. Jej čierna sopečná pláž je ľudoprázdna. Vedľajšia zátoka síce nesie meno Jamesa Cooka, no podľa mnohých bola práve zátoka Opunohu tou, kde sa mal jeden z najslávnejších moreplavcov v dejinách vylodiť.

Okrem neho tu zakotvila aj loď Bounty preslávená povstaním, ktoré ju dostalo až na strieborné plátno. Filmári si dokonca zvolili zátoku a ostrov za miesto natáčania, aby dodali snímke autenticitu.

Neďaleko plantáží posiatych ananásmi sa môžete zastaviť na ochutnávku tradičných výrobkov. Jedli ste už džem z papáje, ananásu, pomela či ich vzájomných kombinácií? Ani si neviete predstaviť, aké sú dobré!

Takmer 900-metrový vrch Mauaroa pripomína ostrý žraločí zub a vedľa neho rastie niekoľko menších štítov. Na zelenej lúke sa pasú kravy. Cesta končí na vyhliadke Belvedere tesne pod najvyšším vrcholom ostrova Toheia. Ďalej je už len džungľa, tajomné kamenné stavby staré stovky rokov a ukryté vodopády.

Večer sa môže začať grilovačka pod hviezdami. Čerstvý tuniak rozvoniava všade naokolo, nad hlavou svieti Južný kríž viditeľný len z južnej pologule. Aj takýto detail vytvára z Francúzskej Polynézie opojný kút Zeme, ktorý sa hlboko vpíše do srdca a mysle.


Francúzska Polynézia

Je zámorská správna korporácia Francúzska ležiaca v Oceánii. Tvorí ju päť súostroví a celkovo 118 ostrovov rozosiatych na území s rozlohou približne ako Európa. Žije tu necelých 270 000 obyvateľov. Hlavným zdrojom príjmu sú turistika (sídlia tu napríklad najväčšie jachtárske požičovne na svete), produkcia čiernych perál a kopry, čo je dužina z kokosových orechov.


 

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×