Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Lenartov mladne: Česká filharmónia v miestnej osade objavila talent

21.11.2017 „Na prvý pohľad sme obyčajná šarišská dedina. Pri druhom zistíte, že u nás žije mnoho talentovaných, výnimočných ľudí. Dokonca aj v rómskej osade,“ zaznelo v pozvaní na návštevu Lenartova od jeho starostky Ing. Jany Bľandovej (52).
Lenartov mladne: Česká filharmónia v miestnej osade objavila talent
15 fotografií v galérii
V lenartovských dreveniciach bývajú domáci i chalupári.
Autor fotografie: Peter Ličák

Lenartovu v údolí Večného potoka zovretom výbežkami Čergova a najzápadnejšími vŕškami Nízkych Beskýd sa podarilo to, o čo sa mnohé väčšie i menšie obce v odľahlých kútoch na periférii Slovenska márne snažia.

Mladneme!

Po prvé: Lenartov má napriek svojej nie veľmi šťastnej polohe naozaj výnimočný demografický vývoj. Po druhé: hoci v dedine žije dvakrát viac Rómov ako „bielych“, obecný úrad ani dedinčania s nimi nemajú takmer žiadne problémy. A to sa len tak na Slovensku nevidí.

„Mnohí moji kolegovia na starostovských stoličkách majú roky hlavu v smútku, lebo im dediny z roka na rok nielen starnú, ale doslova vymierajú.

Poznám v susednom okrese dediny, v okolí Svidníka, pod Duklianskym priesmykom, v ktorých farári už roky nezosobášili mladomanželov a nepokrstili žiadne bábätko. No posledných pomazaní a pohrebov majú neúrekom.

U nás dujú blahodarnejšie vetry. Možno mi ani nebudete veriť, no za posledných 18 rokov sa počet Lenartovčanov takmer zdvojnásobil. Na prelome druhého a tretieho tisícročia nás tu bolo 618, dnes má v dedine domov 1 129 ľudí.

Navyše, čo ma ako mamu dvoch dcér zvlášť teší, ako jedna z mála dedín na Slovensku nestarneme, ale veľmi výrazne mladneme. V roku 1999 bolo v tunajších rodinách 113 detí, dnes ich máme vyše 500!“ teší sa z málo vídaného prírastku populácie prvá žena Lenartova.

Kanceláriu starostky obce Jany Bľandovej zdobí replika meteoritu, ktorý dopadol do lenartovského chotára. 15 fotografií v galérii Kanceláriu starostky obce Jany Bľandovej zdobí replika meteoritu, ktorý dopadol do lenartovského chotára. Zdroj: Peter Ličák

Návrat rodákov

Do dediny sa vracajú rodáci, no prichádzajú aj rodiny, ktoré sa narodili v iných končinách Slovenska. Z Bardejova sa sem presťahovala štvorčlenná mladá rodina.

Pracovníčkam obecného úradu sa zdôverili, že si dlho hľadali pokojné bývanie na vidieku za slušnú cenu. Našli ho v Lenartove. Rodina Hederváryovcov sa prisťahovala až z Rimavskej Soboty. Aj im sa podarilo kúpiť veľký dom za dobrú cenu.

Dedinu, cez ktorú koncom 19. storočia viedla obchodná cesta z Poľska do Galície, si vybrala za svoj nový domov aj trojčlenná poľská rodinka.

Na otázku, čo ich prilákalo práve do Lenartova, odpovedali: „Veď my sme z tejto slovensko-poľskej pohraničnej doliny, žili sme na druhej strane hranice, v Ľeľuchove.

Celá dedinka zbohatla na známych trhoch, ktoré takmer výlučne navštevujú Slováci, takže domy aj stavebné pozemky sa tam dajú kúpiť len za veľké peniaze. Keď sme porovnávali ceny, ukázalo sa, že za tie peniaze možno kúpiť dom aj v Bratislave.“

Ateliér v kuchyni

Z Poliakoviec, na polceste medzi Bardejovom a Giraltovcami, sa do rodiska vrátila aj pani Anna Kaľatová (65) s rodinou dcéry Moniky Hankovskej (45).

Mama, kedysi predavačka v lenartovskej predajni potravín, si už zopár rokov užíva penziu. Klasickú slovenskú, pri ktorej sa vyskakovať nedá. Dcéra učí už pätnásty rok v Súkromnej základnej umeleckej škole v Bardejove.

Keď mama dovarí, dopečie, premení sa spoločná kuchyňa dvoch gazdiniek na výtvarný ateliér. Mama vyrába zo špagátov anjelov, dcéra ich maľuje na sklo.

„U nás už vládne vianočná atmosféra, chystáme sa na vianočné trhy na bardejovské námestie. Boli sme tam aj vlani, ľuďom sa naše anjeliky páčili. Cez rok väčšinu výrobkov podarujeme, rozdávame, tak aspoň na vianočných trhoch si trochu zlepšíme rodinný rozpočet,“ povedala pre Život Monika Hankovská.

A mama dodala: „Viete, nemáme tu ani vlastný les, ani polia, iba záhradu, a na tej veľa roboty niet, ako sa vraví, nemáme vo voľných chvíľach do čoho pichnúť. Tak sme sa dali na umenie. Ľuďom sa naši anjeli páčia, a my z toho máme radosť.“

Monika najradšej maľuje na sklo anjelov, štetec však chytá do ruky iba vtedy, keď jej dušu a myseľ ovládajú pohoda a radosť. Lebo tie musia vyžarovať aj z jej obrázkov.

Rozhodnutie vrátiť sa medzi rodákov ani ona, ani mama neľutujú. Všade dobre, aj v Poliakovciach sa cítili dobre, ale doma je predsa len najlepšie.

„No žilo by sa nám v Lenartove oveľa lepšie, hlavne pohodlnejšie, keby sme mali v dedine plyn. Všetci, čo tu žijeme, by sme sa zbavili dosť veľkých starostí, lebo s prípravou palivového dreva na zimu je fúra neľahkej roboty. Dúfame, že pani starostka s poslancami zvládnu aj tento problém,“ nádeja sa pani Kaľatová. Anna Kaľatová už chystá svojich anjelov na vianočné trhy. 15 fotografií v galérii Anna Kaľatová už chystá svojich anjelov na vianočné trhy. Zdroj: Peter Ličák

Úder pod pás

Tak ako ju mrzí, že lenartovské domácnosti nemajú plyn, tak starostku trápi absencia kanalizácie: „Už desať rokov počúvame od Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, že výstavba kanalizácie je pripravená, no ešte ani jeden termín spoločnosť nedodržala. Akosi si zvykla ťahať nám popod nos medové motúzy.

Nieto zasadnutia obecného zastupiteľstva, aby občania nebombardovali obecný úrad s otázkou, kedy sa už konečne začne s výstavbou siete. Podľa poslednej informácie na kanál vraj máme zabudnúť.

Tak sa teraz chystáme s poslancami na návštevu firmy, aby sme sa pokúsili tento nepríjemný verdikt zvrátiť. Vyše 5 500 eur sme už zaplatili za projekt na výstavbu chodníkov, no kým nebude v zemi uložené kanalizačné potrubie, s výstavbou chodníkov začať nemôžeme.

A tak starší ľudia, deti aj mamičky s kočíkmi chodia po krajnici, hrôza sa na to pozerať. Už sme v dedine mali aj niekoľko smrteľných nehôd,“ posťažovala sa starostka.

Lenartov 15 fotografií v galérii Lenartov Zdroj: Peter Ličák

Posol z vesmíru

Lenartov prirástol k srdcu aj rodine Frandoferových. Pani Mária (56) učí v základnej škole deti z rómskej osady, vo voľných chvíľach píše obecnú kroniku a vie všetko.

„Sme veľmi pyšní na nášho rodáka, kňaza a misionára Andreja Kaputu, ktorý sa v roku 1948 vybral na kresťanskú misiu na ostrov Papua-Nová Guinea k ľudožrútom z kmeňa Kanakov. Veľkou raritou je historická udalosť z roku 1814. Mladí pastieri našli v chotári obce päťkilový meteorit. Posol z vesmíru je vystavený v Maďarskom národnom múzeu v Budapešti.“

Syn Janko Frandofer (32) má nezvyčajnú záľubu, je organistom v lenartovskom aj malcovskom kostole.

„V Kostole svätého Leonarda máme organ, ktorý vyrobila firma Rieger v Krnove už v roku 1895. Pôvodne bol vyrobený pre kostol vo Frýdku-Místku, no do malého kostola sa nevošiel, tak skončil v Lenartove.

Organ, na ktorom som začal hrávať ako 14-ročný chlapec, ma dodnes fascinuje nádherným zvukom píšťal i svojou majestátnosťou. Môj päťročný syn Marko už doma hráva na organe, dúfam, že o niekoľko rokov bude aj on hrávať na tom našom,“ nádeja sa mladý zvárač a horizontkár, ktorý najradšej relaxuje pri organovej hudbe.

Žiadna segregácia

Kým v mnohých materských i základných školách sa rodičom prieči dať svoje ratolesti do jednej školy či triedy s malými Rómami, v Lenartove sa s takým protestom ešte nestretli.

Ako vraví učiteľka materskej školy Silvia Kmecová (32), zmiešané nesegregované triedy nie sú problémom ani pre Rómov, ani pre bielych: „Všetci rodičia v dedine aj osade si uvedomujú, že tu desaťročia nažívame bez väčších problémov. Je to pre všetkých veľmi prospešný prístup.“

Z 30 detí od 2 do 6 rokov je v škôlke až 20 detí z osady. Pre učiteľky, ale aj rómske deti, je najtvrdším orieškom jazyková bariéra a nulové hygienické návyky. Deti z osady si nevedia umyť ruky, použiť toaletu, nevedia po slovensky, netušia, čo im učiteľky vravia.

„Keď ich máme dobre pripraviť na vstup do 1. ročníka základnej školy, máme sa čo obracať,“ zdôverila sa Silvia Kmecová.

Do materskej školy v obci chodí 30 detí. 15 fotografií v galérii Do materskej školy v obci chodí 30 detí. Zdroj: Milan Országh

Hviezda z osady

Rómska osada má aj svoju hviezdu. Je ňou pätnásťročná stredoškoláčka Monika Giňová. Už pred rokmi, ešte na základnej škole, si učiteľ Marcin všimol, že Monika má všetky predpoklady na to, aby sa stala výbornou speváčkou.

Ako sa ukázalo, nemýlil sa. Za Monikou, dnes študentkou strednej školy v neďalekom Bardejove, už dvakrát prišla rovno do osady vychýrená Česká filharmónia. Aj s českou speváčkou rómskych piesní Idou Kelarovou a detským speváckym zborom Čhavorenge.

Českých filharmonikov Monika tak očarila, že ju po spoločnom vystúpení v lenartovskej osade pozvali zaspievať aj do Prahy. Rovno do svojho honosného sídla na brehu Vltavy, do slávneho Rudolfína.

Filharmonici dokonca vyplácajú Monike Giňovej štipendium, aby mohla doštudovať a zmaturovať v odbore sociálno-výchovný pracovník.

„S lenartovskou osadou sa spája aj meno českej rómskej speváčky Věry Bílej. Narodil sa tu jej otec Karol Giňa,“ prezradila terénna sociálna pracovníčka Katarína Štibrichová (30).

Držíme palce!

Zo zahraničia sa do údolia Večného potoka nadobro vrátila aj rodina Jozefa Cudráka (42). Dve zimy zarábal na živobytie v známom rakúskom lyžiarskom stredisku, manželka Adriana zbierala skúsenosti z poskytovania hotelových služieb v Nemecku a Rakúsku dokonca až desať rokov.

„Presvedčili sme sa, že vonku sa žije ľuďom akosi ľahšie, zárobky sú neporovnateľne vyššie, no na druhej strane doma je doma. Tu má človek celú rodinu, moju a manželkinu, kamarátov z mladosti. A to nie je málo, je to dosť dobrý dôvod na návrat,“ povedal pre Život otec štyroch detí vo veku od 3 do 17 rokov.

Počas rokov prežitých v zahraničí sa s manželkou mnohému naučili, aj tomu, že človek má oveľa väčšiu istotu, keď svoje podnikateľské riziko rozumne rozdelí medzi viac firiem. Keď na jednu doľahne kríza, ohrozia ju horšie roky, ďalšia rodinná firma jej môže hodiť záchranné koleso.

„Vždy ma to ťahalo do lesa, krajšiu robotu ako tam som si ani nevedel predstaviť. Preto som aj svoju prvú firmu orientoval na služby štátnym lesom, mám na starosti výsadbu stromčekov, vyžínanie buriny, ochranu mladých stromov pred ohryzom aj prerezávku v čergovských lesoch od Lenartova po obec Kríže. Farmár Jozef Cudrák sa teší zo svojich jalovíc francúzskeho plemena. 15 fotografií v galérii Farmár Jozef Cudrák sa teší zo svojich jalovíc francúzskeho plemena. Zdroj: Peter Ličák

Po celý rok zamestnávam pri týchto prácach dvoch šikovných Rómov, v lete beriem do lesov aj zo päť brigádničiek. Je to tak akurát na prežitie, náklady na tieto práce stále rastú, no cena práce sa nemení. Nesťažujem sa, len konštatujem, lebo sme vďační aj za túto robotu,“ vyznal sa Jozef Cudrák.

Lepšie sa už darí jeho motorestu na hornom konci dediny, ktorý má na starosti manželka. Prácu si v ňom našlo 12 ľudí, obracajú sa od rána do večera.

„Máme, zaplať pánboh, toľko záujemcov o usporiadanie svadobných hostín, krstín, rodinných osláv, jubileí, že musíme dobrú polovicu klientov odmietnuť. Sme veľmi radi, že sa nenaplnili predpovede o tom, ako nám motorest trikrát do roka vykradnú Rómovia z blízkej osady. Nič také sa nestalo,“ teší pani Cudrákovú.

Pred tromi rokmi sa manžel upísal aj farmárčeniu. K svojim 25 hektárom pôdy si od Lenartovčanov prenajal ďalších 80 hektárov a za eurá, ktoré s manželkou zarobili vonku, kúpil začínajúci farmár 32 jalovíc francúzskeho plemena.

„Trhalo mi srdce, keď som v lenartovskom chotári videl burinou zaplavené horské lúky s kvalitnou trávou, a tak som sa pokúsil to otočiť k lepšiemu.

Stádo chcem rozšíriť až na 60 kusov, plemeno pochádzajúce zo stredného Francúzska je výborné na produkciu mäsa, už teraz sa ma majitelia reštaurácií z okolia Bardejova pýtajú, kedy začneme mäso predávať,“ pochválil sa sympatický farmár.

Až sa žiada povedať: „Cudrákovci, držíme vám palce!“

Nabudúce: Topoľčianky

Anketa

Anastázia Kačmárová (77)

Ja som sa sem prisťahovala až z druhého konca Slovenska, z Kuchyne na Záhorí, keď som sa v roku 1965 vydala za vojaka z Lenartova. Každý deň pracujem ako otrok vo svojich dvoch skleníkoch, dopestujem si všetko, čo v domácnosti potrebujem. Chovám aj hydinu, takže mám všetko bio, rátam, že sa dožijem vysokého veku. Len sa čudujem, vlastnú zeleninu si pestuje v dedine iba niekoľko rodín.

Anastázia Kačmárová 15 fotografií v galérii Anastázia Kačmárová Zdroj: Milan Országh  

Mária Kmecová (37)

My sme sa do dediny prisťahovali z Bardejova iba v máji, najmä kvôli deťom, aby si užili čerstvého vzduchu, mohli chovať psíka a žiť uprostred nádhernej prírody. Až zima preverí, či vieme žiť na dedine, lebo to nie je mestské pohodlie. Určite to zvládneme a zvykneme si na dedinský život.

Mária Kmecová 15 fotografií v galérii Mária Kmecová Zdroj: Milan Országh

Katarína Štibrichová (30)

Prírodu si užíva najmä môj manžel, vášnivý poľovník. Presťahovať sa z tejto dediny neplánujeme, žije sa nám tu veľmi dobre. Široko-ďaleko nieto fabrického komína, máme tu vzduch ako v klimatických kúpeľoch. Navyše, na dedine sa človek nikdy nenudí, roboty je vždy vyše hlavy.

Katarína Štibrichová 15 fotografií v galérii Katarína Štibrichová Zdroj: Milan Országh

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×