Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Falošné Rio: Pláže plné dokonalých ľudí, postihnuté deti zatvorené v sirotincoch

08.11.2017 Nebeské stvorenia, ktoré pri nás stoja po celý život, hoci ich nevidíme. V brazílskom Riu de Janeiro sme našli miesto, kde je ich vidno stovky, tisícky!
Falošné Rio: Pláže plné dokonalých ľudí, postihnuté deti zatvorené v sirotincoch
10 fotografií v galérii
Kristus akoby držal večnú stráž nad týmto „Mestom Bohov“.
Autor fotografie: Anita Balejíková

Počas štrnásťhodinového letu premýšľam nad tým, kedy bude Slovensko pre Brazílčanov natoľko zaujímavé, že začnú lietať aj oni k nám v rovnakých húfoch, ako Slováci lietajú k nim.

Zatiaľ k nám však z najväčšej krajiny juhoamerického kontinentu posielajú namiesto turistov len mrazené kuracie pečienky. Treba však uznať, že keď ide o gastronómiu, Brazílčania sú skutoční majstri sveta.

Rozmanitosť chutí a vôní, akýsi kokteil pôvodnej indiánskej kultúry, kreolskej kuchyne afrických otrokov a portugalskej kuchyne kolonizátorov, si človek zamiluje ešte na palube lietadla, kde vám usmievavé brazílske letušky servírujú neodolateľné delikatesy od výmyslu sveta.

„Páni a dámy, hlási sa kapitán lietadla. Ak máte chuť na Rio de Janeiro, nech sa páči, servírujeme ho o päť minút. Práve pristávame!“

A tak som vyhladnutá po poznaní a nových zážitkoch vystúpila v meste, o ktorom jeho obyvatelia Cariocas radi šíria vlastnú legendu. Boh podľa nej stvoril svet za šesť dní a na ten siedmy stvoril Rio, najkrajšie mesto na Zemi.

Sklamanie menom Copacabana

Smog. Mračná smogu! To je to, čo človek uvidí hneď po opustení brány letiska. No čím bližšie som k centru mesta, tým je pohľad z okna taxíka krajší.

Rio sa mi ukázalo v plnej nádhere, hneď ako sme zabočili k pobrežiu. Legendárna pláž Copacabana je dlhá ako týždeň pred výplatou a prechádzka z jedného konca na druhý zmorí aj koňa.

„Slnečné okuliare, osušky, nanuky, ovocie, koráliky!“ prekrikujú sa plážoví predavači a neustále ľuďom niečo strkajú pod nos.

Najčastejšie sa však ozýva slovo acaí, predstavujúce miestnu špecialitu v podobe ľadovej drene z bobuľovitého amazonského ovocia. Je plná proteínov a chutí celkom odlišne než acaí, ktoré sa už predáva aj na Slovensku. Iní mi chcú urobiť tetovanie henou, upliesť vrkôčiky.

Až z helikoptéry si človek uvedomí, aká dlhočizná je slávna Copacabana. 10 fotografií v galérii Až z helikoptéry si človek uvedomí, aká dlhočizná je slávna Copacabana. Zdroj: Anita Balejíková

Otrávená sa presúvam na susednú pláž Ipanema, kde svojho času fotila pre kalendár i slávna brazílska modelka Adriana Lima. Predsa len, ľudí je tu menej a človek má viac súkromia.

V jazyku pôvodných Indiánov Guaraní znamená Ipanema nebezpečnú vodu. Mohutné, často až osemmetrové vlny nie sú vhodné na kúpanie.

Ľudia sa čľapkajú pri brehu, no občas niekoho spodný prúd vtiahne do hlbín a k slovu sa dostáva tím záchranárov, ktorí z helikoptéry zhadzujú siete a topiacich sa lovia ako ryby.

Miestni surferi tu našli svoj raj a bezhlavo sa vrhajú do vĺn. Na skalnatých útesoch postávajú hlúčiky zaľúbencov kochajúcich sa západom slnka.

Od jedného konca Ipanemy až na koniec Copacabany sa tiahne dlhánsky chodník pre džogingových bežcov, no akákoľvek fyzická aktivita v týchto dusných trópoch je pre mňa skrátka „mission impossible“. Presúvam sa teda po meste taxíkom, metrom a autobusmi.

Božské stretnutie

Cukrová homoľa Pao de Acúcar na kopci Urca tiež nie je len taký nejaký dedinský kopec, kam by ste hravo vybehli peši. Na jej vrchol vás vyvezú dve kabínkové lanovky. Výhľad odtiaľto je vskutku „maravilloso“!

Len sa nestíham čudovať, odkiaľ sa berie toľko helikoptér, čo lietajú nad Riom sťa roj včiel. „Robia vyhliadkové lety pre turistov,“ uviedol ma do obrazu lanovkár. „Za 450 realov si kúpiš lístok na päťminútový prelet ponad Rio s otočkou popri soche Krista.“

Z tej závratnej ceny sa mi na moment zahmlilo pred očami. Až 120 eur za päť minút!? Domnievala som sa, že o predražený výlet helikoptérou má záujem asi málokto, opak je však pravdou.

Heliporty sú permanentne preplnené, záujemcovia ochotne vyčkávajú v dlhých radoch a helikoptéry sa za celý deň nezastavia. Biznis je biznis.

„Turisti chcú krásne fotky a zábery z vtáčej perspektívy. Majú pre nich väčší význam než cena, ktorú zaplatia za tento päť minút trvajúci špás.“

Dala som sa nahovoriť aj ja. Ešte v ten deň som sa posadila do helikoptéry vedľa pilota, aby sme vzápätí vzlietli do výšin. V okamihu, keď prelietame popri hlave Krista, tuhne mi krv v žilách. Hoci je to len socha z betónu, hľadím na ňu s najväčšou pokorou.

Akoby Ježiš, pre ktorého veriaci Brazílčania tento 1 145 ton vážiaci monument v roku 1921 stvorili, vdýchol do sochy vlastnú dušu. Nejeden človek sa v jeho bezprostrednej blízkosti spontánne rozplače priamo v helikoptére!

„Áno, ľudia mi tu zvyknú roniť slzy,“ smeje sa pilot.

„Či už ženy, alebo muži, tá socha dojíma každého druhého pasažiera. Vraj sú to slzy samotného Krista,“ dodáva podávajúc mi papierovú vreckovku.

To viete, hľadieť Kristovi do tváre priamo v nebi je úplne iný zážitok než pozerať sa naňho zo zeme.

Na Cukrovú homoľu sa vyveziete lanovkou a majestátny pohľad na Rio de Janeiro zo samého vrcholu vám vyrazí dych. 10 fotografií v galérii Na Cukrovú homoľu sa vyveziete lanovkou a majestátny pohľad na Rio de Janeiro zo samého vrcholu vám vyrazí dych. Zdroj: Anita Balejíková

Predajú, čo majú

V kozmopolitnom Riu de Janeiro žije takmer 11 miliónov ľudí všetkých farieb pleti, vierovyznaní, rôznych politických názorov a sociálnych vrstiev.

Belosi, mulati, zambovia, Indiáni, černosi, ľudia čiernookí aj modrookí, tmaví aj plavovlasí. Mix pletí a kultúr spôsobil, že práve Cariocas, obyvatelia Ria, majú najčastejšie falšované pasy.

Netuším, kto je tu domorodec a kto turista, no výhoda je tá, že ani o mne to tu nikto nevie, preto ma nikde nikto neotravuje s cieľom vytiahnuť z turistky peniaze. Tie však majú v tomto neskutočne drahom meste oveľa vyššiu hodnotu než kdekoľvek inde a ráta sa každý real.

Keď obedujem v bufetovej reštaurácii zvanej El Kilograma, kde vám účtujú za jedlo podľa váhy (a nezáleží, či si na tanier naložíte lacný šalát, alebo exkluzívne langusty), príde ku mne žobrák a prosí o jedlo. Príde mi ho ľúto, pretože aj on je len človek, a tak sa bratsky podelím.

Vzápätí som si všimla, že akosi neprirodzene kríva, tak sa pýtam, čo sa mu stalo. „Bala perdida,“ zmraští tvár. Chápem. Zatúlaná guľka zmrzačila v Riu už mnohých, najmä tých, čo žijú na okraji spoločnosti v tunajších približne 250 favelách.

Chaotické bludiská ošarpaných chatrčí a ich uzučké strmé uličky plné odpadu tvoria temnú kulisu k malebnej scenérii božského Ria.

Biznis s drogami plnil kasy tunajším bosom podsvetia odpradávna, no len pred pár rokmi sa tu rozbehol aj iný druh biznisu – kšeftovanie s ľudskými orgánmi.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie WHO celosvetový nárast ochorení obličiek a deficit darcov spôsobil rozmach ilegálnych transplantácií.

Tí, čo sa rozhodnú darovať svoju obličku dobrovoľne, pretože si chcú prilepšiť k rodinnému rozpočtu, obvykle zinkasujú 2 000 amerických dolárov. Často sa však stáva, že chudobní obyvatelia faviel, v očiach mafie neviditeľní ľudia, miznú bez stopy.

Odhaduje sa, že až 3 000 zo 70 000 obličiek každoročne transplantovaných po celom svete pochádza z nelegálnych operácií načierno vykonávaných vo favelách Ria de Janeiro.

Až 250 chudobných faviel obklopuje túto exkluzívnu metropolu Latinskej Ameriky. 10 fotografií v galérii Až 250 chudobných faviel obklopuje túto exkluzívnu metropolu Latinskej Ameriky. Zdroj: Anita Balejíková

Prelet nad kukučím hniezdom

Kukučka je známa tým, že svoje vajíčka kladie do cudzích hniezd a o jej mláďatá sa musia starať iní. Máloktorý turista navštívi počas pobytu v Riu aj sirotince vo favelách.

Mňa sem dohnala akási zvláštna túžba vidieť tých, ktorí majú ostať pred zrakmi iných ukrytí. Deti narodené s rôznym fyzickým či mentálnym postihnutím končia práve tu.

Spoločnosť odvrhuje postihnutých jedincov a matky sa týchto drobcov dobrovoľne vzdávajú už po pôrode. Práve preto v uliciach Ria stretnete len zdravých ľudí.

V maličkom sirotinci svätej Terezy momentálne žije a prežíva 18 detí, od novorodencov po päťročné. Srdce sa im chveje zakaždým, keď ich navštívi niekto cudzí, zakaždým, keď dúfajú, že si ich odtiaľto niekto konečne zoberie k sebe domov.

Drobizg ku mne z postieľok vystiera rúčky a každé batoľa sa snaží zaujať moju pozornosť hlasným džavotom. Keď vezmem do náručia jedno z nich, ostatné okamžite spustia srdcervúci nárek. Túžia po láske ako všetky deti na svete.

Zvláštne. My chceme všetko možné, aby sme sa mohli tešiť zo života, no deti zo sirotinca dostali iba holý život, aby sa naučili tešiť zo všetkého možného.

Nezáujem spoločnosti o tieto deti brazílskych „kukučiek“ badať aj na úbohom zariadení sirotinca. Všetko je tu schátrané, len akoby provizórne. Nedostávajú od štátu žiadne dotácie a sponzori si spomenú len počas politickej kampane pred voľbami, keď sa treba verejnosti ukázať v tom najlepšom svetle.

Čo na tom, že ide o vypočítavosť? Tu sa predsa potešia každej bankovke. V sirotinci pracujú len jeden pedagóg a dve vychovávateľky.

„Pracujeme za almužnu z lásky k týmto sirôtkam,“ usmieva sa jedna z nich, kým ja varujem na rukách malého Lucasa.

Keď som opúšťala brány sirotinca, Lucas zostal sklamane sedieť na zemi pri dverách, ako psík, ktorý čaká na svojho pána. Jakživ som nevidela smutnejšie deti, než boli tieto, keď som sa s nimi lúčila.

Zostali v hniezde, do ktorého nikdy nepatrili, a vo mne kvílilo tupé zúfalstvo. Zdalo sa mi, že hľadím na malých anjelov. V očiach mali slzy, dívali sa túžobne a hoci mali vo svojich drobných srdiečkach toľko lásky, vedeli, že nevzlietnu. Cítila som sa, akoby som im vzala ich krídla.

Spoločnosť sa od sirôt dištancuje. No aj tieto deti, hoci postihnuté, si zaslúžia pozornosť, súcit a lásku. 10 fotografií v galérii Spoločnosť sa od sirôt dištancuje. No aj tieto deti, hoci postihnuté, si zaslúžia pozornosť, súcit a lásku. Zdroj: Anita Balejíková

Miesto, kde sa kráča potichu

Ruch a hektika Ria de Janeiro ma dohnala na cintorín. Na miesto, kde duše tohto veľkomesta našli večný pokoj a kde človek kráča potichu. Pomedzi anjelov, ktorých nebo je tu dolu, na zemi.

Cintorín Jána Krstiteľa v štvrti Botafogo spravuje charitatívna katolícka organizácia už od roku 1850. Nájdete tu pochovaných významných ľudí, medzi nimi aj brazílskych prezidentov, spisovateľov, skladateľov, historikov, vedcov.

Miesto posledného odpočinku tu má aj hudobná legenda Tim Jobim a hneď po jeho boku i narkobarón Luciano Barbosa da Silva.

Slová vytesané na jeho náhrobnom kameni vyjadrujú bolesť všetkých pozostalých, ktorí prišli o svojich milovaných. „Odlúčenie v nás vzbudzuje smútok a túžbu, ale nedovoľuje nám zabudnúť.“

Na znak úcty stavajú pozostalí nebožtíkom monumentálne pomníky so sochami, ktorých nádhere sa vyrovná len máločo.

Hoci som na cintoríne, cítim tu život, ktorý do sôch vdýchli zručné ruky sochárov. Anjeli stoja, kľačia, sedia i ležia pri hrobkách svojich pánov, smútia, plačú, ronia slzy z kameňa, ktoré sú večné.

Azda najkrajšie sú spoločné hrobky manželov symbolicky spojené reťazou. Prechádzajúc popri nich si zrazu uvedomujem, že ani smrť nedokáže preťať to mocné puto, ktorým sú spriaznené duše spolu v živote zviazané.

Pochopila som, že niektoré putá, hoci bolia, potrebujeme viac než lásku. Lebo tá láska je práve v tých neviditeľných putách...

Brazília

Najväčší a najľudnatejší štát Južnej Ameriky objavil v roku 1500 portugalský admirál Pedro Alvares Cabral. Keďže práve jeho krajania Brazíliu dlhodobo kolonizovali, úradným jazykom zostala portugalčina. Na jej území sa rozkladá jeden z najväčších tropických dažďových pralesov na svete – Amazonský prales, v ktorom dodnes žijú pôvodní indiánski obyvatelia.


Brazíliou preteká aj najdlhšia rieka sveta Amazonka, dlhá viac než 7 000 kilometrov. Hlavným mestom ja Brazília, najväčším Sao Paulo s 12 miliónmi obyvateľov. Na 8 515 767 km² celkovej plochy štátu žije vyše 207 miliónov obyvateľov.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×