Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Exriaditeľ ŽSSK Pavel Kravec: V politike sa stále vypláca státisícové odstupné

03.11.2017 Bývalý generálny riaditeľ ŽSSK Pavel Kravec (60) sa v roku 2012 stal známym vďaka kauze zlatý padák, keď si ako odstupné po zdanení odniesol domov 137 695 eur, ktoré nakoniec rozdal.
Exriaditeľ ŽSSK Pavel Kravec: V politike sa stále vypláca státisícové odstupné
5 fotografií v galérii
V konferenčnom vozni „Vlaku pamäti“ s priemiérkou I. Radičovou, ministrom dopravy J...
Autor fotografie: Archív P. K.

Po medializovaní kauzy ste vystúpili zo strany, ktorú ste zakladali a stiahli sa z politiky i verejného života. Keď sa retrospektívne pozeráte na toto obdobie, čo vám napadá?

(Ticho.) Spomienky sú živé aj dnes, len dnes túto kauzu vidím s odstupom času v dvoch rovinách – v politickej a osobnej. V politickej ako súčasť politického boja, v ktorom Fico často využíva populizmus a na druhej strane veľmi rýchlo zabúda na svoje sľuby.

Diaľnica do Košíc mala byť postavená v roku 2010 a nie je, odvolanie ministra do 3 minút, ako zistí pochybenie, a Kaliňák stále je, sľuby, že zlaté padáky nebudú, a predsa naďalej sú, len sa o nich nepíše.

V tej osobnej rovine toto považujem za obrovskú skúsenosť, ktorá ma urobila komplexnejším, lebo človeka formuje životná skúsenosť a k životu patria nielen vzostupy, ale aj pády. A niekedy aj padáky.

Tvrdíte, že na zlatých padákoch sa nič nezmenilo a dodnes tento systém pretrval?

Niečo sa zmenilo, niečo zostalo, ale podstata je stále rovnaká. Zlaté padáky sa stále vyplácajú, len s tým rozdielom, že dnes to už médiá nezaujíma a sú aj v spoločnosti, z ktorej som s padákom odchádzal aj ja.

Paradoxom je, že hoci ste sa rozhodli, na rozdiel od ostatných manažérov s tučným odstupným, celú sumu z odstupného rozdať, rozvírili ste týmto rozhodnutím verejnú mienku. Aké ste mali ohlasy na toto rozhodnutie?

Súhlasné aj nesúhlasné, oceňujúce aj odsudzujúce. Vždy podľa životnej filozofie hodnotiteľa, no v každom prípade otvárajúce oči, kto je vlastne kto. Či skutočný priateľ, alebo len obchodník s človekom vo funkcii. Lebo, ako sa hovorí, len v núdzi spoznáš skutočného priateľa.

Otáčali sa vám chrbtom aj ľudia, o ktorých ste boli presvedčený, že sú vaši priatelia a že vás v tejto situácii ľudsky pochopia a morálne podržia?

To sa v živote stáva, že v ťažkých chvíľach vás odsúdia tí, od ktorých ste to nečakali a podporia tí, o ktorých ste si to nemysleli. Je to skoro ako s nebom, o ktorom sa hovorí podobne, že vraj tam tiež budú tí, ktorých by ste tam nečakali.

A v politike je normálne, že vlastná strana vás odsúdi, aby si zachovala dekórum čistoty. Nehnevám sa na nich. Prekvapili ma však podporné emaily od neznámych ľudí, v ktorých sa síce kriticky vyjadrili k výške padáka, no nabádali ma, aby som ho nevracal, lebo som ho dostal legitímne.

Aj takto môže vyzerať zlatý padák. 5 fotografií v galérii Aj takto môže vyzerať zlatý padák. Zdroj: Jaroslav Slašťan

V tom čase ste sa vyjadrili, že rozdanie odstupného na dobročinné účely považujete za jeho vrátenie štátu. To ste mysleli vážne?

Áno. Veď štátom sú školy, škôlky, sociálne domovy, ale aj ľudia so zdravotnými problémami. Ak teda verejné inštitúcie a ľudia v núdzi dostali odo mňa niečo darom, tak odľahčili štátny rozpočet, ktorý im prispieva na ich potreby.

Prezradíte počet žiadateľov? Aké boli vaše kritériá na poskytnutie finančnej pomoci? Rozhodovali ste sám, komu a koľko darovať? Akým kľúčom? Podľa čoho?

Žiadateľov bolo viac ako tristo, presne sa to nedá spočítať, lebo po oznámení televíziou Markíza, že chcem padák rozdať, začali prichádzať žiadosti emailovou poštou takou rýchlosťou, že to pripomínalo hackerský útok (smiech).

Preto som nastavil automatickú odpoveď, že žiadosti už neprijímam, lebo padák nie je taký bohatý, aby uspokojil všetkých.

Týždeň v kocke Daga Daniša: Kiska zviezol dvoch čiernych pasažierov

Týždeň v skratke: 1. Kolaps daňovej správy za pravicovej vlády nemá vinníka. 2. Kiska, Danko a Fico sa pokúšali o mobilizačné prejavy, dopadlo to trápne. 3. Babiš má opačný problém ako Fico: nikto sa...

Po ukončení ste zverejnili zoznam tých, ktorým ste poskytli finančnú pomoc. Na zozname boli právnické osoby, ale absentovali tam osoby fyzické. Ani na naliehanie médií ste tieto informácie neposkytli, čo vyvolávalo a dodnes vyvoláva rôzne dohady a špekulácie. Nebolo by jednoduchšie byť transparentný a zbaviť sa týchto obvinení?

Niektorí žiadatelia z radov fyzických osôb prijatie daru podmieňovali nezverejnením svojej identity, pretože nechceli byť v pozornosti médií, lebo išlo o kauzálne peniaze. Dal som im za pravdu, lebo, ako som si preveroval, to boli ľudia, ktorí skutočne pomoc potrebovali.

Nedostali peniaze priamo, ale zakúpil som im to, čo potrebovali. Išlo o zdravotné pomôcky, lieky, invalidný elektrický vozík a podobne. Zaujímavosťou je, že ani s jedným z obdarovaných som sa nikdy v živote osobne nestretol.

Ďalšiu kritiku na vašu osobu spôsobil fakt, že ste sa po odchode z funkcie generálneho riaditeľa nahlásili na ÚPSVaR a poberali ste pol roka strop podpory v nezamestnanosti vo výške 1 175 eur. Bolo to dobré rozhodnutie?

Ten zákon som nevymyslel ja, faktom je, že výška podpory sa odvíja od vysokých odvodov vo väzbe na vysokú „generálsku“ mzdu, a teda moja podpora bola na úrovni dnešného celkom dobrého platu bežného manažéra. Dodnes sú vyplácané takéto podpory špičkovým manažérom a tiež sa o tom nepíše.

Vaším ďalším nápadom, ako pomáhať ľuďom, bol projekt vytvorenia webovej stránky Darujem-vam.sk. Aký má zmysel takýto portál, keď darovať sa dá aj inak?

Napadlo mi to v Kauflande pri pohľade na lístok v inzercii „kto daruje“, ako aj skutočnosť, že napriek veľkým sociálnym rozdielom žijeme časy blahobytu a ľudia sa chcú zbaviť vecí, ktoré sú funkčné a ešte by mohli niekomu poslúžiť, no nevedia, komu ich darovať.

A keďže dnes všetci fungujeme cez internet a pomaly je už samozrejmé, že aj ľudia s najnižším sociálnym statusom majú mobil a prostredníctvom neho „fičia“ komunikačne na internete, napadlo mi, prečo nevytvoriť webovú stránku, prostredníctvom ktorej by ľudia ponúkali veci na darovanie. Takto vznikla stránka www.darujem-vam.sk.

Dnes ste starostom obce Trnavá Hora. Prečo ste sa rozhodli vstúpiť do komunálnej politiky?

Nič nie je náhoda a platí to aj o mojom starostovaní. Ani napriek úspešnej bratislavskej profesijnej kariére som nikdy netúžil presťahovať sa do hlavného mesta, kde je všetko: práca, informácie, peniaze, kultúra, politika, skrátka špička Slovenska.

Pavel Kravec 5 fotografií v galérii Pavel Kravec Zdroj: Jaroslav Slašťan

Vždy som si hovoril, že Slovensko je stred aj východ, aj tam žijú ľudia, ktorí tvoria hodnoty tohto štátu, a teda niekto musí žiť aj tam. Navyše, bol som dlhoročným poslancom nášho obecného zastupiteľstva, takže zvolenie za starostu považujem za pokračovanie môjho pôsobenia v komunálnej politike.

Prvým mužom obce ste len prvé volebné obdobie. V čom spočíva práca starostu?

Nové poznanie, nové výzvy a zúročenie celého svojho osobného a odborného života pri vedení obce. Starosta je všetkým: manažérom, mediátorom susedských sporov, psychológom zranených duší, zberačom odpadov, stavbárom, rečníkom na pohreboch či sobášoch. Takú bohatú škálu činností a potrebných zručností má len málo povolaní.

Na pomerne malú obec (1 186 obyvateľov – pozn. red.) ste zaviedli mnoho noviniek, ktoré uľahčujú občanom život v obci.

Starostujem tri roky a za ten čas sme rozšírili a zmodernizovali verejné osvetlenie. Staré výbojky sme nahradili výkonnými a úspornými LED svietidlami, vybudovali sme kolumbárium, opravili kultúrny dom a mostíky cez potok, vybudovali sme prístrešok na dome smútku, začali sme budovať detské ihrisko, budujeme parkoviská a zlepšujeme život v obci mnohokrát drobnými nápravami.

A vytvorili sme aj kuriozitu. Obecné mini múzeum, ktorým je presklená lekárska skrinka zo zrušeného zdravotného strediska a v ňom sú rôzne historické predmety pochádzajúce z dedičstva našich občanov.

Za najvýznamnejší však považujem otvorený prístup k občanom a ich problémom, lebo nie všetky sa dajú vyriešiť k spokojnosti, no základným princípom je okamžitá reakcia na žiadosti, pripomienky či podnety občanov, ktorej dnes napomáha komunikácia prostredníctvom internetu.

Naša webová stránka sa pravidelne umiestňuje na prvých priečkach súťaže Zlatý erb, ktorá je súťažou o najlepší obecný web.

Pomáha mi aj v komunikácii s poslancami obecného zastupiteľstva, ktorým operatívne zasielam všetky dôležité informácie, vďaka čomu je naša spolupráca na výbornej úrovni a medzi nami nie sú žiadne napätia a pocity, že im niečo zatajujem, ako to neraz sledujem v iných obciach.

Vaša obec získala Zlatý erb už štvrtýkrát za sebou. Čím je tá vaša stránka lepšia?

Počúvam od jej čitateľov, a to nielen našich občanov, ale aj z iných kútov Slovenska, že je dynamická. Každú chvíľu sú na nej aktuálne informácie o živote nielen v obci, ale aj informácie, ktoré sa dotýkajú života občanov v širšom kontexte.

Okrem bežných rubrík má aj rubriku, v ktorej máme celoslovenské prvenstvo a volá sa Starostov infokanál. Teraz sa trochu pochválim – ako prvý starosta na Slovensku som začal zverejňovať svoje stretnutia a rokovania, čo ocenila vo svojom blogu Transparency International ako prejav otvorenosti k občanom, ktorý presahuje aj primátorov.

Okrem toho mám vlastnú rubriku Starosta informuje, v ktorej hovorím o rôznych novinkách, ktoré sa nám v obci podaria.

Minulý rok ste ako fyzická osoba prebrali v rámci súťaže Zlatý Fénix čestné uznanie za najlepšie zreštaurovanú kultúrnu pamiatku.

Vďaka zlatému padáku som si splnil celoživotný sen o záchrane národnej kultúrnej pamiatky nášho farského kostola, ktorý desaťročia ničila vlhkosť.

Pri reštaurovaní kostola som zažil tri roky pokory a poznávania rôznych fines tohto umenia, za čo ma minister kultúry ocenil udelením čestného uznania za osobný prínos a financovanie komplexnej obnovy Kostola sv. Jána Nepomuckého.

Aj toto obdobie bolo akousi prípravou na terajšie starostovanie, ku ktorému pristupujem s pokorou a tá sa nedá naučiť, pokora sa dá len zažiť. Život je plný paradoxov, a tak pokiaľ ma jeden z ministrov (dopravy – pozn. red.) odvolal a za zlatý padák „kauzalizoval“, druhý minister (kultúry – pozn. red.) ma ocenil. Aj o tomto je život.

Veľké medializovanie vašej obce bolo v súvislosti s výstavbou malej vodnej elektrárne na Hrone. V akom štádiu je dnes táto kauza?

Je to nekonečný príbeh snahy investora postaviť malú vodnú elektráreň a nesúhlasu občanov, ktorých domy budú touto elektrárňou postihnuté nepriaznivo zvyšujúcou sa vlhkosťou. Je to príbeh o peniazoch, ktoré hýbu svetom a rozhodovaní štátnych úradníkov, z ktorých cítiť, že nestoja na strane občana, ale takmer vždy na strane investora.

Od nelogického rozhodnutia, aby stavebným úradom bola susedná obec a nie obec, ktorej sa to priamo dotýka, cez povolenie výrubu stromov, hoci žiadne stavebné povolenie nie je vydané, až po blokáciu územného plánu, ktorý obec pre súdne spory nemôže prijať už takmer 10 rokov, lebo ten by definitívne rozhodol o vôli občanov nepostaviť malú vodnú elektráreň.

Zdá sa, že nie je všetkému koniec, lebo stále čakáme na rozhodnutie vyšších orgánov, či je našou obcou vydané zrušenie konania o umiestnení stavby platné.

Uvádzanie nových eurovlakov v Humennom s kardinálom Tomkom. 5 fotografií v galérii Uvádzanie nových eurovlakov v Humennom s kardinálom Tomkom. Zdroj: Archív P. K.

Ako odborník v oblasti železničnej dopravy sa sporadicky objavujete v médiách. Objasňujete kauzy, vysvetľujete rozhodnutia, obhajujete alebo kritizujete rôzne kroky rezortu dopravy.

Som celoživotný železničiar, ako to raz o mne povedal môj priateľ Ján Figeľ a dnes vidím, že mal pravdu. Už 6 rokov nepracujem v rezorte železníc, no železnicu sledujem denne. Často komunikujem s novinármi venujúcim sa železničným témam a hoci nie vždy to ide do novín, som rád, že im môžem otvárať svet železníc, lebo niet nič horšie, ako keď novinár píše o témach, ktoré pozná len povrchne.

Ako celoživotný železničiar organizujete železničiarske púte do Ríma. Počas vášho pôsobenia vo funkcii generálneho riaditeľa ŽSSK ste vybavili železničiarom patrónku, spoločne s kardinálom Tomkom ste uvádzali nové slovenské vlaky. Aký bol váš najsilnejší moment počas kariéry?

Tých zážitkov bolo viacero a každý je z iného súdka. Z toho politického to bola nielen kauza zlatého padáka, ale hlavne zavedenie systému zverejňovania obchodných zmlúv, ktoré som v rezorte železníc zaviedol ako generálny riaditeľ sekcie železníc na ministerstve dopravy ešte pre prijatím zákona o zverejňovaní.

Alebo zavedenie elektronických aukcií, kde síce išlo o odbornú agendu, no bez politickej podpory ministra Figeľa by to neprešlo. Iným veľkým odborným zážitkom bolo uvádzanie nových eurovlakov do prevádzky v Humennom za účasti kardinála Tomka.

Podobným silným zážitkom bola spoločná cesta autom, keď som pána kardinála viezol z letiska do Udavského. Dával som mu rôzne otázky, napríklad či raz bude pápežom černoch, alebo či môže vzniknúť na Slovensku pravo-ľavá vláda, keďže sme boli pred predčasnými voľbami a takáto vláda v Európe bežná, bola na Slovensku odmietaná.

Tých zážitkov bolo naozaj veľa, no predsa ešte jeden stojí za pripomienku. Bola to spoločná cesta kresťanskej a židovskej mládeže mimoriadnym vlakom z Popradu do Osvienčimu za účasti bývalej väzenkyne pani Grossmanovej, premiérky Radičovej, ministra Figeľa, ktorý bol otcom tejto myšlienky, rímsko-katolíckeho biskupa Bezáka, evanjelického generálneho biskupa Miloša Klátika a bratislavského rabína Barucha Myersa.

Nuž ekumenizmus ako vyšitý, lebo aj keď sa hrôzy holokaustu najviac dotkli Židov, v skutočnosti sa dotkli všetkých.

Verejne sa angažujete, vediete vlastnú webovú stránku, sledujete a komentujete politické dianie. Nemáte už politiky dosť?

Čo to je politika? To nie je len Fico, Kiska a Danko. Teda vláda, prezident, parlament. Politika to je život okolo nás, všetko, čo podlieha rozhodovaniu, schvaľovaniu na akejkoľvek úrovni, politika to sú názory, plány, prítomnosť i budúcnosť, toto vás nikdy nemôže omrzieť.

Prednedávnom ste oslávili 60 rokov. Vaše plány do budúcnosti?

Žijeme takú dynamickú dobu, že plynutie času si uvedomujeme až v prelomových obdobiach. Vzdialenú budúcnosť už vidím viac vo večnosti, ku ktorej kráčam a tomu aj podrobujem svoj osobný život.

Mám krásnu rodinu, šesť detí, dve nevesty, jednu vnučku a troch vnukov a to je v mojom veku to najväčšie potešenie, ktoré môžeme zažiť. Plány sa skôr týkajú môjho starostovania.

Chcem, aby sme realizovali modernizáciu hasičskej zbrojnice pre Dobrovoľný hasičský zbor, ktorý u nás funguje veľmi dobre a okrem pomoci obci sa v hasičskom športe umiestňuje na čele súťaže. Tiež potrebujeme zlepšiť údržbu verejnej zelene a ešte jedno volebné obdobie pokračovať v naplnení mojich starostovských snov.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×