Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Zdravá zelenina či morský vzduch? Pre týchto ľudí rozhodne nie

01.11.2017 Jedzte zeleninu a ovocie, chodievajte po schodoch, absolvujte pobyty pri mori... Naozaj sú tieto veci také zdravé? Nuž, ako pre koho..
Zdravá zelenina či morský vzduch? Pre týchto ľudí rozhodne nie
1 fotografia v galérii
Pri ekzéme treba niektoré potraviny úplne vynechať.
Autor fotografie: Shutterstock

Zelenina a ovocie

Pre koho áno: Konzumácia zeleniny a ovocia je skutočne zdravá, preukázateľne znižuje riziko ochorení srdca a ciev. Zelenina je vo výžive mimoriadne dôležitá – obsahuje veľké množstvo výživných látok, vitamínov a minerálov a malý obsah nasýtených tukov a cukrov.

Ovocie aj zelenina sú bohaté na vodu, a preto ľahšie zaplnia obsah žalúdka, čím zaháňajú pocit hladu a zároveň znižujú príjem kalórií. Ak si ku každému jedlu pridáte zeleninu, postačí z neho oveľa menšia porcia a po jedle zostanete dlho sýti.

Ovocie sa dá jesť surové aj spracované. Denne by sme mali zjesť 2 až 4 porcie ovocia. Jednou porciou ovocia pre dospelého rozumieme napríklad 1 jablko, 1 pomaranč, 1 banán, misku jahôd, ríbezlí alebo čučoriedok. Podobné množstvá by mali konzumovať aj dospievajúci.

Do potravinovej skupiny ovocia sa zaraďujú tiež orechy, ktoré obsahujú menej cukrov a viac prospešných tukov. Najcennejšími látkami v orechoch sú nenasýtené mastné kyseliny, ktoré prospievajú srdcu a cievam.

Pre koho nie: Síce sa hovorí, že k tomu, kto si dá jedno jablko denne, lekár nemusí chodiť, o ľuďoch trpiacich Crohnovou chorobou to však neplatí.

Pri tomto autoimunitnom zápale tráviacej sústavy sa zo stravy musí v podstate vylúčiť všetko, čo má šupky a jadierka. Nelúpané ovocie a zelenina, ako sú jablká, hrušky, uhorky a podobne, môžu spôsobiť podráždenie čreva a zhoršenie príznakov choroby.

Všetko ovocie a zelenina sa teda musia straostlivo olúpať a najlepšie aj povariť. Pacienti s Crohnom sa musia vystríhať malín, jahôd či ostružín, z ktorých sa semiačka jednoducho vybrať nedajú.

Tieto za normálnych okolností zdravé potraviny, môžu u nich vyvolať hnačky, pretože sa dokonale nestrávia. Navyše pôsobia na črevá ako brúsny papier na otvorené rany, čo môže zhoršovať bolesti brucha.

Nikto nevie, či je to šupkou alebo semienkami, väčšina ľudí s Crohnovou chorobou vôbec nemôže jesť rajčiny. A je úplne jedno, či sú surové, vo forme kečupu, alebo pretlaku.

Surová zelenina môže byť problémom aj pre ľudí, ktorí majú žalúdočné vredy či problémy so žlčníkom.

Na ovocie si musia zase dávať pozor ľudia s cukrovkou a tí, ktorí sa usilujú schudnúť. Obsahuje totiž pomerne veľa cukru – najmä hrozno, broskyne či banány.

Chôdza po schodoch

Pre koho áno: Každý prekročený schod smerom hore pridáva tri sekundy života. Chôdza po schodoch je podľa odborníkov sedemkrát namáhavejšia ako beh po rovine.

Pri chôdzi hore schodmi spálite za 10 minút asi 840 kJ. Na porovnanie – behom by to bolo iba 525 kJ. Pri kráčaní po schodoch posilňujete stehná, zadok a lýtka, zvyšujete si srdcovú frekvenciu až na 90 percent maximálnej hodnoty.

Chôdza po schodoch teda posilňuje srdcovo-cievny systém, zlepšuje kapacitu pľúc a okysličuje mozog – je to teda skutočne prospešná pohybová aktivita, ku ktorej navyše nie je potrebné žiadne špeciálne športové náradie.

Pre koho nie: Ak máte vysoký krvný tlak, artritídu, problémy s kolenami či bedrovými kĺbmi a plánujete začať so zlepšovaním svojej fyzickej kondície chôdzou po schodoch, riaďte sa pokynmi lekára. Chôdza po schodoch dáva veľkým kĺbom nôh zabrať, najmä smerom dole.

Pravidelná chôdza po schodoch môže dokonca hodnoty krvného tlaku dlhodobo znížiť, treba však začínať pomalým tempom, pozvoľna a neprekračovať odporúčanú tepovú frekvenciu.

Schody sú vyslovene nevhodné pre ľudí, ktorí trpia závratmi alebo majú problémy s rovnováhou. Najmä starší ľudia by sa nemali preceňovať. Na schodoch môžu ľahko stratiť rovnováhu a pád môže mať vážne následky.

Pobyt pri mori

Pre koho áno: Účinok morského prostredia na organizmus človeka je veľmi výrazný. Pomáha zvlhčovať sliznice, zlepšuje metabolizmus, zvyšuje množstvo hemoglobínu a erytrocytov, reguluje látkovú premenu.

More má pozitívny vplyv na stav dýchacích ciest, najmä pri suchých i vlhkých kataroch a prieduškovej astme. Pobyt pri mori posilňuje imunitný systém a zvyšuje odolnosť voči nákazám.

Slaná voda je tiež prospešná ľuďom trpiacim rôznymi kožnými ochoreniami, ako sú ekzémy či psoriáza.

Pri mori je veľmi čistý a svieži vzduch s veľkým percentom ozónu a UV žiarenia. Je plný minerálnych solí, ktoré sú rozprašované nárazmi vĺn mora, čím vzniká naozaj účinné „inhalatórium“.

Klíma pri mori je podstatne miernejšia ako vnútrozemská, čo je spôsobené rovnomernejšou teplotou ovzdušia. Letné dovolenky pri mori využívajú aj pacienti s alergiami a astmou.

Morský vzduch, slnko a relax dokážu posilniť organizmus aj na zvyšok roka. Keďže vegetačné obdobie v prímorských krajinách je posunuté, mnohí alergici už od júna cestujú do prímorských krajín, kde všetky zdroje alergénov už bezpečne odkvitli.

K najideálnejším patrí Chorvátsko či Grécko a oblasť Stredozemného mora. Alergikom najviac pomáha krátkodobý pobyt pri mori – od troch do šiestich týždňov.

Každý astmatický pacient by mal však aj pri mori dodržiavať svoju pravidelnú liečbu a vedieť, čo robiť v prípade akútneho záchvatu.

Legendárne mesto slovenskej mafie chce stavať na turistickom ruchu

Na čele Brezna stojí druhý najmladší primátor na Slovensku, iba tridsaťštyriročný Tomáš Abel. Jeho prioritou je v meste udržať mladých a vytvoriť pracovné príležitosti.

Pre koho nie: Znie to možno zvláštne, ale pobyt pri mori môže uškodiť práve alergikom a ľuďom s dýchacími problémami, ktorí od pobytu vo vytúžených prímorských destináciách očakávajú úľavu.

Môže ich prekvapiť alergická nádcha, ktorá nemá nič spoločné s prechladnutím a je spojená so slzením a pálením očí. Nerozoznaných alergikov – astmatikov dokonca môže pri mori zaskočiť aj prvý astmatický záchvat.

Väčšina Slovákov chodí k Jadranu, kde je nižšia koncentrácia peľov, no i tam môžu alergickú nádchu v dovolenkovom období spustiť pele ambrózie, paliny a hlavne vzdušné plesne.

V oblasti stredoeurópskych letovísk môže zase problémy spôsobiť teplomilný druh vzdušnej plesne Alternaria alternata, ktorá práve v letných mesiacoch dosahuje maximálnu koncentráciu.

V mediteránskych oblastiach Európy ako Taliansko či Španielsko prevláda zasa druh vzdušnej plesne Cladosporium.

Mnohí astmatici radšej nechodia do letovísk s piesočnými plážami, pretože problémy im spôsobuje prach a mikroorganizmy v piesku. Také isté príznaky ako pele vyvolávajú aj vnútorné vzdušné plesne.

Ubytovacie zariadenia v prímorských oblastiach, ktoré sa využívajú iba počas sezóny, nie sú počas roka dostatočne vetrané a vnútorné vzdušné plesne sa tam objavujú celkom prirodzene.

Alergická nádcha teda môže prekvapiť aj takého alergika či atopika, ktorý už doma nemusí mať žiadne ťažkosti.

Pobyt pri mori, kde je vysoká miera UV žiarenia, je absolútne nevhodný aj pre ľudí, ktorí prekonali zhubný nádor kože. Opatrní musia byť aj tí, ktorí majú ťažkú formu alergie na slnečné žiarenie.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×