Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Legendárne mesto slovenskej mafie chce stavať na turistickom ruchu

31.10.2017 Na čele Brezna stojí druhý najmladší primátor na Slovensku, iba tridsaťštyriročný Tomáš Abel. Jeho prioritou je v meste udržať mladých a vytvoriť pracovné príležitosti.
Legendárne mesto slovenskej mafie chce stavať na turistickom ruchu
10 fotografií v galérii
Brezno
Autor fotografie: Peter Korček

Vo východnej časti Horehronského podolia v priestrannej Breznianskej kotline, medzi Nízkymi Tatrami a Veporskými vrchmi Slovenského rudohoria, leží malebné slovenské mestečko Brezno.

Pomyselnou bránou do Nízkych Tatier preteká naša druhá najväčšia slovenská rieka prameniaca na úpätí Kráľovej hole – Hron.

Brezno a jeho okolie dodnes vnímame ako významné stredisko protifašistických bojov na Horehroní. Partizáni sú však už minulosťou, Brezno dnes patrí k moderným mestečkám, v ktorých sa dobre cítia nielen rodáci, ale usadili sa v nich aj prišelci.

Legendárna Bombura

Jedným z tých, ktorí sa do Brezna prisťahovali, je aj Marián Pavúk (51), ktorý v mestečku vedie legendárny klub Bombura. Nezávislý kultúrny priestor sídli v industriálnom objekte bývalej likérky. Patril jeho rodine a on ho v reštitúcii získal späť.

Klub funguje od roku 1992 a v pravidelných intervaloch sa tu predstavujú známi aj amatérski hudobní interpreti z celého sveta. Priestor však dostávajú aj divadelné predstavenia, besedy, workshopy a vernisáže.

„Nepáči sa mi, že Brezno vyrába ľudí pre Bratislavu a zahraničie, máme tu totiž veľmi šikovných ľudí, ktorí, žiaľ, z mesta odchádzajú. Prečo? Nemajú pracovné príležitosti, turistický priemysel, ktorý by tu mal fungovať, sa nerozvíja tak, ako by mohol.

Brezno je totiž takou bránou do národného parku, no stále to nie je vidno,“ hovorí Marián Pavúk, s ktorým sme sa stretli priamo v centre mesta, kde klub stojí Brezno patrí mladým. Tým, ktorí sa rozhodnú postaviť si dom, ponúka mesto pozemok za výhodnú cenu. 10 fotografií v galérii Brezno patrí mladým. Tým, ktorí sa rozhodnú postaviť si dom, ponúka mesto pozemok za výhodnú cenu. Zdroj: Peter Korček

„Ja som do Brezna prišiel pred dvadsiatimi piatimi rokmi zo Žiaru nad Hronom. Vrátil som sa k svojim koreňom, moji predkovia žili v tomto meste do roku 1948. Mali sme tu fabriku, likérku.

Môj druhý starký, bratislavský fotograf Pavúk, vlastnil zasa na Obchodnej ulici v tom čase najväčší obchod na metrový textil. Ale nie, bohatý už nie som,“ zasmeje sa a pokračuje.

„Viete, komunisti sa o nás ,postarali‘. K nehnuteľnostiam som sa síce dostal, aj tento priestor súčasného klubu patril našej rodine, no všetko bolo neuveriteľne zdevastované. Tu, hneď vedľa, bola manufaktúra, komunisti však našu likérku zlikvidovali a urobili z nej mliekareň.

Keď sa tá v roku 1988 sťahovala do modernej fabriky, jednoducho vybúrali otvory do steny. Technológiu previezli, ostatné nechali len tak, bez dozoru. Časom ľudia všetko rozkradli. Ja som sa rozhodol žiť z kultúry.

Vždy som chcel mať vlastný klub, čo sa mi napokon aj podarilo. V 90. rokoch sa z toho dalo aj vyžiť, dnes je už situácia taká, že musíte mať aj niečo iné, aby ste zarobili. A preto mám ešte jednu zážitkovú aktivitu – prenajímam na rôzne akcie autodráhy, veľké, stolové.“

Zaujíma nás, či je vlastne komu ešte robiť dnes kultúru, keďže ľudia majú do peňaženky hlbšie ako voľakedy.

„Je to asi jedno z najťažších období, ľudia odchádzajú preč. Pozitívne však vnímam to, že do klubu začala chodievať aj staršia generácia. Tie predsudky z minulosti, čo sa deje v rockovom klube, sú už našťastie preč.

Prečo som stále tu? Baví ma to, beriem to ako poslanie, nikdy mi nenapadlo odísť preč. Navyše, našťastie mám dobrú manželku, ktorá chodí do práce,“ so smiechom skonštatuje majiteľ klubu.

Bez váhania dodáva, že Brezno má jednoducho rád, hoci v meste prežil aj časy, keď „patrilo“ k povestnej banskobystrickej mafii.

„Spomínam si, ako si tí ľudia mysleli, že si môžu dovoliť všetko... Tu,“ ukáže rukou na námestie, „stávali autobusy voziace ľudí z Podbrezovej, zo železiarní. Niekedy ich prišlo aj šesť naraz, ľudia boli po zmene unavení a ledva čakali, aby mohli vystúpiť a ísť domov.

No zrazu prišli drahé autá, zastavili presne pred zastávkou a osadenstvo sa začalo medzi sebou baviť, ako keby stáli na parkovisku. Keď náhodou nejaký vodič autobusu zatrúbil, normálne ho vytiahli von a aj ho zbili... Také to boli časy.“

Kočnerovmu bývalému biznisu šéfuje trestanec

Firma bola zapletená do káuz, ako zmenky voči TV Markíza za 70 miliónov eur či byt v Bonaparte. Teraz má nové vedenie: bývalého väzňa, nezamestnaného a dvoch Maďarov.

Černákov dom

Dvojpodlažný dom jedného z najobávanejších slovenských kriminálnikov Mikuláša Černáka sa nachádza v pokojnej vilovej štvrti v Brezne. Jeho exmanželka ho predávala dlho, dokonca šla s cenou poriadne dole, pretože približne 300 000 eur zaň žiadny kupec nebol ochotný dať.

Sám Černák si svoj slávny modrý dom v Mazorníku, lukratívnej štvrti Brezna, veľmi neužil. Jeho vlastníkom sa s bývalou manželkou stal začiatkom 90. rokov. Tvoria ho dve garáže, fontána a záhradný domček, interiér je tiež veľkorysý.

Na prízemí boli veľká obývacia hala s kozubom a barovým pultom, fitnes a kúpeľňa. Na hornom podlaží kuchyňa spojená s obývačkou, spálňa, pracovňa a kúpeľňa.

 „Nikdy mi nenapadlo z mesta odísť,“ hovorí majiteľ klubu Bombura Marián Pavúk, „hoci sa kultúrou uživiť nedá.“ 10 fotografií v galérii „Nikdy mi nenapadlo z mesta odísť,“ hovorí majiteľ klubu Bombura Marián Pavúk, „hoci sa kultúrou uživiť nedá.“ Zdroj: Peter Korček

Černákova exmanželka Iveta napokon cenu za dom poriadne znížila a nehnuteľnosť kúpili manželia, ktorí dovtedy žili v paneláku. Zaujímavé je, že nový majiteľ sa do mesta prisťahoval tiež z Vietnamu. Pred dvadsiatimi siedmimi rokmi sa oženil so Slovenkou.

Dnes by ste však povestný modrý dom hľadali márne. Starú fasádu nahradila nová, žltá, no jej majitelia novinárov nevítajú s nadšením. A tak sme sa len medzi rečou s domácou paňou dozvedeli to, že manžel sa živí ako zvárač a s domom sú absolútne spokojní.

Prečo si ho vlastne vyhliadli? Nuž, vraj novú majiteľku očarila pozitívna energia, ktorá sa pri prehliadke domu nedala prehliadnuť... Proti gustu žiaden dišputát, ako sa hovorí.

O tom, že sa domáca pani cíti v dome spokojne, svedčí aj pekne upravená malá záhrada a jazierko, v ktorom plávajú japonské koi kapry.

Mesto trúbiek

Nielen chlebom je človek živý, hovorí sa, a v Brezne to potvrdzuje partia dobrovoľníkov, ktorá sa už roky venuje hre v miestnej dychovke.

„Sme spolok amatérskych a profesionálnych muzikantov založený v roku 1952 pri podniku Mostáreň Brezno,“ predstaví nám súbor jeho manažérka Diana Račáková (46).

„Od roku 1990 sme spolok a občianske združenie začlenené do Združenia dychových hudieb Slovenska. Náš dychový orchester vznikol na základoch bývalej hasičskej dychovky, mimochodom, práve v tomto regióne vznikla v rámci Európy dychovka ako taká.

Okrem Dychového orchestra Brezno ešte stále existuje a funguje aj dychová hudba Mostárenka, ktorá vznikla ešte v roku 1971 z členov veľkého dychového orchestra pri podniku Mostáreň Brezno, čo bol podnik, ktorý v minulosti patril medzi najväčších zamestnávateľov v okolí.

V roku 2007 vznikol na základe spolupráce ZUŠ v Brezne a členmi Dychového orchestra Brezno Detský dychový orchester, pri jeho vzniku sa dirigentskej taktovky ujal Ivan Sýkorka. Od roku 2010 vedie orchester dirigent Marián Švoňava,“ dozvedáme sa.

Mimochodom, Marián, vyštudovaný akordeonista, tiež nie je rodený Brezňan, ale prisťahovalec, ktorý sa s manželkou po vysokoškolských štúdiách rozhodol usadiť práve v tomto mestečku.

„Som pôvodom z Rimavskej Soboty, manželku mám zo Zlatých Moraviec a do Brezna sme prišli kvôli zamestnaniu. Pracujeme v základnej umeleckej škole a neľutujeme, robíme, čo nás baví.“

Kapelníkom už spomínanej Mostárenky je zasa Matej Krella. „Študoval som na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde som chcel zostať, no napokon som sa vrátil sem, kde učím popri hlavnom zamestnaní na ZUŠ-ke. Som totiž profesionálny hudobník, hrám v armádnej dychovke na Sliači,“ dozvedáme sa.

„Všetko, čo robíme, je na báze dobrovoľnosti, mesto nás v rámci možností podporuje, vďaka čomu máme napríklad túto skúšobňu. Potrebovali by sme však už väčšiu miestnosť, pretože nás je s deťmi skoro štyridsať a pomaly sa sem nezmestíme,“ hovorí Diana.

A čo vlastne breznianske dychovky hrajú? Ich repertoár je rôzny, od klasiky po moderné súčasné skladby, ktoré sú lákadlom práve pre tých najmenších a tou najväčšou motiváciou, prečo sa stať členom domácej dychovky.

Brezno žije hudbou a dychovkou zvlášť. „Vychovávame si generáciu mladých hudobníkov,“ pochváli sa Diana Račáková. 10 fotografií v galérii Brezno žije hudbou a dychovkou zvlášť. „Vychovávame si generáciu mladých hudobníkov,“ pochváli sa Diana Račáková. Zdroj: Peter Korček

Stredisko turistiky

„Som rodený Brezňan, pracoval som na kriminálke, prednášam na Trnavskej univerzite. Bol som poslancom mesta, takže komunálna politika mi cudzia nebola. Priznám sa, že som tiež zvažoval, či v meste zostanem, alebo odídem ako veľa mladých ľudí.

Zistil som však, že aj tu sa dá fungovať. Jedným z dôvodov bolo aj to, že mamina pracuje v zahraničí a otec tu zostal sám,“ privítal nás na mestskom úrade JUDr. Tomáš Abel.

„Mesto už veľa rokov stagnovalo, napokon, patrili sme medzi najzadlženejšie mestá na Slovensku. Už to tak našťastie nie je. Ako sa dajú veci zmeniť? Myslím si, že je to presvedčením a snahou naozaj niečo pre ľudí urobiť. Najťažšie pre mňa bolo prepustiť z úradu ľudí.

Vo vedúcich funkciách sú všetko noví ľudia, ktorí prišli z inej sféry, alebo pracovali tu, na úrade. Pustili sme sa spoločne do vecí, o ktorých sa tu len snívalo, do nových projektov.

O čom konkrétne? Chceme konečne postaviť kúpalisko, cyklotrasy, domov pre seniorov. Pustili sme sa naozaj do každej oblasti. Málokto môže povedať, že nič nerobíme.

Tešíme sa práve na spomínanú cyklotrasu Brezno – Valaská, pôjde celým nábrežím Hrona a atrakciou bude lávka na pilieroch v dĺžke 650 metrov cez Banisko. Celá táto deväťkilometrová trasa bude stáť 1,5 milióna eur.

Naprojektovať sme však dali viac ako tridsať kilometrov trás, spojili sme sa so starostami okolitých obcí, aby sme v tomto kraji vytvorili kvalitné podmienky pre cykloturistiku.“

Zaujíma nás, aké sú možnosti uplatnenia v regióne. „K najväčším zamestnávateľom patria jednoznačne Železiarne Podbrezová, a. s., zamestnávajú asi 3 000 ľudí.

Potom sú to pozostatky bývalej Mostárne, kde kedysi pracovalo 4 000 ľudí, dnes tam vznikli menšie firmy, ktoré sa venujú strojárenstvu a hutníckemu priemyslu.

Príkladným zamestnávateľom je spoločnosť Harmanec – Kuvert, kde sa vyrábajú obálky. Sú tam dobré platy, ľudia sú veľmi spokojní a firma má najnižšiu fluktuáciu zamestnancov.“

Horehronská metropola patrí medzi mestá, ktoré sa rozhodli reálne riešiť problém s čiernymi stavbami. Už vo februári začali búracie práce prvého domu v lokalite Predné Halny, ktorú obývali neprispôsobiví občania.

„Rôzne provizórne obydlia či ,prílepky‘ sa v hojnom počte nachádzajú na jednom zo vstupov do Brezna. Pre mesto predstavujú okrem estetickej ujmy i prekážku z hľadiska rozvoja cestovného ruchu.

Ide spravidla o ubytovanie, ktoré bolo jeho užívateľom poskytnuté ešte v 80. rokoch minulého storočia a už dávno nevyhovuje potrebným štandardom. Po prvých odstránených stavbách prestali čierne stavby pribúdať, malo to teda význam.

Netýka sa to však len neprispôsobivých občanov, ale našich občanov všeobecne. Väčšinou však stavby, ak sú v poriadku, legalizujeme, pokuta však nikoho neminie.

Postupujeme nekompromisne, zákon platí pre každého. Inak, sám som dostal pokutu 300 eur, tiež som nemal všetko v poriadku,“ so smiechom prizná primátor Tomáš Abel.

Podbrezová rastie

Ak budete prechádzať touto obcou, ktorá leží v tesnej blízkosti mesta, prekvapí vás veľkosť železiarní, ktorá zamestnáva ľudí z celého regiónu.

História firmy sa začala písať už v roku 1840, a je výnimočná najmä tým, že v každej dejinnej etape spoločnosť dokázala čeliť mnohým prekážkam a udržať si špičkové postavenie medzi hutníckymi fabrikami.

Železiarne si pripravujú svojich zamestnancov vo vlastnej Súkromnej strednej odbornej škole hutníckej a na Súkromnom gymnáziu. Spoločnosť vlastní aj miestny futbalový klub a sponzoruje miestnych kolkárov.

Zaujímavé je, že táto obec má skoro štyritisíc obyvateľov a na jej území leží futbalový štadión. Mimochodom, zamestnanci majú poruke všetko, čo treba: obchod, poštu, banky, lekáreň a dokonca aj rehabilitačné stredisko.

Od roku 2002 vlastnia želežiarne národnú kultúrnu pamiatku, stredoveký Ľupčiansky hrad, ktorý sa postupne rekonštruuje.

Malebné Kocúrkovo

K najzaujímavejším priestorom mesta patrí obdĺžnikové Námestie generála M. R. Štefánika. Svojím tvarom a rozlohou 213 x 146 metrov je ojedinelým na Slovensku. Nachádza sa tu historický park a množstvo zaujímavých historických stavieb.

Svoju sochu tam má aj spisovateľ Martin Rázus, evanjelický kňaz a prozaik, ktorý v Brezne pôsobil posledných sedem rokov svojho života.

Možno ani netušíte, že v meste žil aj Ján Chalupka, jeden z najvýznamnejších slovenských dramatikov, ktorý v Brezne pôsobil až do svojej smrti ako evanjelický farár. „Aj preto naše mesto volajú Kocúrkovo,“ prezradí primátor.

No Kocúrkovom nemusí byť práve Brezno, odkiaľ Chalupka čerpal inšpiráciu. Tento slávny symbol lenivosti, obmedzenosti, prázdnoty, hlúposti, zaostalosti, konzervativizmu či klebetníctva môže byť kdekoľvek, pretože Brezno sa pohlo z miesta a stalo sa z neho malebné moderné a pokojné mestečko, v ktorom sa jeho obyvatelia cítia spokojne. 

Anketa

František Baloha:

Ja som Horehronec, celý život som učil na Základnej škole v Závadke nad Hronom. Prečo tu žijem? Pretože je to Bohom zabudnutý kraj, ktorý si vyháňa inteligenciu, a potom, dá sa opustiť táto krásna príroda?“ položí nám otázku pedagóg, ktorý sa vo svojej obci zaslúžil o vyučovanie tzv. waldorfskou pedagogikou. „Preto som neodišiel, hoci som mal rôzne možnosti a ponuky.

 

Matej Krella:

Môžem tu robiť to, čo ma baví, teda muziku. Keby som mohol učiť deti do večera do desiatej, neváham. Zostal som tu kvôli dychovke, mesto ožilo, aj priateľku, ktorá je zo Žarnovice, som sem dotiahol.

 

Diana Račáková:

Je to moje rodné mesto, mám ho rada kvôli ľuďom, ktorí tu žijú.

Brezno

 

Počet obyvateľov:  21 148 (stav k 31. 12. 2016)

do 18 rokov.............. 3 386

od 18 do 60 rokov.... 12 688

nad 60 rokov............. 4 555

 

Časti: Mesto, Mazorníkovo, Bujakovo, Predné a Zadné Halny, Rohozná, Podkoreňová


Rieka: Hron

 

Národnostné zloženie z roku 2001:

Slováci..... 92,8 %,

Maďari....... 0,2 %,

Česi........... 0,8 %,

Rómovia..... 4,6 %,

ostatní........ 1,6 %.

 

Vierovyznanie:

Rímskokatolíci........ 68,89 %

Evanjelici................. 8,47 %

Grékokatolíci............ 0,98 %

Svedkovia Jehovovi... 0,53 %

 

Okres Brezno:

63 326 obyvateľov na rozlohe 1 265 km² v 29 obciach. Štatút mesta má iba Brezno.

 

Počet nezamestnaných v Breznianskom okrese z roka na rok klesá. Kým pred štyrmi rokmi bola miera nezamestnanosti 19,15 percenta, k 31. januáru 2016 už len 12,22.

 Nabudúce: Hurbanovo

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×