Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

V slovenskom Mexiku pijú tequilu z hrnčeka a Trumpovho múra sa neboja

23.10.2017 V severovýchodnom cípe Slovenska hovoria Rusíni šálke findža. Nášmu slovenskému Mexiku prischol zvyk piť tequilu z hrnčeka.
V slovenskom Mexiku pijú tequilu z hrnčeka a Trumpovho múra sa neboja
3 fotografie v galérii
Vjazd do Stakčínskej Roztoky.
Autor fotografie: Vladimír Kampf

Všetko ostatné prevzali z originálneho spôsobu pitia tohto alkoholického nápoja. „Najprv si vypijeme, aby bolo všetko jasnejšie,“ vysvetľuje pôvod ľudového názvu dediny starosta Juraj Pyteľ (64).

Na verande rodinného domu uprostred Mexika začína rituál. Citrón, soľ, dlhý jazyk a šup do seba obsah findže. Zachvátila ma panika. Rýchlo sa pýtam znova, aby som sa včas aspoň niečo dozvedel, pretože tuším, že tempo bude šialené... Prvá tequila z findže, druhá...

Znova som sa spýtal na Mexiko. Starosta sa opäť venoval dôležitejšej odpovedi: „Od rána som prešiel dvadsať kilometrov na to, aby som z lesa priniesol krásne huby. Musíte ochutnať, akú urobili ženy hubovú omáčku a tie smažené bedle, aké sú fajné...“

Deväť pohrebov 

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1569. V roku 1949 sem zaviedli elektrinu, v roku 1950 zriadili autobusovú dopravu a v roku 1956 postavili nový obchod a krčmu. Obec má dnes približne 330 obyvateľov.

 

Od začiatku tohto roka do konca septembra tu mali deväť pohrebov, no nenarodil sa ani jeden nový Mexičan. Rodinné domy, našťastie, nepustnú, kupujú ich chalupári z okolia. V dedine funguje aj dom sociálnych služieb, dobrovoľní hasiči, obchod, krčma a grékokatolícka cirkev.

Čo som vám hovoril!

Keď bol otec Juraja Pyteľa ešte parobok (mladý, robotný, slobodný muž), chodieval aj on na dedinské zábavy.

„Tie nebývali v domoch kultúry ako dnes, ale v jedinej škole, z ktorej vyniesli lavice a tancovalo sa. V tých časoch tu hrával aj chýrny saxofonista, nejaký Roško zo Stakčína, ktorému hovorili Popeta. Bol to skvelý, rozhľadený, rozumný chlap, ktorý na učilišti vzdelával mladých ľudí,“ spomína alcalde Pyteľ (alcalde je starosta v Mexiku).

Popeta chodieval aj do Stakčínskej Roztoky. „Neraz sa stalo, že chlapi netancovali, ale mali všelijaké iné dobré nápady,“ pokračuje hlava dediny.

„Priviedli si so sebou trebárs koňa, privliekli fúriky, alebo si dali na hlavy sombréra. Vtedy asi Popeta po prvý raz vykríkol do davu, že je to tu ako v Mexiku.“

Tu niekde sa to začalo. Odvtedy chodili hudobníci hrávať do Mexika. V tých časoch mal vlastné auto len málokto. Aj muzikanti prichádzali na zábavy večernými autobusmi a odchádzali prvými rannými spojmi spolu s robotníkmi, ktorí cestovali do fabriky v Snine.

Alcalde Juraj Pyteľ pred domom. 3 fotografie v galérii Alcalde Juraj Pyteľ pred domom. Zdroj: Vladimír Kampf

„Raz ráno, po výdatnom nočnom daždi, bol potok v dolnej časti dediny vyliaty. To sa stávalo. Koryto v tom čase ešte nebolo upravené. Plný autobus sa ledva vliekol cez vodu, aby nezišiel z cesty.

Vtedy Popeta zadrel ďalší slávny výrok: ,Čo som vám hovoril! Aj Mexický záliv tu majú!‘ A bolo. Pôvodný názov obce Stakčínska Roztoka v hovorovej reči na vlnách dočasného zálivu odplával do minulosti.“

V starom štýle

Dnes už v Mexiku nie je ani škola. Iba základná umelecká, ktorú zriadil chýrny sninský výtvarník Andrej Smolák.

„Colnicu sme postavili asi pred siedmimi rokmi,“ hovorí alcalde o malej búdke pri vjazde do krajiny.

Časom k nej pribudol Mexičan a kaktus. Drevený Mexičan v životnej veľkosti v nadrozmernom objeme stojí i na konečnej autobusov. Stakčínska Roztoka je dedina na konci cesty.

Zaujímavý je aj rodinný dom starostu. Už na prvý pohľad to nevyzerá, že by si doprial z eurofondov aj pre seba...

U starostu Mexika to vyzerá skôr ako u bývalého uruguajského prezidenta Josého Mujicu, ktorý jazdil v starom Volkswagene Beetle počas celého funkčného obdobia. Býval v jednopodlažnom domčeku na okraji hlavného mesta Montevideo.

Juraj Pyteľ s manželkou Nadeždou bývajú v starej chalupe z nepálených tehál a kameňa. Z tradičného života majú veľkú radosť. Manželka má dokonca v stajni kobylku Lauru.

Aj zariadenie domu majú v starom štýle. „Ten historický televízor by ešte fungoval, keby nejaká televízia vysielala signál po starom,“ konštatuje starosta od stola s hubovými dobrotami.

Detstvo Jozefa Kronera: hlad, bieda a smrť súrodencov

Je ich približne sto. Spievajú, maľujú, venujú sa hudbe a svojej kvapke umeleckej krvi dávajú vyniknúť aj v písanom či hovorenom slove. Potomkovia Kronerovcov.

Zážitky, pijatika a jedlo

„Do frasa, dopočul som sa, že Donald Trump chce stavať na hraniciach s Mexikom múr. A Putin ho vraj chce medzi Krymom a Ukrajinou. Hovorím si, keď ploty Mexičanom doteraz neprekážali, tak nech si stavajú trebárs múry. My sme mierumilovní, všetkých radi privítame a podelíme sa s nimi o zážitky, pijatiku a jedlo,“ vyhlasuje hlava obce.

Raz prišla do nášho Mexika profesorka Sylvia Santillán Arroyo a jej syn Alejandro Santillán z najväčšieho mesta sveta – Mexico City.

„Brali sme ich ako našich. Veď u nás je pol dediny Sentivanovcov. Podobnosť mien Santillán a Sentivan nám prišla dostatočná,“ smeje sa Juraj Pyteľ tejto recesii.

„Privítali sme ich na colnici a v kultúrnom dome som im udelil diplomy čestného občianstva. Hovoril som im, že sú predsa naši. Pani profesorka to spočiatku nedokázala pochopiť.“

Symboly veľkého Mexika sa stali aj symbolmi Stakčínskej Roztoky.

„Ľudia, ktorí pracujú, sú radi, že majú prácu a tí, ktorí sedia doma, vymýšľajú. Veď ako inak. Sme ako každá iná dedina. Ľudí zaujímajú najmä bežné veci, ako to bude s cestami, čo nám život prinesie...

Nad tým, ako je to s fondmi, len mávnu rukou. Získali sme prostriedky na rekonštrukciu storočnej studne. Vyčistíme ju, doplníme prístrešok s rumpáľom a vedrom a budeme mať ďalšiu peknú vec v dedine. No, aha, aké mexické ťahy my tu robíme,“ uzatvára alcalde Pyteľ. Cheers (Na zdravie!)!

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×