Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Po komunistoch prišli do moravskej obce Svěrákovci

10.10.2017 V moravskej obci Čechy pod Kosířem miestni dúfajú, že škodu, ktorú u nich napáchal bývalý režim, napraví slávne meno filmárskej dvojice – Svěrák.
Po komunistoch prišli do moravskej obce Svěrákovci
7 fotografií v galérii
Zámok, ktorého múry by vedeli rozprávať o zaujímavých obyvateľoch.
Autor fotografie: Peter Korček

V klasicistickom zámku zriadili ojedinelú stálu výstavu. Láka sem po celý rok fajnšmekrov, ktorí vedia oceniť filmárske majstrovstvo dvojice otca a syna – Zdeňka a Jana Svěrákovcov.

Šesť miestností, tak to je asi kamión artefaktov typických pre ich tvorbu. Filmy Svěrákovcov majú všetko, čo je potrebné pre výnimočnosť, ktorá ohuruje kultúrny svet aj za hranicami Česka.

Je to tá správna dávka kultivovaného humoru, irónie, horkosti paradoxne vzbudzujúcej smiech, ale aj nostalgia, ktorá si odmieta podávať ruku s prehnanou infantilnosťou. Na tom staval aj správca zámku, ktorý úprimne priznáva, že zriadiť takúto raritnú výstavu bol čistý marketingový ťah. Veď Svěrákovci majú s územím Moravy pramálo spoločné.

Polepšovňa

Hanácka dedina Čechy pod Kosířem má veľmi odvážnu ambíciu, a to stať sa vyhľadávaným turistickým strediskom. Obec s tisíckou obyvateľov má na to iste slušný základ. Nachádza sa tu Múzeum kočiarov, inštitúcia stredoeurópskeho významu.

A keďže v 19. storočí tu bola fabrika na výrobu hasičskej techniky, miestni zúročili do podoby múzea aj túto skutočnosť.

Príjemná prírodná scenéria, ktorá nás zaujala hneď, ako sme vošli do dediny, je zase korunovaná kopcom Kosíř, kde sa nachádza rozhľadňa. Korunou všetkého je však miestny zámok.

Martin Váňa pracuje na zámku ako kastelán. 7 fotografií v galérii Martin Váňa pracuje na zámku ako kastelán. Zdroj: Peter Korček

Zvonku síce pôsobí stroho, pre návštevníka však v tomto prípade môže byť satisfakciou rozsiahly 21-hektárový park s rybníkmi a vzácnymi drevinami, ktorý pravidelne boduje v krajinárskych súťažiach.

Po klasicistickej stavbe so sto miestnosťami nás sprevádza kastelán Martin Váňa. Prekvapene nakúkame do priestorov, ktoré s historickou noblesou typickou pre šľachtu nemajú absolútne nič spoločné. Dominuje v nich drevotrieska a umakart.

„Až donedávna tu bolo zariadenie pre problémových chlapcov,“ vysvetľuje kastelán. O bývalej polepšovni hovorí: „Tam, kde bola niekedy rodová galéria a kde viseli krásne obrazy, zriadili telocvičňu s basketbalovými košmi. Dôsledne to tu premenili na komunistický interiér.“

Oveľa väčšia absurdnosť sa tu udiala po vojne, keď zámok slúžil ako vzdelávací ústav pre mladých robotníkov. Mali sa tu pripraviť na maturitu a následne študovať na vysokej škole, aby sa z nich stala komunistická inteligencia.

„Zámocká knižnica, tak to bolo asi 6-tisíc titulov, išlo prevažne o beletriu vo francúzskom, v nemeckom a anglickom jazyku. Dodnes sa zachoval list, v ktorom sa riaditeľ vzdelávacieho inštitútu sťažuje, že aristokratická knižnica mu je nanič a buď nech ju odstránia, alebo dá knihy spáliť. Našťastie, zareagovalo národné múzeum a väčšina kníh sa zachovala.“

Zámok pôvodne vlastnil portugalský rod Silva – Tarouca. O svoj majetok však prišli kvôli dodnes tak veľmi diskutabilným Benešovým dekrétom.

Hoci si potomkovia prišli rodinný architektonický klenot po páde komunizmu pozrieť, bol v takom dezolátnom stave, že neprejavili záujem zabojovať o tento majetok. Ostal tak v správe štátu, presnejšie povedané Olomouckého kraja.

Hrozivý vlk z rozprávky Tři bratři (2014) láka hlavne deti. 7 fotografií v galérii Hrozivý vlk z rozprávky Tři bratři (2014) láka hlavne deti. Zdroj: Peter Korček

Najkrajšie dievčenské lýtko

Stovky miliónov českých korún. Toľko potrebuje správca zámku na to, aby stavbe navrátil dôstojný zjav, ktorý umakartom a drevotrieskou zahlušil minulý režim. Doteraz plynuli na Moravu peniaze z európskych fondov aj zo štátu.

V rámci troch etáp rekonštrukcie sa tu podarilo dať do poriadku, okrem iného, šestnásť miestností. Z toho 10 venovali expozícii, ktorá približuje život na zámku pôvodných obyvateľov či najslávnejšieho českého maliara 19. storočia Josefa Mánesa, ktorý u svojich mecenášov pobýval s prestávkami 20 rokov.

Lenže európska štedrá náruč si dáva aj podmienky. Zámok musí ročne navštíviť aspoň 19 000 ľudí, aby mal projekt zmysel.

„Hoci je Mánes veľmi významný český umelec, reálne sme vedeli, že toľko ľudí k nám nepriláka. Riaditeľ Vlastivedného múzea v Olomouci, pod ktorý patrí aj náš zámok, zorganizoval zaujímavú výstavu k rozprávkovému filmu Kuky se vrací (2010). Zaujímavé vozidlo z príbehu totiž pomáhali zostrojiť výtvarníci z Olomouca.

Výstava mala obrovský úspech, s Janom Svěrákom preto vznikla dohoda o stálej expozícii na zámku. Potešil sa, pretože veľmi veľa zaujímavých filmových artefaktov uložil iba v garáži a sadal na ne prach. A tak vzniklo múzeum otca a syna Svěrákovcov hoci priznávame, že historicky sem nezapadne.

No na druhej strane, nikde v republike takúto expozíciu nenájdete. A odrazilo sa to aj na návštevnosti. Zámok sme sprístupnili iba minulý rok na jar. Vlani k nám prišlo 30 000 ľudí a tento rok približne 40 000 návštevníkov.“

Martin Váňa s úsmevom hovorí, že predsa len, aká-taká väzba tu je, hoci ma vtipný podtext.

„Spomínate si na českú komédiu Jára Cimrman ležíci, spíci? Kým bol Cimrman ešte dievča, respektíve sa tak obliekal, v Prahe ho stretol Mánes a jeho lýtko pokladal za najkrajšie, aké kedy videl.“

Otec a syn úprimne priznávajú, že pri filme Vratné lahve (2007) prežívali krízu. 7 fotografií v galérii Otec a syn úprimne priznávajú, že pri filme Vratné lahve (2007) prežívali krízu. Zdroj: Peter Korček

Jan Tříska na zámku

Návštevníkov víta maketa nedávno zosnulého herca Jana Třísku († 80), ktorý sa tiež ako učiteľ Igor Hnízdo zaslúžil o to, že film Obecná škola (1991) nominovali na Oscara. Správcu výstavy čaká v tomto prípade smutná povinnosť, zakomponovať úmrtie tohto výnimočného herca do výstavy.

Mimochodom, herec, ktorý žil dlhé roky v zahraničí, účinkoval aj v poslednom filme Svěrákovcov Po strništi bos. Premiéru v kinách mal nedávno.

Spomienkový príbeh má v prípade výstavy výnimočné postavenie. Je to prvý film otca a syna, keď sa vopred vedelo, že zaujímavé artefakty putujú do múzea na Morave.

„Ľudia, ktorí mali na starosti kulisy, balili všetko veľmi starostlivo do škatúľ. Máme tu napríklad figúrky hlinených vojakov, s ktorými sa hral malý Eda. Sú veľmi vzácne a zohnať ich pre film bolo náročné, pretože ide o dobové predmety. Háčkované plavky, ktoré mala na sebe herečka Tereza Voříšková ako filmová mama, sú tiež u nás. Zhotovili ich na mieru.“

Okrem originálnych predmetov, ktoré použili filmári pri dielach, ktoré vstúpia do histórie českej kinematografie, Svěrákovci dovolia návštevníkom nazrieť aj do ich takzvanej trinástej tvorivej komnaty. Podelili sa s nimi o dôverné informácie.

Napríklad, že pri filme Vratné lahve (2007) prežívali krízu, ktorá bola poznamenaná vzájomnými konfliktmi. Nad výnimočným tvorivým párom tak viseli mraky ako predzvesť ukončenia spolupráce.

Našťastie, otec a syn predsa len našli spoločnú reč, aby mohli naďalej tvoriť diela, ktoré pútajú ľudí aj za oceánom. Veď po premiére filmu Kolja (1997) v New Yorku pomenovali až 12 novorodencov po hlavnom detskom hrdinovi.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×