Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Nadštandard v štátnom zariadení? O 160 seniorov sa stará 115 zamestnancov

09.10.2017 Borinka v Nitre patrí medzi najstaršie zariadenia sociálnych služieb v kraji. „O 160 klientov sa stará 115 zamestnancov, čo je vysoký nadštandard,“ hovorí riaditeľka Jozefína Vlčková.
Nadštandard v štátnom zariadení? O 160 seniorov sa stará 115 zamestnancov
5 fotografií v galérii
Zariadenie sociálnych služieb Borinka.
Autor fotografie: Henrieta Ďurovová

Boli sme zvedaví, aké podmienky majú sociálne odkázaní občania v zariadeniach, ktoré sa ešte stále ľudovo označujú ako „štátne“. Teda, neprevádzkuje ich súkromník, ale napríklad samospráva.

To, že prevádzkovanie týchto zariadení nie je len čistá charita, ale môže ísť aj o lukratívny biznis, potvrdzuje minulosť. Už v roku 2005 chceli poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja (NSL) prenajať 29 domovov sociálnych služieb v kraji piatim neziskovým organizáciám na 30 rokov za 1 korunu ročne.

Predseda Milan Belica vtedy uznesenie nepodpísal. Poslanci ho opakovaným hlasovaním potvrdili v júli 2005, Belica uznesenie opätovne nepodpísal, urobil tak zaňho podpredseda NSK Miklós Fehér.

Pikantné pritom bolo, že kraj mal podľa zmluvy vyčleniť neziskovým organizáciám ročne zo svojho rozpočtu vtedajších 380 miliónov korún na prevádzku, pričom kraj mal financovať všetky opravy.

Ročné príjmy 100 miliónov korún (cca 3,1 milióna eur) z poplatkov klientov pritom mali zostať neziskovým organizáciám. Zakladateľmi týchto organizácií boli aj vtedajší župní poslanci.

S Alzheimerovou chorobou

Medzi najstaršie zariadenia sociálnych služieb v Nitre patrí určite Borinka na Čermáni. Borinka je domov sociálnych služieb s celoročným pobytom, zariadenie pre seniorov a špecializované zariadenie pre ľudí s Alzheimerovou chorobou. Toto zariadenie poskytuje aj špecializované sociálne poradenstvo pre všetkých, ktorí sa doma starajú o príbuzných s touto chorobou.

Riaditeľka Jozefína Vlčková nedá na personál zariadenia dopustiť: „Nikto u nás nepracuje za minimálnu mzdu.“ 5 fotografií v galérii Riaditeľka Jozefína Vlčková nedá na personál zariadenia dopustiť: „Nikto u nás nepracuje za minimálnu mzdu.“ Zdroj: Henrieta Ďurovová

Borinka je komplex budov, ktoré stoja v príjemnom prostredí otvoreného parku. Keď sme hľadali riaditeľku zariadenia Jozefínu Vlčkovú, bolo otvorené, pretože tam kedykoľvek môžu prísť návštevy za svojím príbuzným.

V čase našej návštevy sme prichytili klientov pri spoločenských hrách, v skupinovom sedení s ergoterapeutkou, a dokonca sme s niektorými prehodili pár slov vonku na lavičkách.

„Naše zariadenie už vyše dva roky poskytuje svojim klientom aj zdravotnú starostlivosť v rozsahu ošetrovateľskej starostlivosti na základe povolenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a zmluvy so Všeobecnou zdravotnou poisťovňou. S Dôverou a poisťovňou Union, žiaľ, zmluvu nemáme, hoci sme o to požiadali.

Poskytovanie zdravotnej starostlivosti je veľká výhoda, pretože v prípade niektorých zdravotných komplikácií môže klient zostať vo svojom známom prostredí,“ privítala nás riaditeľka Jozefína Vlčková.

„Kapacita nášho zariadenia je 160 miest. Máme 115 zamestnancov, čo je vysoký nadštandard, pretože náš zriaďovateľ, teda NSK, nám poskytne toľko peňazí, koľko naozaj potrebujeme, správa sa veľmi prosociálne.

Naši klienti sú ubytovaní v dvojlôžkových izbách s príslušenstvom a so spoločnými sociálnymi zariadeniami. Máme tu kuchyňu, práčovňu. V budove je výťah a komunikačný systém: sestra – klient.

V súčasnosti poskytujeme klientom komplexnú celodennú starostlivosť, ide najmä o ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržbu šatstva a vedľajšie činnosti, akými sú opatrovateľská a ošetrovateľská starostlivosť, základné poradenstvo, odborné, obslužné a ďalšie činnosti, ktoré potrebuje klient napríklad na základe indikácie lekárom.

Priemerný plat opatrovateľky je 650 eur v hrubom, sestra zarobí priemerne 850 a riaditeľ 1 500 eur v hrubom, nemáme tu žiadneho zamestnanca, ktorého plat by sa pohyboval na minimálnej mzde,“ otvorene hovorí Jozefína Vlčková.

„Tento objekt bol sprevádzkovaný v roku 1963 ako domov dôchodcov. V tom čase sa ľudia sociálne neposudzovali, žili tu osamelí a riešili si tu viac-menej bytovú situáciu. Už vtedy tu boli rôzne remeselné dielne, chovali tu zvieratá, pestovali zeleninu, dokonca aj hrozno. Časť areálu slúžil ako park, ktorý sa zachoval dodnes.

V Borinke žije už 16 rokov aj Katarína Juhárová, ktorá má 90 rokov. Na fotke s Lýdiou Forrovou. 5 fotografií v galérii V Borinke žije už 16 rokov aj Katarína Juhárová, ktorá má 90 rokov. Na fotke s Lýdiou Forrovou. Zdroj: Henrieta Ďurovová

Dnes sa naše zariadenie špecializuje na klientov s Alzheimerovou chorobou, no dožívajú u nás aj ľudia, ktorí touto chorobou netrpia. Máme tu klientov, ktorí sú u nás 16, ba dokonca 30 rokov. U nás je regulovaná úhrada a každý náš klient je chránený pred neprimeranou úhradou.

Každému musí zostať k dispozícii zákonom garantovaný zostatok z dôchodku. Ak teda nemá dostatok peňazí na úhradu, rozdiel ide na vrub zriaďovateľa. Na rozdiel od súkromných zariadení, kde je úhrada za pobyt dohodou o cene služby.

V súčasnosti sa u nás platí priemerne 320 eur mesačne. Ekonomicky oprávnený náklad na klienta u nás vychádza okolo 950 eur a rozdiel medzi sumami zaplatí NSK.“

Veľmi, veľmi príjemné

Medzi rozprávaním sa prechádzame s riaditeľkou po zariadení spolu s vedúcou oddelenia služieb Lýdiou Forrovou a Sabínou Barantalovou, ktorá má pod palcom všetko kreatívne.

„Pri realizácii odborných činností využívame metódy validácie (terapeutický prístup k starým dementným pacientom, pozn. red.), reminiscenčnej terapie, pamäťových tréningov, biblioterapie, arteterapie či helioterapie. Naši klienti využívajú prechádzky po parku, čo blahodarne pôsobí na psychiku, upokojuje, zmierňuje úzkostné stavy,“ pokračuje Sabína.

„Každý deň u nás majú klienti program, môžu hrať spoločenské hry, venovať sa výrobe sviečok, učíme sa rôzne kreatívne techniky, pletieme košíky a podobne. Okrem toho u nás môžu klienti cvičiť pod odborným vedením, zriadili sme špeciálnu senzorickú miestnosť pre relaxáciu snoezelen.

Je to miestnosť, v ktorej môže klient spať, alebo len tak oddychovať na vodnej posteli, pričom je v nej tlmené svetlo a na stenu mu premietajú rôzne obrazy. Takýto oddych stimuluje všetky zmysly okrem chuti. Je to veľmi, veľmi príjemné.“

Ako doma

Klienti Borinky nemajú žiadny pevný denný režim, v zariadení žijú ako doma a program si v rámci možností vyberajú sami. Môžu kedykoľvek odísť do mesta, za priateľmi, rovnako ich môže ktokoľvek navštíviť.

„Hlavnú budovu zamykáme až v noci, z bezpečnostných dôvodov,“ hovorí Lýdia Forrová. „Ak tu chce prespať klientov príbuzný, vyjdeme mu v ústrety,“ dodáva.

„Dostávajú sa k nám ľudia vo vyššom veku, v priemere po osemdesiatke, keď sa už nevedia a nevládzu o seba postarať a sú odkázaní na pomoc profesionálov. U nás už zvyčajne aj dožijú, preto sa im snažíme vytvárať čo najlepšie podmienky na pobyt.

Učíme okolie správať sa k starým ľuďom s úctou a pomáhať im. Aj preto máme tzv. evidovaných dobrovoľníkov, ľudí, ktorí nám chcú nezištne pomáhať v práci s klientmi, v administratíve, organizácii podujatí či vo výzdobe zariadenia a v úprave okolia.

Budete možno prekvapení, no funguje to, máme asi 30 dobrovoľníkov, ktorí sem chodia pravidelne. Takže je tu stále živo a starkí sa tu necítia osamelo. Napokon, sú doma.“

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×