Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Za Ceaușesca návštevníkov Drakulovho hradu strašili, jeden zinfarktoval

04.10.2017 Nebyť írskeho autora Brama Stokera a jeho slávneho románu o krvilačnom grófovi, rumunská Transylvánia by zrejme nebola takým častým cieľom turistov.
Za Ceaușesca návštevníkov Drakulovho hradu strašili, jeden zinfarktoval
10 fotografií v galérii
Hrad Bran vlastnia potomkovia rodu Habsburgovcov, no spravuje ho štát.
Autor fotografie: Lucia Lukušová

Za siedmimi horami, za siedmimi dolinami, v hustom rumunskom lese, v ktorom viac než osemsto rokov stojí na skalnom brale hrad Bran, bola za vlády Vlada III. Tepeša roky pohodená zlatá čaša.

Nikto zo susedstva ani z nepriateľov sa jej neodvážil čo i len dotknúť, nieto ju ešte vziať. Každý vedel, že by mal spečatený osud. Gróf by ho narazil na kôl, mučil alebo rozrezal. Nemal totiž zľutovanie nad nikým.

Aj keď tieto kruté časy sú, našťastie, dávno preč, Transylvánia stále dýcha históriou. Život v horských dedinách i stredovekých mestách sa za uplynulých sto rokov až tak nezmenil. Jednoduchosť a tradície sú stále na prvom mieste.

Strašili až do infarktu

Legenda o obávanom panovníkovi Drakulovi je taká známa, že transylvánsky hrad Bran, jeho údajná rezidencia, patrí do prvej desiatky najnavštevovanejších miest v Rumunsku.

Znamením, že ste v správnom cieli, je problém s parkovaním. Ďalšou skúškou správnosti je najväčší počet Drakulových podobizní na svete. A to nielen v podobe prezlečených obchodníkov, ale aj krvilačných zubov vycerených z jeho tváre na hrnčekoch, tričkách či magnetkách.

Historické záznamy hovoria, že Vlad III. sa v Transylvánii iba narodil a vládol južnejšie vo Valašsku. Nikdy teda na tomto mieste nežil.

Kto má však Stokerov román prečítaný, pri kráčaní po dláždenej ceste smerom k hlavnej bráne s neďalekým vysokým kamenným krížom sa bude cítiť ako jeden z knižných hrdinov.

Hoci pevnosť s krutovládcom nemá veľa spoločného, z prívlastku Drakulov hrad sa snažili vyťažiť ešte v období komunistov.

Za vtedajšieho prezidenta Nicolaea Ceaușesca ho vykresľovali ako pravého rumunského hrdinu, ktorý dokázal odolať cudzím armádam. Jeho príbeh patril medzi najobľúbenejšie a aj turistické prehliadky boli spestrené názornými ukážkami.

Zamestnanci mali v popise práce objavovať zákutia hradu na prehliadkovej trase a schovávať sa v nich. Turistov strašili dovtedy, až kým to jeden Američan nezvládol. Na mieste dostal infarkt a zomrel.

Horské mestečko Bușteni zdobia hodiny i telefónne búdky typické pre Veľkú Britániu. 10 fotografií v galérii Horské mestečko Bușteni zdobia hodiny i telefónne búdky typické pre Veľkú Britániu. Zdroj: Lucia Lukušová

Prvé kino v paláci

Kým hrad zo 16. storočia má skôr chudobnejší interiér, naopak, vyšperkované steny, stropy i podlahy sú v 50 kilometrov vzdialenom zámku Peleš.

Už zvonka pripomína nejednu slávnu historickú stavbu z nemeckého Bavorska. Dali ho postaviť pre kráľa Karola I. a výzdobu si vzala na starosť jeho manželka Alžbeta, ktorej Rumuni nepovedia inak ako Carmen Sylva.

Preslávila sa ako spisovateľka. Kým bol jej muž pri moci, dvorania v neďalekom meste Sinaia museli nosiť národné kroje. Vyše stovka miestností je ukážkou jej vkusu. Eben, orechové drevo, koža i perleť – skrátka mix všetkého, čo sa vymyká tradičnému rumunskému umeniu.

Do múzejnej zbierky patria vzácne perzské koberce, renesančné zbrane a benátske zrkadlá. V komnate Ľudovíta XIV. je zas prvé rumunské kino. Okrem toho palác zdobí viac než 800 vitrážových okien.

Aby na prístupovej ceste nebolo nikomu otupno, miestny hudobník rozbaľuje svoj nástroj a vyhráva. Dôchodca hovorí o mizernej penzii, v prepočte si 250 eur. Preto príležitosť zarobiť si využíva počas priaznivého počasia.

Palác pre verejnosť však nebol otvorený stále. Sprístupnili ho v roku 1947 po kráľovej demisii.

Keď sa k moci dostal Nicolae Ceaușescu, oficiálne ho uvádzal ako svoje sídlo. V skutočnosti sa v ňom takmer vôbec nezdržiaval. O niekoľko metrov ďalej si dal vystavať takzvaný Malý Peleš. Štátny palác opätovne otvorili v roku 2006.

Zámok Peleš je jedným z najzachovalejších a najkrajších zámkov v Európe. 10 fotografií v galérii Zámok Peleš je jedným z najzachovalejších a najkrajších zámkov v Európe. Zdroj: Lucia Lukušová

Modlitby za želania veriacich

Pred turistickým ruchom zas utekajú mnísi, ktorí žijú v susednom kláštore Sinaia. Je pomenovaný po biblickej hore Sinaj, na ktorej sa tiež nachádza kláštor.

Rehoľníci sa nemodlia len za jeho múrmi, ale aj na pravidelných omšiach. Na nich tiež čítajú prosby od veriacich, ktoré píšu na papieriky a vhadzujú do truhlice.

„Moja mama ma tiež ako malú vodila do kostola a zakaždým napísala svoju túžbu, kúpila sviečku a tým umocnila vyslyšanie tejto prosby. Robím to isté s mojou trojročnou dcérou. K pravoslávnej cirkvi sa hlási väčšina Rumunov a mnoho z nich verí, že keď kňaz priania ľudí prečíta na omši a následne sa za nich pomodlí, skôr či neskôr sa splnia.

Mojou túžbou je najmä zdravie pre celú rodinu. Keď mám nejaké problémy, požiadam o ich vyriešenie,“ hovorí sprievodkyňa Ruxandra Lechner, ktorej sviečka horí v zástupe iných pod malým prístreškom.

Komentár Daga Daniša: Keď Kiska donáša sám na seba

Aj premiér Fico, aj prezident Kiska už asi oľutovali, že do svojich sporov zatiahli generálneho prokurátora Čižnára. Ten sa vytočil a „natrel“ jedného aj druhého.

S poldecákom začínajú deň

O Rumunoch koluje viacero vtipov. Na jednom z nich sa baví aj Ruxandra žijúca momentálne v Rakúsku: Rumuni naháňajú chlieb s maslom, zatiaľ čo čerstvý rezeň je opretý o stĺp a sleduje, čo sa deje. Pýta sa chleba, kam beží. Krajec ledva lapá po dychu: „Snažím sa utiecť hladnému národu.“ Rezeň mu radí: „Schovaj sa za mňa, mňa tu nikto nepozná.“

Realita je dnes iná a mäso poznajú v celej krajine. Dokonca jesť ho trikrát denne väčšine obyvateľov neprekáža.

Kuchárka v miestnej reštaurácii už plní kapustové alebo viničné listy mletým mäsom a kladie ich do pece. Kým bude sarmale hotové, na tanier naberá mamaligu – kukuričnú kašu – a pridáva lyžicu kyslej smotany.

Na trhu je zase najdlhší rad pri stánku, kde rozvoniava zmes pomletej hovädziny, jahňaciny a bravčoviny dochutená bylinkami. Mititei na grile s chlebom domáci prevzali z Moldavska.

V rumunskej kuchyni cítiť aj vplyv Balkánu v podobe šopského šalátu, plnených paprík alebo baklažánu na všetky možné spôsoby.

Najmä ťažko pracujúci farmári začínajú deň ako ich predkovia. Pohárom vínnej pálenky. Väčšinou si ju pália doma sami, a tak má aj poriadne grády. Obyčajne ju destilujú dvakrát. Aj po jej zriedení však stále percento alkoholu neklesá pod 50-percentnú úroveň.

Tí, ktorým chýba tréning, radšej siahnu po poldecáku so slivkovým nápojom. Tuica je totiž 35-percentná.

Kláštor Sinaia má nielen kostol, ale aj knižnicu. 10 fotografií v galérii Kláštor Sinaia má nielen kostol, ale aj knižnicu. Zdroj: Lucia Lukušová

Šumivé víno na kráľovský dvor

Transylvánia je známa aj najstaršou vínnou pivnicou v celej krajine. Rhein Azuga má už roky svoje sídlo v horskom mestečku Azuga.

Počas 125 rokov fungovania šumivé víno stále vyrábajú tradičným spôsobom. Spracúvajú hrozno z viníc z regiónu Dealu Mare severne od Bukurešti.

„Zmes vína rôznych odrôd kvasí v uzavretej fľaši. Kvasinky menia cukor na alkohol a oxid uhličitý, ktorý sa viaže na víno. Práve to spôsobuje jeho šumivosť a bublinky. Po kvasení fľaše postupne otáčame v smere a protismere hodinových ručičiek.

Robíme tak dovtedy, kým sa kvasinky neusadia k uzáveru. Odstraňujeme ich ľadovým kúpeľom. Keďže sa pri ňom časť vína stráca, dopĺňame ho likérom,“ vysvetľuje celý proces sprievodca vinárne, ktorá každoročne vyvezie viac ako 20 miliónov fliaš sektu do 75 krajín sveta.

Lahodný mok z ich prevádzky kedysi nechýbal ani na kráľovskom dvore kráľa Ferdinanda I.

Rašnov ako Hollywood

Stredovek cítiť aj v 30 kilometrov vzdialenom Rašnove. Nad šestnásťtisícovým mestom žiaria ruiny hradu a pod nimi veľký nápis Rašnov ako z Hollywoodu, ktorý najlepšie vidieť z hlavného námestia.

Na parkovisku pod hradom je pristavený traktor s vlečkou. Neobsluhujú ho lokálni farmári, ale slúži turistom, aby jeden kilometer dlhý chodník nemuseli do kopca absolvovať pešo.

Zakladateľov pevnosti, čiže nemeckých rytierov, dnes už na mieste nikto nestretne, no rozhodne nejde o žiadnu nudnú prehliadku hradným kolosom. Za stáročnými múrmi to žije remeslami. Remeselníci predvádzajú ľudové povolania, ktorými sa kedysi živili ich predkovia.

Za krosnami sedí aj miestna šesťdesiatnička: „Región bol odjakživa bohatý na ľan a ovčiu vlnu. Tkáčstvo má preto dlhoročnú tradíciu. Tkanie bolo vždy údelom žien. Starali sa, aby mala rodina dosť plátna na oblečenie, prípadne obrusy. Neskôr si tkali aj rohože a koberce, ktoré robím každý deň aj ja.“

Za suseda má výrobcu mosadzných suvenírov a zbraní. Fotografovanie si neželá, obáva sa totiž prezradenia svojho know-how.

Stopy na hradnom nádvorí po sebe zanechali aj tureckí väzni, ktorí v 17. storočí vykopali viac ako 140 metrov hlbokú studňu. Chlapi sa do ťažkej práce pustili po tom, ako im prisľúbili, že trest im skrátia a znova budú slobodní.

Na diere v zemi dreli 17 rokov, odmeny sa napriek tomu nedočkali. Údelom každého bolo odsedieť si svoj trest až do konca.

Rumunsko – Transylvánia

Oblasť nazývaná aj Sedmohradsko či staršie Ardieľ je historická krajina v Rumunsku. Zahŕňa územie medzi oblúkom Karpát v strede krajiny a pohorím Apusenské vrchy, v novšom ponímaní celú západnú časť Rumunska. Hlavným mestom je Kluž. Rozloha Transylvánie je necelých 103 000 km2, žije tu viac ako 7,7 milióna obyvateľov. Najväčšiu, takmer 25-percentnú menšinu tvoria popri domácej populácii Maďari. Mieša sa tu zmes rôznych kultúr – nemeckej, maďarskej, slovanskej či byzantskej.

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×