Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Hlúpe husi, krkavčie matky, slizké hady? Nie, len ľudské omyly

30.09.2017 Príroda im nadelila vlastnosti, o ktorých častokrát nemáme ani tušenia. Viaceré pomýlené či skreslené predstavy o povahách zvierat takpovediac zľudoveli a žijeme s nimi už od detstva.
Hlúpe husi, krkavčie matky, slizké hady? Nie, len ľudské omyly
7 fotografií v galérii
Skupina vedcov nedávno zistila, že kravy často prežívajú hlboké emócie.
Autor fotografie: Jaroslav Slašťan

Neuveriteľne rozmanité zvieracie stratégie získavania potravy, pohybu či rozmnožovania nás presviedčajú, že v prírode je možné naozaj všetko. Sú obdarené dokonalými zmyslami, ktoré sme my ľudia už dávno stratili, alebo vôbec nezískali.

Dorozumievajú sa prostriedkami, ktoré nemusíme počuť a nikdy im nebudeme rozumieť. Len čo sa ríši zvierat začneme venovať podrobne, nevyhneme sa pocitu, že si zaslúži náš rešpekt.

Obete predsudkov

Hady sú od nepamäti opradené mnohými poverami. Kým v Európe sú im pripisované najmä zlé vlastnosti, v kultúrach iných krajín sa stretávajú s väčšou obľubou. V južnej Amerike a mnohých krajinách Ázie ich dodnes uctievajú ako symbol múdrosti a vznešenosti.

V starovekom Egypte bol had symbolom plodnosti, ochrany a úspechu. Prispôsobili sa všetkým podmienkam prostredia. Dokážu plávať na šírom mori, šplhať sa po vysokých stromoch, zahrabávať sa pod zem či prežiť v horúčavách na púšti.

Hady sú najaktívnejšie v skorých ranných hodinách a za súmraku, keď si zháňajú potravu. Mnoho stretnutí s človekom končí tak, že had unikne do bezpečia.

Na ľudí útočí len vo výnimočných prípadoch, keď vkročíme do jeho bezprostrednej blízkosti, nechtiac na neho stúpime, alebo sa ho cielene pokúšame chytiť. Napriek tomu stojí veľa takýchto stretnutí hady život.

O hadoch koluje množstvo informácií a povier, ktoré im škodia. Nie sú slizké ani zákerné. 7 fotografií v galérii O hadoch koluje množstvo informácií a povier, ktoré im škodia. Nie sú slizké ani zákerné. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Žiadne iné zviera nemusí čeliť toľkým predsudkom. V predstavách mnohých ľudí sú hady slizké, studené a zákerné tvory, no nie je to pravda. Kožu i šupiny majú absolútne suché, hladké a veľmi príjemné na dotyk.

Pohybujú sa sťahom svalov, takže sliz ako u slimákov vôbec nie je potrebný a ani sa u nich netvorí. Patria medzi živočíchy nevytvárajúce si vlastné teplo, a preto sa musia chodiť vyhrievať, aby mali dostatok energie na pohyb. Vždy majú preto len takú teplotu, ako je teplota okolitého prostredia.

Šupiny hadov sú na povrchu pokryté tenkou vrstvou pokožky, ktorá sa u dospelých hadov dvakrát do roka zvlieka. To im umožňuje zväčšovať svoj objem.

Nehypnotizujú svoju korisť, necicajú mlieko spiacim kravám, nemajú žihadlo v chvoste ani v jazyku, nechránia svoje mláďatá tak, že ich prehltnú ani nevydychujú jedovaté výpary, keď syčia. Nedokážu vyskakovať do vzduchu, aby mohli človeka uhryznúť do tváre.

Múdre a verné

Hus je síce považovaná za stelesnenie hlúposti, pravda je však taká, že ide o veľmi bystrého a inteligentného vtáka. Mnoho druhov husí žije celý svoj život v páre len s jedným partnerom.

Jeho strata sa môže prejaviť žalostným plačom a neprijímaním potravy, ktoré môže trvať aj niekoľko mesiacov. Ak jeden z páru príde o život, žijúci partner bdie dlhý čas pri mŕtvom tele druha.

Človek hus zdomestifikoval pred viac než 3 000 rokmi v starom Egypte, jej pramatkou je divoká hus veľká. Domáce väčšinou nelietajú, tie divé sú však skvelí letci na dlhé vzdialenosti.

Napríklad hus snežná dvakrát do roka preletí viac než 6 000 kilometrov – z Arktídy až do Mexického zálivu. Hus tibetská zase dokáže letieť až vo výške 8 800 metrov. Keď letia vo veľkej formácii, vytvára sa vzduchový vír, ktorý husi nadnáša a navyše má každý jedinec z kŕdľa vynikajúci prehľad. Vo voľnej prírode sa dožívajú aj viac ako 20 rokov.

Husi sú veľmi bystré a inteligentné vtáky. 7 fotografií v galérii Husi sú veľmi bystré a inteligentné vtáky. Zdroj: Jaroslav Slašťan

O koze bláznivej a somárskych ušiach

V súvislosti s obmedzenou inteligenciou sú častokrát spájané aj krava, somár či koza. Zdomácneli sme si ich pred mnohými tisíckami rokov a odvtedy ich chováme na mlieko, mäso a kožu, zapriahame ich do pluhov, používame na prevoz osôb a prepravu najrôznejšieho materiálu.

Kravy boli v minulosti známkou bohatstva a treba zdôrazniť, že hlúpe rozhodne nie sú. Dokážu si zapamätať cestu domov aj z väčšej diaľky, vedia sa poučiť z vlastných chýb. Skupina vedcov nedávno zistila, že často prežívajú hlboké emócie.

Koza domáca je prvým bylinožravcom, ktorého človek na Blízkom východe pred 10 000 rokmi zdomácnil. Tieto zvieratá sú zodpovedné a veľmi zvedavé, vedia si vybudovať priateľský vzťah s človekom a naučiť sa rôznym zručnostiam.

Majú perfektne vyvinutý orientačný zmysel, preto sa do stáda oviec zaraďujú aj kozy, ktoré dokážu stádo bezpečne doviesť z pastvy domov. Okrem toho neprepadávajú panike v nebezpečných situáciách, správajú sa uvážlivo a hľadajú východisko.

Somár má ako jediné z domácich zvierat africký pôvod. Je schopný niesť náklad prekračujúci 30 percent jeho telesnej hmotnosti. Veľké ušnice slúžia nielen na komunikáciu, ale aj regulovanie telesnej teploty. Navyše je obdarený dokonalým sluchom.

Aj pri somároch platilo, že čím viac ich človek vlastnil, tým vyššie mal spoločenské postavenie. Nie sú hlúpe ani tvrdohlavé. V skutočnosti sú veľmi citlivé, vďačné, nenáročné.

V prípade nebezpečenstva zostanú stáť na mieste a hlasno híkajú. Najskôr zvážia situáciu, až potom utekajú známymi a bezpečnými cestami. Dokážu vyvinúť rýchlosť až 70 km/hod. V Afrike sú dodnes používané ako strážne zvieratá na ochranu dobytka.

Vzorné krkavce

Rodičia, ktorí zanedbávajú výchovu vlastných detí, sa nazývajú krkavčími. Aj toto tvrdenie ubližuje najväčším zástupcom inteligentnej čeľade krkavcovité. Všetky druhy tejto čeľade sú inteligentné. Patria do nej vrany, havrany, kavky, straky, sojky a orešnice.

Dokážu sa napríklad naučiť rozprávať lepšie ako mnohé druhy papagájov, napodobňovať rôzne zvuky (autá, motorovú pílu, erdžanie koňa) a pochopiť význam slov. Tiež sú veľmi vynaliezavé, hlavne čo sa týka zháňania potravy. Za týmto účelom vedia imitovať zvuky iných vtákov a cicavcov vrátane predátorov.

Mnohokrát som bol svedkom toho, ako sojka vydávala zvuk myšiaka alebo orla, aby odohnala od koristi menších predátorov a sama sa mohla hostiť. Alebo vydávala spev iného druhu vtákov za účelom prilákania potenciálnej koristi.

Kozy si vedia vybudovať priateľský vzťah s človekom a naučiť sa rôznym zručnostiam. 7 fotografií v galérii Kozy si vedia vybudovať priateľský vzťah s človekom a naučiť sa rôznym zručnostiam. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Okrem toho, že sa dokážu priživovať na potrave väčších predátorov, samy si vedia uloviť niektoré menšie druhy spevavcov či malých cicavcov. Vzájomne sa informujú a v prípade nebezpečenstva sa varujú. Sú učenlivé, spoločenské a prispôsobivé.

Krkavčí rodičia sú veľmi ostražití, nedôverčiví, starostliví a nanajvýš opatrní. Azda najzaujímavejšou vlastnosťou je ich bezbrehá rodičovská láska.

Svoje mláďatá dokonca aj sprchujú, a to tak, že si sadnú do plytkej vody a do hniezda sa vracajú s mokrým perím na bruchu. Hniezdo si udržujú v čistote, trus svojich potomkov požierajú.

Pozor na kukučku

Poďme však nájsť skutočne nezodpovedného vtáčieho rodiča. Jedno zo slovenských prísloví hovorí, že sova sokola nevysedí. Áno, každý vtáčí druh sa stará o svoje potomstvo, zahrieva a chráni svoju znášku vajec. Tak by to malo fungovať, ale príroda to aj tu zariadila trochu inak.

U kukučky jarabej je všeobecne známym javom hniezdový parazitizmus, ktorý spočíva v tom, že samica kukučky znesie vajce do hniezda iného vtáčieho druhu, a tak jej vlastné mláďa býva odchované telesne omnoho menšími pestúnmi.

U nás ako nedobrovoľní hostitelia prichádzajú do úvahy najčastejšie strakoše, trasochvosty, trsteniariky, žltochvosty, strnádky alebo mucháriky. Kukučie mláďa navyše hneď po vyliahnutí vyhodí ostatné vajcia z hniezda.

Pestúni nerozoznajú parazita ani v prípade, keď im kukučie mláďa doslova prerastie cez hlavu. Zanedbávanie výchovy a zlé zaobchádzanie s potomstvom by sa zaslúžene mohlo nazývať kukučím.

Žiadne monštrá

Vlčími vzťahmi zvykneme označovať nedobré, neúprimné a konfliktné vzťahy v rodine či na pracovisku. Nielen v hororových filmoch je vlk predstavovaný ako krvilačné monštrum bažiace po ľudskej krvi.

Aj v rozprávkach pre deti je vykresľovaný ako zločinec a nebezpečenstvo pre iné zvieratká. Takto zasievame už do detských hláv predsudky a živíme mnoho nepravdivých informácií o tomto krásnom a plachom zvierati.

Krkavčí rodičia sú veľmi ostražití, nedôverčiví, starostliví a nanajvýš opatrní. 7 fotografií v galérii Krkavčí rodičia sú veľmi ostražití, nedôverčiví, starostliví a nanajvýš opatrní. Zdroj: Jaroslav Slašťan

Na Slovensku nebol nikdy zaznamenaný prípad, že by vlky zabili, či len napadli človeka. Jednotliví jedinci sa vo svorke navzájom poznajú, takmer všetci sú v príbuzenskom vzťahu.

V súvislosti s vytvorením hierarchických vzťahov a vytváraním sociálnej dominancie sa u nich vyvinul celý rad foriem správania, ktoré zoslabujú a znižujú výskyt agresívnych prejavov a vytvárajú predpoklady na ich pozitívnu sociálnu väzbu.

Život vo svorke vytvára lepšie predpoklady na zabezpečenie jednotlivých potrieb každého jej člena. Pre hierarchické usporiadanie vlkov vo svorke je charakteristické, že ich zatriedenie (alfa vlk, beta vlk atď.), je výsledkom riešenia vzájomného pomeru síl.

Nadradenosť a podradenosť sa dá spoľahlivo určiť vo svorkách, kde sú veľké rozdiely medzi ich členmi. Väčšinou dominujú väčšie jedince nad menšími a staršie nad mladšími. Najvyššiu pozíciu má alfa samec, ostatné jedince sú mu podriadené.

Dôležité vlastnosti alfa vlka sú telesná hmotnosť, sila, energické prejavy, rýchlosť, schopnosť bleskurýchle riešiť situáciu napätia počas konfliktu. Nejde teda len o fyzickú silu, ale aj o autoritu. Ak o ňu alfa z rôznych dôvodov príde, dochádza k súboju najčastejšie s vlkom beta – druhým v hierarchii.

Vlk si teda pozíciu alfa vo svorke musí nielen vybojovať, ale aj udržať. Výsadou alfa vlka je prednostné konzumovanie ulovenej koristi a výsadné právo na kopuláciu s alfa vlčicou.

Právo na potomstvo, ktoré prináleží alfa páru, je prakticky zariadené tak, že v čase párenia alfa vlčica produkuje také silné pachové signály, že prebijú pachové signály ostatných vlčíc vo svorke.

Alfa riadi život a činnosť svorky, koordinuje lov a udržiava poriadok. Vlčica po okotení ostáva v brlohu a nevychádza na lov. Vlk ju kŕmi osobitnou potravou, korisť jej prináša v žalúdku. Silne natrávené mäso vyvrháva vlčici a neskôr takto dopravuje potravu aj vĺčatám.

Po pôrode vlčica poskytuje mláďatám nielen výživu, ale aj fyzickú ochranu, pretože po narodení sú málo vyvinuté, najmä čo sa týka zmyslov. Ak stratia kontakt s matkou, prípadne ostatnými súrodencami, protestujú pišťaním.

Vlčica a neskôr obaja rodičia mláďatá postupne učia rôznym sociálnym prejavom, ktoré im uľahčia začleniť sa do svorky. Lovu sa mladý jedinec taktiež učí od rodičov a príslušníkov svorky. Čo sa týka starostlivosti o potomstvo, je vlk ďalším zo zvierat, z ktorých by sme si mohli brať príklad.

Je blcha šťastná?

Celosvetovo rozšírený malý bezkrídly hmyz – blcha – sa spája s vlastnosťami ako otravnosť, uštipačnosť, ale aj s výrazom šťastia.

Je fakt, že obavy z bĺch sú opodstatnené. Nielenže prenášajú zárodky nebezpečných chorôb, ako sú mor, škvrnivka či tularémia, ale bývajú aj medzihostiteľom ďalších parazitov – niektorých druhov pásomníc.

Veda pozná asi 1 800 druhov bĺch, z nich na Slovensku žije necelých sto. Všetky dokážu vynikajúco skákať až do výšky 18 a dĺžky 33 centimetrov. Blchy ľudské sa dnes vyskytujú už len lokálne, v sociálne a hygienicky zanedbanom prostredí. Psie a slepačie sú omnoho častejšie.

Najväčšou z našich slovenských je „bezočivá“ (nemá vyvinuté oči) blcha krtia, ktorá žije v hniezdach krtov a iných malých zemných cicavcov. Zaujímavou vlastnosťou bĺch je ich schopnosť vydržať až rok bez potravy.

Za zmienku stojí nepochybne aj pohlavný orgán blších samcov. Nielenže je proporčne najdlhší u hmyzu, ale ešte je aj vybavený mnohými háčikmi, pružinami a ostňami. Síce trvá pomerne dlho, kým sa vysunie, ale potom to stojí za to.

Samotná kopulácia u bĺch trvá približne tri hodiny, čo je ekvivalent šiestich týždňov u človeka. Blchy sú verné až do smrti. Nie však svojim partnerom, ale telu svojho hostiteľa. Nároky na kvalitu jeho krvi majú minimálne a neopúšťajú ani chorých hostiteľov.

Ostáva už len porovnanie šťastný ako blcha. Sú teda blchy naozaj šťastné? Určite, hlavne v prípade, že nájdu svojho hostiteľa a s ním teplo domova a množstvo potravy. Toto obdobie však nemá dlhé trvanie, pretože sa dožívajú len niekoľkých mesiacov.

Pokračovanie nabudúce

© Ringier Axel Springer Slovakia, a.s. Autorské práva
sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ.
Spravodajská licencia vyhradená.

Zobrazenie: mobil | klasické

Prihlásenie

Táto akcia vyžaduje prihlásenie. Chceš sa prihlásiť?

Áno Nie

×